Hrad Krásna Hôrka, klenot Gemerskej oblasti, sa po ničivom požiari v roku 2012 nachádza v stave dlhodobej uzávery, ktorá trvá už takmer 14 rokov. Tento stredoveký skvost, siahajúci svojimi koreňmi až do raného stredoveku, je nielen svedkom bohatých historických udalostí, ale aj predmetom početných povestí a, v súčasnosti, mimoriadne komplikovanej rekonštrukcie. Nedávny poslanecký prieskum členov parlamentného Výboru pre kultúru a médiá odhalil aktuálny stav obnovy a zároveň poukázal na pretrvávajúce otázniky spojené s celým procesom.
Pohnutá História a Legendy Krásnej Hôrky
Územie, ktorému po stáročia dominoval hrad Krásna Hôrka, bolo svedkom formovania európskych dejín. Jeho počiatky siahajú do obdobia vlády rodu Miškovcov, ktorých slávna éra, spojená s funkciou comesa gemerského hradu Borša, skončila v prvej polovici 13. storočia. Legendy spájajú túto oblasť s útekom kráľa Belu IV. pred Tatármi, pričom mu mali pomôcť bratia Filip a Detrich Szár z rodu Ákošovcov. Za ich vernosť ich kráľ v roku 1243 odmenil rozsiahlymi územiami.
Majetok Ákošovcov sa postupne delil. Brzotín získali Máriássyovci, zatiaľ čo Krásna Hôrka sa okolo roku 1318 dostala do rúk Batizovcov. Títo, spolu s Máriássyovcami, sú považovaní za prvých staviteľov hradu v jeho základnej forme - opevnenej obytnej gotickej veže (donjon). V priebehu času sa rod Ákošovcov začal označovať ako Bebekovci, ktorí si uvedomili hodnotu odpredaných majetkov, najmä vďaka nerastnému bohatstvu okolia. Nasledoval dlhoročný spor s Máriássyovcami o navrátenie Krásnej Hôrky. Prvá písomná zmienka o Krásnej Hôrke ako o hrade pochádza z roku 1333, pričom Bebekovci definitívne získali panstvo späť v roku 1352.
Jedna z najkrajších povestí spojených s hradom rozpráva o chudobnom pastierovi Bebekovi, ktorý našiel drahý kameň. Zaň si od kráľa vyžiadal sedem vŕškov na salaše, no namiesto nich si postavil sedem hradov, medzi ktorými vynikala práve Krásna Hôrka. Bebekovci hrad niekoľkokrát prebudovali a rozšírili, pričom ku gotickej veži pribudol palác. Ich panstvo trvalo až do druhej polovice 16. storočia.
Najvýznamnejšia prestavba sa udiala za vlády krutého Františka Bebeka v 40. rokoch 16. storočia. Modernizácia a vybudovanie nového fortifikačného systému boli reakciou na nebezpečenstvo tureckých nájazdov. Hrad získal nové opevnenie v tvare nepravidelného trojuholníka s mohutnými nárožnými baštami. Výskum z 50. rokov 20. storočia naznačil spojitosť s opevnením Jágerského hradu a jeho talianskym projektantom Alessandrom da Vedom. Obdobie po prestavbe je spojené s legendami o krutosti a dvojtvárnej politike Františka Bebeka a jeho brata Imricha, ktorí sú označovaní ako "lúpežní rytieri" vyrábajúci delá z kostolných zvonov. Krásna Hôrka sa môže pýšiť najväčšou zbierkou pôvodných bronzových diel na Slovensku, vrátane bebekovských diel z roku 1547, ukoristených tureckých diel a mohutného dela cisára Maximiliána.
František Bebek sa napriek svojej pôvodnej podpore reformácie stal obhajcom evanjelikov, čo viedlo k jeho obvineniu z vlastizrady, zbaveniu titulov a funkcií a pravdepodobne k jeho vražde v roku 1558. Osud Bebekovcov po týchto udalostiach je nejasný. Jeho syn Juraj, horlivý zástanca protireformácie a gemerský župan, zomrel bez potomkov v roku 1567.
Vláda Andrássyovcov a Renesančné Prestavby
Po smrti posledného Bebeka sa hrad dostal do správy cisárskeho dvora, ktorý ho spravoval prostredníctvom hradných kapitánov. Jedným z nich bol Peter I. Andrássy, prvý z rodu na Krásnej Hôrke. Hoci charakter bebekovskej pevnosti sa za Andrássyovcov zásadne nezmenil, najmä kvôli terénnym obmedzeniam a absencii strategického významu hradu v neskorších storočiach, noví majitelia investovali do opráv a neskôr aj do výstavby nových objektov.
Peter I. sa snažil získať panstvo do osobného vlastníctva, no až jeho vnuk Matej II. v roku 1642 získal Krásnohorské panstvo do dedičného vlastníctva od kráľa Ferdinanda III. V 17. storočí bol hrad obohatený o ďalšie stavby, tzv. "paláce" v duchu neskororenesančných šľachtických sídel - dolný hrad so štukovou výzdobou a stredný hrad slúžiaci na reprezentačné účely. Medzi starým bebekovským a novým renesančným palácom vzniklo intímne nádvorie s kamennými krakorcami nesúcimi pavlač s kovanou mrežou.
