Hrad Blatnica, kedysi významná strážna pevnosť na dôležitej obchodnej ceste, sa dnes nachádza v procese postupnej obnovy. Jeho história siaha až do 13. storočia, kedy bol postavený na strategickom mieste nad Gaderskou dolinou. Pôvodne kráľovský hrad, ktorý chránil cestu "magna via" z Nitry na sever k Baltu, prešiel v priebehu stáročí rukami mnohých šľachtických rodov, vrátane Brezovičovcov, Jakchovcov, Révaiovcov a ďalších. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1300.
Historické Vrstvy Osídlenia v Oblasti Blatnice
Územie okolo Blatnice bolo osídlené už v dávnych dobách. Archeologické nálezy svedčia o osídlení v mladšej dobe kamennej, pričom jaskyňa Mažarná v úbočí Tlstej je jedným z najvýznamnejších dokladov. Druhá fáza osídlenia spadá do konca druhého tisícročia pred Kristom, kedy sa v oblasti našlo pohrebisko lužickej kultúry. Táto kultúra, ktorá osídlila údolie Turca približne v rokoch 1300 - 700 pred Kristom, reprezentovala vysoký kultúrny stupeň v produkcii bronzových zbraní a nástrojov.
Neskôr sa Blatnica dostala do kontaktu s laténskou civilizáciou, obdobím budovania hradísk. Jedným z takýchto hradísk bolo aj osídlené návršie Plešovica nad obcou, kde dodnes možno vidieť stopy hlinených valových opevnení. Osobitnú pozornosť si zaslúži ranoslovanské osídlenie. Hoci vecných dokladov z tohto obdobia je menej, z oblasti Blatnice pochádza mimoriadne cenný nález hrobu veľkomoravského veľmoža. Tento hrob obohatil históriu o tzv. Meč s rukoväťou vybíjanou zlatom a striebrom, ktorý patrí do skupiny karolínskych mečov. Jeho zdobenie, kombinujúce avarské prvky s domácou umeleckou tvorbou, predstavuje unikátny doklad umeleckých prúdov Veľkej Moravy. Tento nález, ktorý sa dostal do Révayovských zbierok a následne do Národného múzea v Budapešti, je rekonštruovaný aj na základe dobových vyobrazení.
Vývoj a Zánik Hradu Blatnica
Zrúcanina kráľovského hradu Blatnica sa týči na vápencovom chrbte Plešovice, vo výške 685 metrov nad morom, približne 2 km severne od rovnomennej obce. Jeho vznik v druhej polovici 13. storočia bol motivovaný potrebou ochrany obchodnej cesty "via magna". Po Petrovi z Brezovice sa hrad dostal do majetku rôznych šľachticov a neskôr sa stal kráľovským majetkom.
Význam hradu postupne klesal s tým, ako sa začala používať pohodlnejšia cesta cez Mošovce do Martina. V 15. a 16. storočí bol hrad často dávaný do zálohu, čo viedlo k jeho častému striedaniu držiteľov. Koncom stredoveku patrilo panstvo viacerým spolumajiteľom, ako Erdedyovci, Zápoľskovci a Révaiovci.
Rod Révai, ktorý získal hrad v roku 1540, sa zaslúžil o jeho rozsiahlu prestavbu v druhej polovici 16. a začiatkom 17. storočia. Vybudovali veľké predhradie s novými budovami, avšak nekládli dostatočný dôraz na delové bašty. Táto skutočnosť umožnila povstalcom Štefana Bočkaja a neskôr Gabriela Betlena v roku 1606 hrad pomerne ľahko obsadiť. V roku 1678 pravdepodobne počas vpádov Imricha Thökölyho došlo na hrade k požiaru, ktorý zničil niekoľko budov. Hrad bol krátko na to obnovený Révaiovcami. V roku 1703 sa však hradu opäť bez problémov zmocnili povstalci Františka Rákócziho, ktorí ho opustili až po prehranej bitke pri Trenčíne v roku 1708.
Za svoju vernosť panovníkovi počas povstaní bol hrad ušetrený príkazu na zničenie nevyužitých pevností, čo umožnilo Révaiovcom naďalej ho obývať. Postupne však mnohí z nich vymenili hrad za pohodlnejšie kaštiele, čo viedlo k úpadku života na hrade.
Architektonicky sa hrad skladal z dlhého, úzkeho paláca s polkruhovými vežami na severnej a južnej strane. Na severovýchodnej strane ho chránila strmá priepasť. Západná veža, mohutnejšia a väčšia ako východná, bola prístupná samostatným točitým schodiskom. Na juhovýchodnej strane sa nachádzalo malé nádvorie obohnané hradbami so štvorbokou vežou. Zachované murivo západnej veže s viditeľnými štrbinovými strieľňami dodnes svedčí o niekdajšej mohutnosti hradu. Horný hrad, zovretý medzi veže, sa však značne rozpadáva, najmä jeho spojovacia palácová časť. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je dodnes zachovalé nárožné kvádrovanie.
Projekt Obnovy a Súčasné Výzvy
Od roku 2008 pôsobí na hrade Združenie na záchranu hradu Blatnica - Diadém, ktoré sa snaží o jeho postupnú obnovu. Hrad je prístupný celoročne, avšak vstup do areálu je na vlastnú zodpovednosť.
V posledných rokoch fungoval úspešný projekt zapojenia nezamestnaných do obnovy hradov, ktorý začal v roku 2011. Tento projekt, ktorý prešiel rukami 220 ľudí v období od roku 2012 do roku 2020, však tento rok na prekvapenie mnohých skončil. Regina Yveta Vaňková, vedúca Združenia hradu Blatnica, uviedla pre RTVS, že plán práce na túto sezónu bol postavený na tridsiatich ľuďoch, ktorí mali aktívne pracovať šesť až sedem mesiacov. V súčasnosti však hrozí, že sa nepodarí dosiahnuť ani počet štyroch až piatich ľudí z úradu práce. Vzhľadom na túto situáciu budú práce zamerané predovšetkým na dokončenie rozrobených projektov z minulého roka, aby sa predišlo začínaniu veľkých aktivít, ktoré by nebolo možné zvládnuť. Blatnický hrad v Turci síce nezamestnaní opravujú aj naďalej, ale zatiaľ bez nároku na mzdu.
The Majestic Ruins of Hrad Blatnica in Stunning 4K
Ako sa dostať na Blatnický hrad?
Trasa cez Gaderskú dolinu k Hradu Blatnica je vhodná aj pre rodinné prechádzky. V pohorí Veľká Fatra, približne 2 km nad obcou Blatnica, sa nachádza ľahko prístupná zrúcanina.
Doprava: Na platenom verejnom parkovisku na konci obce Blatnica, pri pamätníku, je možné zaparkovať. Gaderská aj Blatnická dolina sú vďaka kvalitnému povrchu ideálne na výlety či cyklopotulky.
Turistika: Odporúčame nevynechať odbočku na Jaskyňu Mažarná z Gaderskej doliny. Informácie o čase, dĺžke trvania a prevýšení sú len orientačné.
Hrad Blatnica, so svojou bohatou históriou a nádejami na obnovu, predstavuje dôležitý kultúrny a historický monument, ktorý si zaslúži pozornosť a aktívnu podporu pri svojej záchrane. Súčasné výzvy spojené s financovaním a personálnym zabezpečením obnovy však poukazujú na potrebu hľadania nových riešení a zapojenia širšej verejnosti do procesu záchrany tejto významnej pamiatky.
tags: #hrad #blatnica #rekonstrukcia