V slovenskom právnom poriadku existujú dva základné inštitúty, ktoré umožňujú súdom odložiť výkon trestu odňatia slobody - podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (§ 49 Trestného zákona) a podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom (§ 51 Trestného zákona). Tieto opatrenia sú často vnímané ako alternatívy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, pričom ich cieľom je okrem iného aj prevýchova páchateľa a jeho reintegrácia do spoločnosti. Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať podobné, majú svoje špecifické podmienky, rozdiely a aplikačné problémy v praxi.
Podstata a účel podmienečného odkladu výkonu trestu
Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody nie je úplným odpustením trestu, ale skôr jeho odložením za splnenia určitých podmienok. Súd vynesie odsudzujúci rozsudok, uzná páchateľa vinným a uloží mu trest odňatia slobody, avšak jeho výkon odpustí pod podmienkou, že sa odsúdený počas ustanovenej skúšobnej doby bude správať riadne a splní uložené povinnosti. Tento inštitút je primárne určený pre páchateľov menej závažných trestných činov, alebo v prípadoch, keď spáchanie trestného činu predstavuje ojedinelé vybočenie z inak riadneho spôsobu života.
Existujú dva hlavné názorové prúdy, či podmienečné odsúdenie považovať za samostatnú formu trestnej sankcie alebo skôr za osobitný inštitút výmery trestu. Prvý názor ich chápe ako osobitné formy výmery trestu, ktoré nie sú uvedené v § 32 Trestného zákona, a preto ich nemožno považovať za samostatné tresty. Druhý názor vychádza z predpokladu, že podmienečné odsúdenie je právnym následkom trestného činu, ktorý so sebou nesie ujmu a plní funkciu trestnej zodpovednosti, a preto ide o samostatnú formu trestnej sankcie.
Legislatívny rámec pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom vymedzujú ustanovenia § 49 až § 52 Trestného zákona. Tieto ustanovenia upravujú zákonné podmienky pre odklad trestu, skúšobnú dobu, ďalšie podmienky odkladu výkonu trestu, osvedčenie sa odsúdeného, ako aj podmienky podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom, vrátane primeraných obmedzení a povinností.
Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (§ 49 Trestného zákona)
Základnou podmienkou pre uplatnenie tohto inštitútu je, že súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý nepresahuje dva roky. Tento typ trestu je určený pre menej závažné trestné činy. Podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 Trestného zákona sú dané alternatívne, čo znamená, že postačuje splnenie iba jednej z nich, buď vzhľadom na osobu páchateľa, alebo prijatie záruky za páchateľa.
Aj keď sa účel trestu, ktorý bol v minulosti súčasťou právnej úpravy, už priamo neuvádza, súd pri rozhodovaní o podmienečnom odklade posudzuje, či bude účel trestu dosiahnutý aj bez jeho nepodmienečného výkonu. Toto posudzovanie sa opiera o individuálnu a generálnu prevenciu. Súd musí pritom zohľadniť náležité a všestranné zhodnotenie skutočností týkajúcich sa osoby páchateľa, jeho doterajšieho života, prostredia, v ktorom žije a pracuje, ako aj okolností prípadu. Okolnosti prípadu charakterizujú samotný trestný čin a jeho závažnosť.
Dôležitým faktorom je, či je odsúdený prvopáchateľom alebo recidivistom. Avšak samotná recidíva nie je jediným kritériom pre rozhodnutie o uložení podmienečného alebo nepodmienečného trestu. Kľúčové je, aby trest zabezpečoval ochranu spoločnosti a záujmy chránené Trestným zákonom. Bezúhonnosť sama o sebe nestačí na záver, že páchateľ viedol riadny život.
V zmysle § 49 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je možné prijať záruku za nápravu páchateľa, ktorú môže prevziať záujmové združenie občanov (napr. občianske združenie, odborové organizácie, cirkvi a náboženské spoločnosti). Tieto združenia môžu pôsobiť na odsúdeného tak, aby viedol riadny život. Politické strany a hnutia, ani obecné zastupiteľstvo sa za záujmové združenia v tomto kontexte nepovažujú. V súdnej praxi sa uplatňuje tento inštitút najmä u páchateľov, u ktorých ide o celkové narušenie, ktoré je možné odstrániť pomocou takéhoto združenia.
