Hrad Devín, týčiaci sa na mohutnom skalnom brale nad sútokom Dunaja a Moravy, je nielen jednou z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok Slovenska, ale aj symbolom slovenskej minulosti a národnej hrdosti. Jeho strategická poloha priamo predurčovala toto miesto na dôležité obranné a mocenské centrum už od dávnych čias. Po stáročiach histórie, bojov, prestavieb a napokon aj ničenia, prechádza hrad v súčasnosti rozsiahlym projektom obnovy pod názvom "Culture Across - Kultúrne mosty cez rieku Morava". Tento ambiciózny projekt, spolufinancovaný z programu Interreg Slovenská republika - Rakúsko, si kladie za cieľ zvýšiť návštevnícky komfort, zabezpečiť trvácnosť pamiatky a posilniť jej autenticitu.
Archeologický Výskum a Obnova Architektúr: Odhalenie Minulosti
Hrad Devín patrí k najstarším historicky doloženým hradným objektom na Slovensku a jeho história siaha až do obdobia Keltov a Rimanov. Dlhodobá tradícia archeologického výskumu na hrade Devín, ktorá trvá už viac ako 110 rokov, pokračuje aj v rámci tohto projektu. Posledná fáza archeologického výskumu na dolnom hrade, realizovaná počas roka 2022, nadviazala na predchádzajúce práce a priniesla nové poznatky o osídlení lokality od staršej doby bronzovej až po novovek. Medzi najvýznamnejšie nálezy z nedávno ukončenej etapy výskumu patria tri výrazné, časovo odlišné skupiny nálezov. Reprezentujú pohrebiskovú aktivitu v eneolite (prelom 3. a 4. tisícročia pred n. l.), sídliskovú aktivitu v neskorej dobe laténskej (2. pol. 1. stor. pred n. l.) a pohrebiskovú aktivitu v ranom stredoveku (koniec 8. až začiatok 10. storočia).
Spolu s archeologickým výskumom prebiehajú aj sanačné a rekonštrukčné práce na odkrytých historických architektúrach. Tieto práce sa zameriavajú predovšetkým na údržbu a statické zabezpečenie porúch hradných murív. Problémy vznikli vplyvom degradácie cementovej výplne, ktorá bola použitá ako nosné spojivo pri obnove hradu v 70. - 80. rokoch 20. storočia. Cement, s výrazne vyšším koeficientom tepelnej rozťažnosti v porovnaní s kameňom, spôsobil tvorbu trhlín v murive v dôsledku striedania teplôt, mrazov a intenzívnych zrážok. Do týchto trhlín zatekala voda, ktorá v zime zamŕzala a ďalej narúšala štruktúru muriva. Cieľom súčasných prác je vyváženým konzervačným a dotvárajúcim prístupom zachovať jestvujúce hodnotné historické murivá. Odporúčaná je inžiniersko-biologická ochrana múrov, pri ktorej je koruna muriva chránená špecifickým substrátom a výsadbou rozchodníkov. Tento prístup umožňuje správne vyzretie vápennej zmesi koruny muriva a jeho povrchovú ochranu.
Rekonštrukcia Krycej Stavby a Mosta: Obnovenie Autenticity
Významnou súčasťou projektu je aj komplexná rekonštrukcia krycej stavby ranokresťanskej kaplnky Cella memoriae. Táto stavba, ktorá chránila cenné archeologické nálezy, bola vplyvom zatekania a degradácie strešnej konštrukcie mierne poškodená. Cieľom rekonštrukcie bolo odstránenie havarijného stavu krycej konštrukcie, obnova hydroizolačnej vrstvy a realizácia extenzívnej skladby zelenej strechy s výsadbou pôvodných druhov rastlín a skalných ruží, pričom sa prihliadalo na štvrtý stupeň ochrany národnej prírodnej pamiatky. V januári 2023 sa plánuje montáž umelého scénického osvetlenia vnútorného priestoru stavby. V júni toho istého roka bude Cella memoriae sprístupnená verejnosti pri príležitosti dočasnej panelovej výstavy. V ďalších etapách Múzeum mesta Bratislavy (MMB) pripravuje reštaurovanie náleziska do jeho pôvodného nálezového stavu.