Stavebný ruch v 17. storočí je spojený s postavou Mikuláša I., ktorý sa stal županom gemerského komitátu a kráľovským radcom. Cisár Leopold I. ho v roku 1676 povýšil do barónskeho stavu za hrdinstvo v bojoch proti Turkom. V tomto období sa hrad stal sídlom župy, čo viedlo k výstavbe nových reprezentačných a obytných priestorov. K tomuto obdobiu sa viažu exponáty v hradnej expozícii, ako napríklad renesančná kachľová pec s modro-bielou glazúrou a nábytok zo 16. - 17. storočia.
V roku 1883 navštívili Andrássyovci vo svojej betliarskej rezidencii spisovateľa Móru Jókaiho, ktorý tu zbieral podklady pre svoj historický román "Levočská biela pani". Dielo, ktoré preslávilo Krásnu Hôrku a mnohé historické postavy uhorských dejín, zasadzuje dej do obdobia povstania Františka Rákocziho II., do ktorého sa zapojili aj bratia Štefan I. a Mikuláš II. Jókai vytvoril legendu o hradnej panej Žofii Serédyovej, ktorej "zázračne" zachovalé telo v sklenenom sarkofágu v kaplnke hradu láka návštevníkov. Prozaickejšie vysvetlenie jej zachovania však pripisuje kvapkaniu vápencovej vody a prievanu v pôvodnej hrobke, zatiaľ čo jej identifikácia s podobizňou grófky Terézie Dőryovej, žijúcej o dve generácie neskôr, spochybňuje legendu o Žofii.
Na prelome 17. a 18. storočia došlo k deleniu rodového majetku medzi bratov Štefana I. a Juraja II. Štefan sa presťahoval do Betliara, čím vznikla betliarska vetva rodu, zatiaľ čo Juraj zostal na Krásnej Hôrke a založil tzv. krásnohorskú vetvu. V 70. rokoch 18. storočia prebehla na hrade posledná historická prestavba, kedy bola mohutná juhovýchodná bašta Dobogó prebudovaná na kaplnku. Kaplnka, stojaca na rozhraní baroka a klasicizmu, je jednoloďovým priestorom s polkruhovým uzáverom. Oltárny stôl zdobí erb Andrássyovcov a klasicistické festóny. Retabulum tvorí symetrická kompozícia stĺpov s iónskymi hlavicami a sochami anjelov. Nad bohostánkom sa nachádza barokový lambrekínový baldachýn s kaskádovito riasenou drapériou, pridržiavaný dvoma letiacimi anjelmi, pravdepodobne dielo Jozefa Godeho. V strede baldachýnu je oltárny obraz Čiernej krásnohorskej Madony, patrónky Andrássyovcov, ikona z roku 1739. Klenby kaplnky pokrývajú barokové fresky, silno premaľované v 19. storočí. V tomto období bola upravená západná časť kaplnky, vytvorená empóra a vchod do hrobky. Do stien boli vsadené renesančné epitafy prvých Andrássyovcov.
Stredovek - Tri fázy stavebného vývoju hradu Krásna Hôrka
Stará pevnosť však už neposkytovala dostatočné pohodlie, a preto vdova Štefana III., grófka Mária Andrássyová-Festetichová, opustila Krásnu Hôrku začiatkom 19. storočia. Andrássyovci vlastnili viacero kaštieľov a kúrií, pričom neďaleko Krásnej Hôrky si dali postaviť klasicistický kaštieľ v Dlhej Lúke. Hrad v roku 1817 vyhorel po zásahu bleskom, no Mária Festetichová dala vykonať len najnutnejšie opravy - zastrešenie. Až do 60. rokov 20. storočia bol hrad v ruinách.
Najstaršie Múzeum a Obnova na Prelome Storočí
Juraj IV. Andrássy, syn Márie Festetichovej a Štefana III., sa zaradil medzi popredné osobnosti hospodárskeho a kultúrneho života Uhorska. Bol rovesníkom a priateľom grófa Istvána Széchenyiho, s ktorým sa zaslúžil o rozvoj Uhorskej akadémie vied a Maďarského národného múzea. V prvej polovici 19. storočia absolvoval študijnú cestu po Anglicku a v roku 1851 prezentoval výrobky svojej železiarne v Drnave na svetovej výstave v Londýne. Krátko predtým dostala drnavská železiareň objednávku na výrobu konštrukcie Reťazového mosta v Budapešti.