Ak trestný čin spôsobil škodu, súd má spravidla okrem primeraných obmedzení a povinností uložiť páchateľovi aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu podľa svojich síl. Táto povinnosť môže byť uložená aj vtedy, ak poškodený svoj nárok neuplatnil, pretože cieľom je posilnenie výchovného účinku na páchateľa. Náhrada škody v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sleduje iný účel ako náhrada škody v adhéznom konaní.
Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom (§ 51 Trestného zákona)
Tento inštitút predstavuje rozšírenie podmienečného odkladu, pričom uloženie probačného dohľadu je obligatórnou podmienkou. Horná hranica trestu odňatia slobody, ktorého výkon možno podmienečne odložiť s probačným dohľadom, je tri roky. Súd na hlavnom pojednávaní, po dokazovaní, okrem uloženia probačného dohľadu, určí aj skúšobnú dobu v trvaní jedného až piatich rokov. Táto skúšobná doba je obligatórna a nemožno ju prekročiť. Po právoplatnosti rozhodnutia ju však možno predĺžiť len za zákonom stanovených podmienok.
Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Počas skúšobnej doby súd prostredníctvom probačného úradníka skúma, či odsúdený vedie riadny život. Riadnym životom sa rozumie dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a iných občianskych povinností. Bezúhonnosť nie je jedinou podmienkou; skúma sa aj plnenie zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného.
Dôvodom na nariadenie výkonu trestu je spáchanie ďalšieho trestného činu alebo nevyhovenie uloženým podmienkam v skúšobnej lehote. Ak odsúdený spácha úmyselný trestný čin, je to znakom, že sa neosvedčil.
V ustanovení § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona je uvedený demonštratívny výpočet obmedzení a povinností, ktoré môže súd uložiť. Súd môže uložiť aj iné obmedzenia a povinnosti, ak to vyžaduje splnenie účelu trestu, čím reaguje na aktuálne kriminogénne faktory. Medzi takéto obmedzenia a povinnosti môže patriť napr. zaplatenie zameškaného výživného, verejné ospravedlnenie, príkaz nepriblížiť sa k poškodenému na určitú vzdialenosť, či nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia. Primerané obmedzenie je integrálnou súčasťou podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a prispieva k prehĺbeniu prevýchovnej funkcie. Obmedzenia a povinnosti nesmú byť v rozpore s podstatou režimu probačného dohľadu.
Skúšobná doba sa nevzťahuje na výkon ostatných trestov uložených popri probačnom dohľade, s výnimkou trestu domáceho väzenia a trestu povinnej práce, ktoré nie sú zlučiteľné. Započítanie skúšobnej doby pôvodnej do novourčenej je upravené v § 51 ods. 7 Trestného zákona.
Rozhodnutie o osvedčení alebo neosvedčení odsúdeného má formu uznesenia a predchádza mu dokazovanie. Súdu je potrebné objasniť, či v inom konaní nebol zrušený výrok o treste.
Osvedčenie sa odsúdeného a jeho následky
Pre kladné rozhodnutie súdu o tom, že sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok stanovených v § 52 ods. 1 Trestného zákona. Nesplnenie čo i len jednej z nich je dôvodom na nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Výnimočne, vzhľadom na okolnosti prípadu, môže súd ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, aj keď odsúdený svojim konaním v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu. Tieto podmienky sú alternatívne uvedené v § 52 ods. 1 písm. a) a b) Trestného zákona.
Probačný dohľad: Podstata a aplikačné problémy
Probačný dohľad nie je v zákone explicitne definovaný, jeho podstata sa odvodzuje od pojmu probácie, ktorý má korene v anglosaskom práve. Historicky je spojený s rozvojom súdnictva nad mládežou. OSN definuje probáciu ako metódu zaobchádzania s vybranými páchateľmi v rámci podmienečne odloženého trestu, vrátane individuálneho poradenstva a ďalších podporných podmienok. Základnou myšlienkou je prevýchova, pozitívne ovplyvňovanie správania páchateľa, kombinácia kontroly, pomoci a poradenstva.