Ďalšou dôležitou obnovenou časťou je most spájajúci dolný a stredný hrad. Nepôvodné, degradované tehlové klenby, vybudované počas veľkej rekonštrukcie hradu v 80. rokoch 20. storočia, boli odstránené a nahradené kamennými klenbami, ktoré materiálovo zodpovedajú dobovej architektúre. Rekonštrukcia mosta prebiehala počas plnej prevádzky hradu. Na jar 2023 sa počíta s obnovou povrchovej vrstvy mostného telesa - kamennej dlažby.
Zlepšenie Návštevníckeho Komfortu: Informačno-Navigačný Systém a Pavilóny
Kľúčovou súčasťou projektu bolo vytvorenie informačno-navigačného systému (INS), ktorý na hrade Devín doteraz chýbal. V areáli bolo nainštalovaných viac ako 26 informačných tabúľ. Projekt, v spolupráci s architektonickým štúdiom MAPA Architekti, zahŕňa aj návrh nového, trojjazyčného informačno-navigačného systému a dvoch malých pavilónov, ktoré slúžia na zvýšenie pobytového komfortu návštevníkov. Vzhľadom na citlivosť prostredia hradu Devín bolo výzvou nájsť pre INS vhodnú formu. Výsledkom je nový informačno-navigačný systém pozostávajúci z viac ako 26 informačných a navigačných panelov osadených naprieč celým hradným areálom. Panely obsahujú texty o rôznych súčastiach hradného areálu, ich histórii a význame v troch jazykových mutáciách - v slovenčine, angličtine a nemčine.
Zámer rozšíriť INS do online prostredia bol od začiatku dôležitou súčasťou projektu. Nová webstránka umožňuje poskytovať rozsiahlejšie informácie o histórii hradného areálu, jeho okolí, prírode či archeologickom výskume. Veľmi dôležitým hľadiskom pri tvorbe INS bolo dosiahnutie čo najväčšej miery inkluzivity. Dlhodobým cieľom Múzea mesta Bratislavy je sprístupniť ho čo najširšiemu spektru návštevníkov, vrátane tých, ktorí žijú s niektorým z typov zdravotného znevýhodnenia. Vhodnosť jednotlivých prvkov, ich formu a implementáciu sme priebežne aktívne konzultovali s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), čo sa ukázalo ako krok správnym smerom. Mohli sme tak napasovať jednotlivé prvky presne na potreby cieľovej skupiny. Jednotlivé informačné panely tak obsahujú popisy v Braillovom písme a tiež QR kód, cez ktorý je možné prekliknúť sa k audio sprievodcovi hradným areálom umiestnenému na novej webstránke hradu Devín.
Keďže na hrade absentovali aj oddychové zóny či miesta poskytujúce tieň, časť financií z projektu bola alokovaná na riešenie návštevníckej architektúry. Výsledkom sú viaceré oddychové zóny vrátane dvoch čiastočne prestrešených drevených pavilónov s príjemne hravým dizajnom, ktoré ponúkajú tienisté miesto na oddych a občerstvenie počas prehliadky areálu hradu. Zároveň je to priestor využiteľný na rôzne prednášky či workshopy, ktorými sa pravidelne obohacuje programová ponuka hradu Devín.
Hrad Devin I Castle Devin
Hrad Devín: Symbol Slovenska a Jeho Význam
Hrad Devín, nachádzajúci sa na mohutnom skalnom kopci nad sútokom Dunaja a Moravy, je neobyčajne pôsobivou krajinnou dominantou a symbolom Slovenska. Jeho strategická poloha ho predurčovala na dôležité obranné a mocenské centrum už od dávnych čias. Po Keltoch sa stal súčasťou rímskeho obranného systému Limes Romanus. V 9. storočí tu knieža Rastislav vybudoval mohutnú veľkomoravskú pevnosť. V 13. storočí bola na hornom hrade postavená pohraničná kráľovská pevnosť a ďalšie úpravy prebiehali v priebehu 15. až 17. storočia. V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. Na renesančnom paláci sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca historický výlet slovenskej mládeže na Devín, organizovaný Ľudovítom Štúrom v roku 1836.
