Šarišský hrad, jedna z najvýznamnejších a najrozsiahlejších stredovekých kráľovských kultúrnych pamiatok na Slovensku, prechádza v súčasnosti novou etapou obnovy. Intenzívne rekonštrukčné a konzervátorské práce, ktoré odštartovali začiatkom mája, nie sú len o záchrane historickej hodnoty tohto monumentálneho komplexu, ale zároveň predstavujú významný sociálny projekt. Projekt s názvom „Ľudia a hrady“ prepája obnovu kultúrneho dedičstva s podporou zamestnanosti, konkrétne ide o zapojenie nezamestnaných osôb do obnovy slovenských hradov.
Projekt "Ľudia a hrady": Vízia a realita
Projekt "Ľudia a hrady" nie je na Slovensku novinkou. Funguje od roku 2011 a jeho cieľom je dvojaký prínos: na jednej strane obnova a záchrana cenných kultúrnych pamiatok, na druhej strane poskytnutie pracovných príležitostí pre dlhodobo nezamestnaných. Po istom pozastavení v roku 2021 projekt opäť úspešne funguje, pričom jeho spustenie iniciovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR.
"Čaro tohto projektu spočíva v tom, že na jednej strane obnovujeme kultúrne pamiatky, na druhej strane dávame nezamestnaným ľuďom prácu," vysvetlil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš počas tlačovej konferencie na Šarišskom hrade. Celkovo sa v rámci tejto novej etapy projektu počíta s obnovou 31 hradov po celom Slovensku, na čo bolo vyčlenených 12,5 milióna eur. Projekt by mal trvať 18 mesiacov a zapojiť doň celkovo 450 ľudí.
Konkrétne kroky na Šarišskom hrade
Na Šarišskom hrade, ktorý sa nachádza pod správou mesta Veľký Šaríš, bolo v rámci projektu vytvorených 24 pracovných miest. Pracovníci sú zamestnaní na pozíciách samostatný pracovník, pomocný pracovník, koordinátor a majster. Ich zárobok sa pohybuje od 750 do 1 350 eur mesačne v závislosti od zastávanej pozície.
Práce na hrade sú rôznorodé a zameriavajú sa na viaceré kľúčové oblasti. Medzi ne patrí dokončenie drevených dielní na hradnom nádvorí, ukončenie drevenej ochodze a oprava muriva pri ochodzi. Pokračovať sa bude aj v obnove bašty číslo 6, známej ako Alžbetka. V rámci jej rekonštrukcie je plánované postavenie striech, zhotovenie krytín, ako aj rekonštrukcia schodiska a podláh.
Robotníci v súčasnosti intenzívne pracujú na začisťovaní muriva, pričom využívajú tradičné postupy a materiály. Pri spárovaní používajú kvalitnú, vlastnoručne spracovanú maltu, ktorá je zmesou tradičnej vápenej malty z poctivého haseného vápna a tehlovej drte či trasovej múčky. Tento materiál bol s úspechom používaný už v antike, napríklad v Pompejach či iných rímskych stavbách.
Dlhodobý prínos projektu: Nielen práca, ale aj rozvoj turizmu
Nadšenie z pokračovania projektu neskrýva ani primátor Veľkého Šariša, Viliam Kall. Podľa jeho slov, projekt "Ľudia a hrady" nie je len o vytváraní pracovných miest a podpore rozvoja hradu, ale má aj významný vplyv na rozvoj cestovného ruchu. "Dnes stojíme pred signifikantným objektom Donjon, ktorý v roku 2011 navštívilo tisíc ľudí. V súčasnosti je jeho priemerná návštevnosť 30-tisíc ľudí. Projekt teda nie je len o vytváraní pracovných miest a podpore rozvoja hradu, ale popri tom sa začína rozvíjať cestovný ruch, ktorý generuje ďalší príjem pre celý región," uviedol.
Ideovým otcom projektu je bývalý minister kultúry Daniel Krajcer, ktorý sa prišiel na Šarišský hrad zúčastniť otvorenia novej etapy. "Za desať rokov sa nám podarilo zakonzervovať desiatky slovenských hradov, prácu získali tisícky ľudí a návštevnosť sa zvýšila minimálne desaťnásobne," zhodnotil doterajšie úspechy projektu.
