Kauza Gorila, ktorá sa prevalila na verejnosť v decembri 2011 únikom údajného tajného dokumentu zo Slovenskej informačnej služby (SIS), naďalej rezonuje v slovenskom právnom a politickom priestore. Spis, ktorý obsahuje prepisy údajných odpočúvaní z konšpiračného bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, sa stal symbolom rozsiahlej korupcie a prepojenia politickej a ekonomickej elity. Nedávne rozhodnutie Ústavného súdu SR týkajúce sa zničenia nahrávok v tejto kauze prinieslo nové momenty a potvrdilo oprávnenosť dlhodobých snáh niektorých aktérov.
Vznik a podstata kauzy Gorila
Príbeh kauzy Gorila sa začal odvíjať v roku 2005, keď si vtedajší príslušník SIS Peter Holúbek (krycie meno Peter Holúbek) všimol nezvyčajné aktivity pred domom na Vazovovej ulici v Bratislave, kde býval. Často tam parkovali vládne limuzíny a objavovali sa tu aj predstavitelia finančnej skupiny Penta. Byt vedľa Holúbkovho bytu patril Zoltánovi Vargovi, prezývanému Gorila, ktorý v minulosti pracoval pre rodinu Rezešovcov a neskôr ako ochrankár pre Pentu.
SIS na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave z novembra 2005 a mája 2006 vykonala v tomto byte odpočúvanie. Cieľom bolo získať informácie o činnosti záujmovej osoby Zoltána Vargu, podozrenia z rôznej trestnej činnosti ekonomického charakteru, jeho prepojenia s predstaviteľmi finančnej skupiny Istrokapitál a vstupu do liehovarníckych firiem. Okrem toho mala SIS získať informácie o kontaktoch záujmovej osoby na predstaviteľov ministerstiev pri výberových konaniach v prospech spoločností, s ktorými Varga spolupracoval. Zámerom bolo aj potvrdiť informácie o jeho pôsobení ako vedúcej osobnosti organizovanej skupiny, ktorá korupčným spôsobom preniká do orgánov polície, finančných inštitúcií a štátnej správy.
Peter Holúbek prepisoval podstatné časti nahratých rozhovorov, ktoré viedli k vzniku tzv. analytického spisu Gorila. Tento spis sa na verejnosti objavil v decembri 2011. Obsahoval prepisy údajných rozhovorov medzi viacerými politikmi a osobami z prostredia finančných skupín, predovšetkým Jaroslava Haščáka, šéfa investičnej skupiny Penta, a to počas rokov 2005 a 2006. Rozhovory sa týkali najmä provízií a úplatkov a stretnutí s vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom, predsedníčkou výkonného výboru Fondu národného majetku SR Annou Bubeníkovou, vtedajším predsedom Smeru Robertom Ficom a ďalšími. Spis naznačoval rozdeľovanie koristi z privatizácie a plánovanie ďalšieho okrádania štátu za účasti jeho zodpovedných predstaviteľov.
Politické a ekonomické súvislosti
Spis Gorila naznačoval rozsiahle korupčné praktiky, ktoré mali ovplyvňovať kľúčové privatizačné procesy a financovanie politických strán. Podľa spisu mala Penta profitovať z pozície privatizačného poradcu pri viacerých privatizáciách. V polovici februára 2006 SIS informovala vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu o chystaných podvodoch pri privatizácii rozvodných energetických podnikov, pričom naznačovala, že Jaroslav Haščák fakticky riadi ministra Jirka Malchárka. Napriek tomu Dzurinda Malchárka neodvolal a polícia sa podozreniami nezačala zaoberať.
Kauza sa dotkla viacerých privatizačných procesov, vrátane privatizácie letiska v Bratislave a Košiciach, kde mala Penta vyvíjať tlak na vtedajšieho ministra dopravy Pavla Prokopoviča. V súvislosti s privatizáciou Paroplynového cyklu (PPC) sa v spise objavili informácie o možnom vynaložení stoviek miliónov korún na úplatky pre vtedajšiu vládnu stranu SDKÚ.
V kontexte kauzy sa objavili aj informácie o údajnom financovaní politických strán SDKÚ-DS, Smer-SD, KDH a SMK. Tieto tvrdenia vyvolali vlnu nevôle a viedli k protestom, ako napríklad demonštrácii Gorila v Bratislave 27. januára 2012, ktorej cieľom bolo riadne vyšetrenie kauzy.
Vývoj vyšetrovania a súdne procesy
Vyšetrovanie kauzy Gorila bolo dlhé a komplikované, sprevádzané viacerými obvineniami a súdnymi rozhodnutiami. V decembri 2020 polícia zadržala a vypočula Jaroslava Haščáka a Ľubomíra Arpáša (bývalého šéfa kontrarozviedky SIS) a jeho manželku Danu v súvislosti s kauzou. Obvinenie z roku 2020 naznačovalo, že Arpáš mal získať spis Gorila a za úplatok ho poskytnúť Haščákovi, čím mal sťažiť jeho objasnenie.
Penta sa od začiatku snažila spochybniť platnosť spisu a nahrávok Gorily, označujúc ich za nezákonné a nepoužiteľné v trestnom konaní. Finančná skupina žiadala nahrávky zničiť s tvrdením, že celá kauza je "buď výmyslom, spravodajskou hrou zasadenou do dobových súvislostí s čiastočným využitím rôznych odpočúvaní".
Po rokoch však Ústavný súd SR zrušil rozhodnutia Krajského súdu, na základe ktorých malo dôjsť k odpočúvaniu bytu. V roku 2021 aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol o nezákonnosti odpočúvaní Vargu z rokov 2005 a 2006.