Dôležitou podmienkou obranyschopnosti hradu bol stály zdroj vody. Vyhĺbenie hradnej studne, ktorá sa nachádza na nádvorí stredného hradu, bolo v miestnych podmienkach náročné a podarilo sa to až v 15. storočí. Studňa je hlboká 55 metrov a má priemer 2,4 metra. Voda sa z nej čerpala vo vedrách zavesených na reťazi, ktoré sa vyťahovali pomocou dreveného rumpálu. V hornej a spodnej časti studne je plášť vybudovaný z pieskovcových kvádrov, stred je vysekaný do skaly. Spodné kamenné kvádre sú uložené na drevených hranoloch, ktoré v pôdoryse vytvárajú šesťuholník. Na dne studne sa nachádza filtračná vrstva z riečneho štrku. Predpokladá sa, že v studni sú najmenej dva zdroje vody - riečna voda z Dunaja a podzemná voda. Kamenné kvádre zdobí 772 kamenárskych značiek 24 rôznych typov. V zásype studne sa našlo množstvo železných, hlinených, kostených, ale aj drevených predmetov a kamene z pôvodnej renesančnej a gotickej obruby.
Význam Projektu a Budúcnosť Pamiatky
Projekt "Culture Across - Kultúrne mosty cez rieku Morava" predstavuje investíciu vo výške približne 1,3 milióna eur, z čoho významná časť pochádza z prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu SR. Okrem obnovy hradných architektúr a archeologického výskumu sa projekt zameriava aj na rozvoj inštitucionálnej spolupráce medzi školami v cezhraničnom regióne Marchfeld - Záhorie - Bratislava v oblasti vzdelávania o kultúrnom a prírodnom dedičstve.
Hrad Devín je nielen významnou kultúrnou, ale aj prírodnou pamiatkou s výskytom viacerých unikátnych živočíšnych a rastlinných druhov. Pri rozhodnutiach o obnove sa tieto fakty zohľadňujú, aby sa zachovali nielen kultúrne, ale aj prírodné hodnoty lokality. Projekt prispieva k zvýšeniu návštevníckeho potenciálu a atraktivity pohraničného regiónu a posilňuje povedomie širokej verejnosti o významných kultúrnych pamiatkach na oboch stranách hranice. Hrad Devín, ktorý bol pred pandémiou vyhľadávaný až 240 000 návštevníkmi ročne, sa tak stáva ešte prístupnejším a atraktívnejším miestom pre návštevu, oddych a vzdelávanie.
V roku 2022 sa na hrade sanovali múry. Spodná časť hradných múrov je svetlejšia a vrchná je o čosi tmavšia. V stredoveku bol dovoz stavebných materiálov nákladnou záležitosťou. V Devíne využívali okrem kameňov z blízkeho okolia (najmä vápenca) aj vápno, no je vidieť, že ním museli šetriť. Jeho zdroj sa nenachádzal v relatívnej blízkosti, čiže stavbári sa snažili čo najefektívnejšie využiť kameň. Dnes už dovoz stavebných materiálov nepredstavuje problém. V priebehu minulého storočia zaznamenalo stavebníctvo výrazný posun v efektivite a rýchlosti. A v pamiatkarstve sa ustálila predstava, že aj ruiny je možné obnoviť rýchlo - s pomocou cementu. V 80. až 90. rokoch 20. storočia sa použili tony cementu pri obnove Devína, ale aj hradov Branč, Strečno, na Spišskom hrade a ďalších. Cement umožňoval rýchle dobudovanie múrov. Stačilo doň nahádzať najväčšie kamene, aby sa vyplnil čo najväčší objem. Bolo to rýchle, efektívne. Jedna z najväčších investícií do hradu za posledné roky sa zaoberá nápravou. Problémom je, že koeficient tepelnej rozťažnosti cementu je dvakrát väčší ako pri kameni. Na murive sa prudkým striedaním teplôt, vplyvom mrazov, extrémnych horúčav či intenzívneho dažďa tvoria trhliny. Klimatická kríza extrémne prejavy počasia čoraz viac zosilňuje. Do trhlín zatekala voda, ľad zväčšoval svoj objem a ďalej páčil murivo von. Z múrov vypadávali celé kusy, až tu ostávali visieť len veľké kamene a bolo otázkou času, kedy vypadnú.