Práce na hrade sa začali 1. mája a počuť ich intenzívnejšie než kedykoľvek predtým - šuchot špachtlí, klopanie kladív či miešanie miešačky. O chod robotníkov, prevažne z marginalizovaných rómskych komunít, sa stará majster Jozef Dobrovič, ktorý si ich prácu pochvaľuje: "Nemusím ich do roboty naháňať. Sú šikovní, chcú a niektorí sú tu aj takí, ktorí už na hrade pracovali v minulosti."
Budúcnosť Šarišského hradu a regiónu
Obnova Šarišského hradu bude pokračovať aj naďalej. Vďaka Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR a úradu práce je zabezpečené financovanie projektu, ktorý potrvá do októbra roku 2025. Primátor Viliam Kall ďalej informoval o podaných projektoch na cezhraničnú spoluprácu s Maďarskom, Ukrajinou a Poľskom. Cieľom je posilniť mesto Veľký Šariš ako destináciu pre potenciálnych turistov prostredníctvom podpory značky "Šariš".
V pláne sú aj ďalšie ambiciózne projekty. V roku 2025 mesto plánuje podať žiadosť o financie na obnovu Kaplnky svätej Kunhuty, na ktorú by chcelo získať takmer 400-tisíc eur. Okrem toho sa uvažuje o vytvorení základného turisticko-informačného centra priamo na hrade za približne 600-tisíc eur. V podhradí sa mesto angažuje v budovaní komplexného turisticko-informačného centra pre všetky pamiatky a celé mesto, a to prestavbou objektu kina.
Šarišský hrad: Pevnosť na vyhasnutom ohni (DejinySK)
HRADBA ŠARIŠ: Srdce dobrovoľníckej činnosti
Za záchranou Šarišského hradu stojí aj občianske združenie HRADBA ŠARIŠ, založené v roku 2015. Jeho členovia, dobrovoľníci s dlhoročnými skúsenosťami s obnovou hradov, sa venujú konzervácii a pomoci pri archeologických výskumoch. Ich cesta k obnove historických stavieb začala bez predchádzajúcich skúseností, no s odhodlaním a ochotou učiť sa. Niektorí z nich si dokonca absolvovali kurzy murovania, aby získali základné vedomosti.
Prvé kroky boli zamerané na jednoduché opravy vypadnutých častí murív na vstupnej bráne a na veľkom delostreleckom bastióne. Keďže na hrade chýbalo základné zázemie, dobrovoľníci sa pustili do opravy bašty číslo 10, dnes nazývanej dobrovoľnícka bašta. Táto bašta bola v minulosti zrekonštruovaná a zastrešená počas archeologického prieskumu, no neskôr bola poškodená a rozkradnutá. Po jej oprave a zastrešení pokračovali práce na ďalších objektoch.
V rámci programu Ministerstva kultúry SR "Obnovme si svoj dom" sa viacerí dobrovoľníci zamestnali a získali cenné skúsenosti. V roku 2015 bolo založené združenie HRADBA ŠARIŠ, aby sa systematicky venovalo záchrane Šarišského hradu v spolupráci s mestom Veľký Šariš.
Od svojho založenia združenie zrealizovalo opravu viacerých úsekov hradieb, postavilo detské ihrisko, položilo tehlovú podlahu v hlavnej veži, založilo nárožné kamene do rohov donjonu, opravilo cisternu s filtračnou studňou a zrekonštruovalo strechu a korunu na dobrovoľníckej bašte. V súčasnosti sa združenie intenzívne venuje rozsiahlej oprave bašty číslo 6 - Alžbetky. V rámci projektu na obnovu tejto bašty uspeli v Komunitnej nadácii Veľký Šariš a v súčasnosti sa realizuje archeologický a stavebno-historický prieskum, ako aj murárske práce na vonkajšej strane bašty. V budúcnosti sa plánujú murárske práce vo vnútornej časti, zastrešenie, rekonštrukcia poschodí a celkové sprístupnenie tejto bašty.
Počas rokov sa na hrade vystriedalo niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa zúčastnili dobrovoľníckych prác. Všetci zanechali na hrade svoju nezameniteľnú stopu, ktorá je badateľná v každej opravenej časti, archeologickej sonde a vykonanej činnosti. Práce sa snažia vykonávať metódami a materiálmi, ktoré používali pri výstavbe hradu, pričom sa zameriavajú na tradičné murárske techniky a kvalitné materiály. Na prácach na hrade spolupracujú s mnohými odborníkmi a Krajským pamiatkovým úradom v Prešove.