V septembri 2022 sa štát ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za ujmu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním a väzbou. V novembri 2022 bolo vznesené obvinenie siedmim osobám, vrátane Haščáka, Jiřiho Malchárka a Anny Bubeníkovej, zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Haščák bol tiež obvinený pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
V súvislosti s kauzou sa objavili aj informácie o možnom obchodovaní s nahrávkami. V decembri 2020 bolo v súvislosti s obchodovaním s nahrávkou Gorily obvinená aj manželka Ľubomíra Arpáša, Dana.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR
Dobre ráno: Dočkali sme sa. Kauza Gorila má prvých obvinených (2.12.2022)
Kľúčovým momentom v poslednom období bolo rozhodnutie Ústavného súdu SR z 15. mája 2024. Senát zložený z predsedu Libora Duľu a sudcov Miroslava Duriša a Martina Vernarského na neverejnom zasadnutí skonštatoval, že Slovenská informačná služba (SIS) nezničením nahrávok porušila základné práva sťažovateľa Zoltána Vargu. Ústavný súd SR preto prikázal SIS, aby zničila primárne aj sekundárne výsledky použitia informačno-technických prostriedkov (ITP) v rámci kauzy Gorila.
Toto rozhodnutie je vnímané ako naplnenie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý nepovažoval ochranu poskytnutú sťažovateľovi v kauze Gorila dovtedajšími rozhodnutiami ÚS SR za dostatočnú. V dôsledku toho došlo k obnove pôvodného konania pred ÚS SR z rokov 2011 - 2012.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR dáva za pravdu aj snaženiu finančníka Jaroslava Haščáka, hoci nebol priamo účastníkom tohto konania a má podanú samostatnú ústavnú sťažnosť. Haščákov advokát Martin Škubla uviedol, že jeho klient opakovane od roku 2018 poukazoval na potrebu preveriť pôvod nahrávok a zničiť výsledky použitia ITP v kauze Gorila.
„Aj preto očakávame, že obdobne ako v roku 2016 polícia odovzdá pôvodcovi materiály, ktoré pokladá za získané v akcii Gorila, aby si SIS mohla splniť zákonnú povinnosť ich zničiť,“ zdôraznil Škubla. Toto rozhodnutie sa týka nielen sekundárnych materiálov, ale aj samotných nahrávok. Hoci SIS mala nahrávky skartovať už v roku 2008, je potrebné vykonať nápravu aj vo vzťahu k dosiaľ nezničeným nahrávkam, ktorými prípadne disponuje polícia.
Nález ÚS SR je tiež vnímaný v kontexte predchádzajúcich rozhodnutí, ktorými ÚS SR vyslovil záver o existencii prieťahov zo strany orgánov činných v trestnom konaní pri preverovaní pôvodu a legality nahrávok v trestných veciach Gorila a Arpáš. Preverenie ich pôvodu podľa ÚS SR súviselo práve s povinnosťou štátu v prípade zistenia ich pôvodu v činnosti SIS tieto nahrávky zničiť.
Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR predstavuje ďalší významný krok v dlhodobej kauze Gorila, ktorá naďalej odhaľuje komplexné prepojenia moci, peňazí a spravodajských služieb v Slovenskej republike.
Interné procesy v SIS a okolnosti úniku spisu
Kauza Gorila odhalila aj vážne nedostatky a potenciálne manipulácie v rámci samotnej Slovenskej informačnej služby. Detailné analýzy personálnych zmien a procesov v SIS v období po roku 2006 naznačujú systematické pretláčanie osôb s prepojením na finančné skupiny a odstraňovanie príslušníkov s dlhoročnou praxou a nezávislým prístupom.
Po voľbách v roku 2006 došlo k personálnym zmenám vo vedení technickej sekcie a inšpekcie riaditeľa SIS. Na riadiace funkcie boli menovaní príslušníci s väzbami na konkrétne finančné skupiny, zatiaľ čo skúsení spravodajskí dôstojníci, ktorí neboli ochotní rozpracovávať podnikateľské subjekty z "komerčných dôvodov", boli postupne odvolávaní a prepúšťaní.
Pod zámienkou vykonávania previerok pri nástupe do služobného pomeru si personálna sekcia vyžiadala informácie zo spravodajských spisov, pričom žiadala nielen o objektoch spravodajského záujmu, ale aj o tom, ktorí príslušníci ich rozpracovávali. Tieto informácie boli následne využité na rozpracovanie a diskreditáciu týchto príslušníkov.
V tomto kontexte sa objavujú aj podozrenia z nelegálneho obchodu s vojenským materiálom a pašovanými cigaretami, do ktorých mali byť zapletení vysokí funkcionári SIS. Tieto aktivity naznačujú, že SIS mohla byť zneužívaná na súkromné záujmy a na úkor národnej bezpečnosti.
Spôsob vzniku a následného úniku spisu Gorila tiež vyvoláva otázky o interných procesoch a kontrole v SIS. Hoci bola žiadosť o použitie ITP spracovaná v roku 2005, neskôr došlo k rozšíreniu jej zamerania o aktivity finančnej skupiny Penta. Následne boli spracované desiatky spravodajských informácií, z ktorých však len malá časť bola odstúpená externým prijímateľom.
Tieto skutočnosti naznačujú, že kauza Gorila nie je len o korupcii politikov a podnikateľov, ale aj o hlbokých problémoch v samotných štruktúrach spravodajských služieb a ich potenciálnom zneužívaní. Rozhodnutie Ústavného súdu o zničení nahrávok tak otvára novú kapitolu v snahách o objasnenie celej kauzy a zároveň poukazuje na potrebu dôslednej kontroly a zodpovednosti v rámci bezpečnostných zložiek štátu.