Juraj IV. bol naklonený myšlienke zriadenia rodového múzea, pre ktoré bola Krásna Hôrka ideálnym priestorom. Novinové správy z roku 1857 svedčia o existencii malého hradného múzea, čím sa Krásna Hôrka radí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Prvá oficiálna prehliadka historických miestností a zbierok sa konala 19. augusta 1867.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia dal syn grófa Juraja IV., gróf Dionýz, hrad obnoviť. Rekonštrukcia prebiehala podľa projektov budapeštianskeho architekta Győző Cziglera a pod vedením mníchovského staviteľa Eduarda Schmuckera. Vznikla nová rodinná hrobka v prízemí stredného hradu a bola obnovená malá pohrebná kaplnka pod delovou terasou, postavená Jurajom IV. svojej matke v roku 1828. Renovovali sa aj miestnosti nad prejazdom tretej brány, kde gróf Dionýz Andrássy zriadil pietne múzeum svojej manželky Františky. Život Dionýza a Františky je zahalený tajomstvom, žili v zahraničí a nemali deti. Dohoda medzi Gejzom, Alexandrom a Júliusom Andrássym zabezpečila spoločnú starostlivosť o hrad ako symbol rodu.
Po augustových udalostiach roku 1944 musel jeden z najvýznamnejších európskych šľachtických rodov opustiť krajinu. Krásna Hôrka však, na rozdiel od mnohých iných pamiatok, odolala vojnovému a povojnovému plieneniu. Základ zbierkového fondu tvoria predovšetkým zbrane, ktoré boli vystavované už v 19. storočí. Mimoriadne cenné sú súdobé fotografie zariadených hradných interiérov z prelomu 19. a 20. storočia. Prehliadka hradu začína v dolnom hrade, kde pozornosť púta najmä pôvodná hradná kuchyňa.
Komplexná Rekonštrukcia a Pretrvávajúce Problémy
Požiar hradu Krásna Hôrka v roku 2012 spustil proces obnovy, ktorý sa však ukázal byť mimoriadne zložitý a zdĺhavý. Napriek snahám a investíciám, hrad zostáva pre verejnosť uzatvorený už takmer 14 rokov. Posledný poslanecký prieskum Výboru pre kultúru a médiá, ktorý sa uskutočnil priamo na hrade, priniesol nové informácie o harmonograme rekonštrukcie. Podľa predsedu výboru Romana Michelka by sa hrad mohol otvoriť pre verejnosť v roku 2030. Pôvodný plán čiastočného sprístupnenia hradu po častiach bol zamietnutý z bezpečnostných dôvodov, najmä kvôli úzkym prístupovým cestám.
Nová generálna riaditeľka Slovenského národného múzea (SNM) Vieroslava Bernátová predstavila pripravený harmonogram prác, ktorý počíta s čerpaním financií z viacerých zdrojov. Aktuálne prebiehajú práce na odstraňovaní sutín a čistení nádvoria na hornom hrade.
Proces obnovy však sprevádzajú vážne problémy. Slovenské národné múzeum odstúpilo od zmluvy so spoločnosťou MBM Group, ktorá na hrade pracovala od roku 2022 a bola zodpovedná za 80 percent stavebných prác. MBM Group považuje odstúpenie za neplatné a plánuje sa právne brániť. Spoločnosť tvrdí, že SNM bolo o subdodávateľoch informované už v roku 2023 a kroky SNM považuje za účelové, s cieľom prekryť nečinnosť múzea.
Bývalí zamestnanci Múzea Betliar poukázali na neaktualizovanú projektovú dokumentáciu, neustále zmeny projektového tímu, neaktualizované zmluvné vzťahy a neuhradené práce v hodnote presahujúcej tri milióny eur. Súdy potvrdili stanovisko Slovenského národného múzea ohľadom vypovedania zmlúv, čo uviedol aj predseda Výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko. Napriek týmto komplikáciám, MBM Group deklaruje ochotu pokračovať v súčinnosti pre úspešné ukončenie rekonštrukcie.
Obrovským problémom zostávajú neskolaudované strechy hradu, pre ktoré prebieha už osem rokov súdny spor. Pôvodne plánovaný šindeľ bol nahradený ťažšou pálenou škridlou, čo spôsobilo poddimenzovanie krovov striech. Ministerstvo kultúry SR uzatvorilo zmluvu so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave na spracovanie sanačného projektu a zabezpečenie autorského dozoru opráv striech.
Poslanci, opoziční aj koaliční, unisono chválili novú generálnu riaditeľku SNM Vieroslavu Bernátovú, ktorá je vo funkcii približne mesiac. Vyzdvihli jej jasnú víziu a predstavu o pokračovaní stavby, čím naplnila očakávania, že obnova Krásnej Hôrky je konečne v správnych rukách.
Vzhľadom na komplexnosť problémov, oneskorenia a pretrvávajúce spory, je rok 2030 realistickým, no zároveň ambicióznym cieľom pre opätovné otvorenie hradu Krásna Hôrka verejnosti. Obnova tejto významnej kultúrnej pamiatky si vyžaduje nielen finančné prostriedky, ale predovšetkým efektívne riadenie, transparentnosť a spoluprácu všetkých zúčastnených strán.
tags: #hrad #krasna #horka #povesti #rekonstrukcia