Archeopark Veľký Šariš: Oživenie stredovekého života
Okrem samotnej obnovy hradných múrov sa pozornosť venuje aj oživeniu histórie a života v podhradí. Archeopark Veľký Šariš predstavuje projekt zameraný na život stredovekého človeka, ktorý obýval podhradie. Všetky budovy v archeoparku sú postavené v štýle 12. storočia a sú zhotovené starými technológiami z prírodných dostupných materiálov, ako sú drevo, hlina a kameň.
Strážna veža je drevená stavba so slamennou strechou, do ktorej sa vstupuje z vnútornej časti po nábehovom kamennom chodníku. Vo vnútri sa nachádza dom hospodára, dom sedliaka a hospodárska budova pre zvieratá. Tieto objekty sú prepojené kamenným chodníkom a v areáli sa nachádza aj umelé jazierko slúžiace na ekologické zadržiavanie vody. V budovách sú nainštalované edukačné expozície, ktoré približujú bežný život stredovekého hospodára, sedliaka a remeselníka.
Historický kontext Šariša: Od kráľovskej obce k hospodárskym privilégiám
Pre kráľovskú obec Šariš bol významný dátum 28. január 1299. V tento deň kráľ Ondrej III., posledný panovník z dynastie Arpádovcov, priznal obci práva, aké mali nemeckí hostia na susednom Spiši. Občania Šariša získali nové hospodárske výhody - mohli bez obmedzenia loviť v okolitých vodách a lesoch, klčovať lesy a premieňať ich na ornú pôdu, a mali právo ťažiť a spracovávať rudy. Tieto privilégiá boli v porovnaní s povinnosťami spišských Nemcov, ktoré zahŕňali ubytovanie a stravovanie vysokých hodnostárov a vojenskú službu, značne výhodnejšie. Hlavnou povinnosťou toryských miest bolo plne sa postarať o kráľa a jeho sprievod počas jeho pobytu v ich katastri. Výsady boli vítané aj vidieckym obyvateľstvom, ktoré lákalo stavebné podnikanie, možnosť zásobovania poľnohospodárskymi produktami a s tým spojené pracovné príležitosti. Predovšetkým ich však priťahoval duch slobody, ktorý tu vládol.
Stredoveká strava a hospodárstvo: Výzvy a premeny
Začiatkom 14. storočia sa Európa potýkala s nepriaznivým počasím, ktoré viedlo k hladomorom a úbytku populácie. Napriek tomu došlo k výraznému rozvoju dobytkárstva a Európa sa stala "mäsožravou", čo bolo ovplyvnené aj vysokým dopytom zo strany bohatých miest. Uhorsko bolo v tomto období veľmocou vo vývoze dobytka. Zatiaľ čo pre mešťanov bola na stole prevažne hovädzina, dedinčania konzumovali najmä bravčové mäso. Na aristokratických stoloch dominovala divina - srnčie a jelenie mäso, ale aj hydina, prepelice, bažanty a pávy. Stredoveké hostiny mohli štandardne obsahovať aj 10 chodov. Zaujímavosťou je, že len 210 až 220 dní v roku bolo povolené jesť potraviny z teplokrvných zvierat (mäso, mlieko, syry, vajcia…).
Pokračovanie v obnove: Kapušiansky hrad ako ďalší príklad úspechu
Projekt "Ľudia a hrady" sa nezameriava len na Šarišský hrad. Do obnovy sa zapája aj Kapušiansky hrad, kde práce prebiehajú od roku 2012. Starosta obce Kapušany Ján Zemčák uviedol, že z 15 ľudí, ktorí pracovali na hrade minulú sezónu, sa tento rok zamestnalo až 14, čo svedčí o úspešnosti projektu aj v tomto prípade. V tomto roku je cieľom zakonzervovať východnú časť paláca a zabezpečiť jej zastrešenie. Koordinátor prác na obnove Kapušianskeho hradu Zdeno Petrásek potvrdil, že návštevníci si pochvaľujú rozkvitajúci vzhľad hradu a jeho postupné opravy.
Práce na hradoch v rámci projektu by mali pokračovať do jesene budúceho roka. Celkový rozpočet projektu vo výške 12,5 milióna eur je z 85 percent hradený z Európskeho sociálneho fondu, čo potvrdzuje významnú podporu z európskych zdrojov pre záchranu kultúrneho dedičstva a podporu zamestnanosti na Slovensku. Iniciátor projektu Daniel Krajcer zdôraznil, že projekt funguje od roku 2011 a v priemere na všetkých hradoch sa návštevnosť zvýšila minimálne desaťnásobne, čo predstavuje významný impulz pre cestovný ruch.
tags: #hrad #saris #rekonstrukcia