Drobná architektúra ako súčasť cesty historickou a prírodnou krajinou hradiska dopĺňa celkový zážitok z návštevy. Pavilóny s pobytovou funkciou vytvárajú zázemie na aktívne trávenie času v prírodnom prostredí hradiska. Architektúra týchto prvkov je minimalizovaná len na to, čo je nevyhnutné, aby neboli príliš nápadné a nepôsobili ako bariéra. Na trase sa nachádza niekoľko zaujímavých a hodnotných pamiatok, v jednej časti návštevník prechádza malým lesíkom s veľmi príjemnou atmosférou. Pre posilnenie tejto trasy sa prvky drobnej architektúry umiestnili práve sem. Objekty sú vždy umiestnené tak, aby nedominovali prostrediu, práve naopak, aby ich príroda časom pohltila a stali sa prirodzenou súčasťou miesta. Boli navrhnuté dva pavilóny, umiestnené na okružnej trase hradným areálom. Väčší z pavilónov reaguje na svahovitosť terénu stupňovitým sedením a odráža primárnu funkciu ako malého divadielka, priestoru pre koncert, čítanie, vytvára javisko/hľadisko. Druhý z pavilónov pracuje s formou stola, ktorý pavilónu dominuje. Komunitný stôl pozýva návštevníka k usadeniu sa a ponúka priestor pre konzumáciu jedla počas návštevy hradného areálu, rovnako však môže slúžiť na rôzne organizované eventy, workshopy. Stôl je osadený pod ľahkú drevenú konštrukciu s prestrešením. V blízkosti Východnej brány sú navrhnuté dva drevené kruhové prvky s priemerom 2,5 metra, určené na oddych, piknik, prípadne výklad pre malé skupiny. Druhý prvok je umiestnený na rozhraní lesíka a lúky, čím poskytne návštevníkom novú atmosféru/perspektívu.
Navigačný systém v hradnom areáli takmer úplne absentoval, čo malo dopad na nevyužitý potenciál niektorých lokalít a drobných archeologických objektov roztrúsených po areáli. Navrhovaný koncept návštevníkovi ponúka dva okruhy prehliadky - malý a veľký okruh. Malý okruh je najkratšia trasa priamo na horný hrad, ktorá bola aj doposiaľ návštevníkmi najviac využívaná. Navigačný systém je pre ľahšiu orientáciu na niektorých miestach doplnený mapou hradného areálu. Súčasť navigačného a informačného systému tvoria subtílne vertikálne prvky v spodnej časti hradného areálu, v kombinácii s horizontálnymi prvkami v časti stredného a horného hradu. Základom je oceľová platňa vložená do masívnej podstavy v tvare valca, ktorá umožňuje povrchové kotvenie panelov. V prípade horizontálnych prvkov sa pracuje s ohýbaním tejto oceľovej platne, ktorá sa viaže prevažne na jestvujúce murivo. Všetky texty sú trojjazyčné - slovenčina, angličtina, nemčina. Rozsah textu - hlavný obsah je umiestnený tak, aby bol dostupný pre všetky skupiny návštevníkov - deti, seniorov, ľudí na vozíčku.
tags: #hrad #gymes #rekonstrukcia