Probační úradníci hodnotia páchateľov z osobnostnej, sociálnej a psychologickej stránky a snažia sa chrániť spoločnosť pred recidívou. Ich základné úlohy sú stanovené v § 2 a 3 zákona č. 550/2003 Z.z. Napriek usmerneniam Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, probační úradníci sa často stretávajú s procesnými problémami, ktoré si musia riešiť na základe vlastných výkladových stanovísk a praxe.
Kľúčovým problémom v praxi je efektívnosť uplatňovania opatrení probácie. Pretrvávajú problémy s vykonateľnosťou uložených povinností a obmedzení, najmä v prípadoch, ak je odsúdenému uložený probačný dohľad. Riešením by mohlo byť vytvorenie pracovnej skupiny na spracovanie zoznamu programov sociálneho výcviku, ich zapracovanie do metodiky a analýza subjektov, ktoré spĺňajú podmienky na ich vykonávanie.
Zistilo sa, že pre sociálny výcvik sú nevhodní najmä odsúdení s nižším IQ, cudzí štátni príslušníci neovládajúci slovenský jazyk, osoby so sluchovým alebo rečovým postihnutím, a odsúdení s ukončeným vzdelaním v špeciálnych školách. Títo jedinci majú tendenciu plniť uložené povinnosti len formálne.
Príklady z praxe a súdne rozhodnutia
Súdna prax ukazuje rôzne situácie a interpretácie zákonných ustanovení. Napríklad, okolnosť vyznievajúca v neprospech odsúdeného, ktorú súd zohľadnil pri rozhodovaní o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti, nemôže byť sama osebe dôvodom na nariadenie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýmto dôvodom môže byť len v spojení s inou okolnosťou, ktorá nastala v priebehu skúšobnej doby.
Rozhodnutie o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o primeranom predĺžení skúšobnej doby môže súd urobiť len v rámci skúšobnej doby, o ktorú ide.
Otázka splnenia podmienok pre rozhodnutie súdu o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe s uloženým probačným dohľadom sa nesmie zužovať len na skúmanie riadneho života odsúdeného a plnenie uložených obmedzení a povinností. Bolo by to na úkor rozdielu medzi podmienečným odkladom výkonu trestu a podmienečným odkladom s probačným dohľadom.
Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona nie je možné chápať ako príkaz na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody namiesto iného prípustného druhu trestu, pokiaľ nie je splnená premisa uvedená v § 34 ods. 6 Trestného zákona. Vždy je nutné zohľadniť ustanovenia o nezlučiteľnosti trestov.
Dôvodom dovolania je len uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Dĺžka konania nemôže byť dôvodom na úspešné uplatnenie dovolacej námietky týkajúcej sa nepoužitia ustanovení o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody.
Zákonná fikcia, že sa odsúdený osvedčil, nastane až po jednom roku od uplynutia určenej skúšobnej doby, ak súd v tejto lehote neurobil iné rozhodnutie. Ak je odsúdený trestne stíhaný za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe, súd nemôže vo vykonávacom konaní rozhodnúť bez toho, aby o tomto čine najprv nerozhodol.
V prípade, ak je v rozsudku chybná iba oddeliteľná časť výroku o treste, a chybu nemožno napraviť zrušením len tohto výroku, musí vyšší súd zrušiť celý výrok o treste.
Prísnejším trestom v zmysle § 259 ods. 4 Trestného poriadku je taký trest, ktorý v čase jeho uloženia zhoršuje postavenie obvineného.
V prípade povinnej obhajoby môže súd vykonať hlavné pojednávanie len za prítomnosti obhajcu. Ak obžalovaný súhlasí, možno pojednávanie vykonať aj v jeho neprítomnosti.
Ak bol Vášmu otcovi pred nedávnom skončila podmienečná doba a neprišlo žiadne rozhodnutie, je pravdepodobné, že podmienka je považovaná za splnenú, ak sa počas nej nedopustil žiadneho ďalšieho trestného činu ani porušenia podmienok. Podmienečný trest sa zvyčajne považuje za vykonaný po uplynutí skúšobnej doby, ak sú splnené všetky podmienky.
Ak sa odsúdený počas skúšobnej doby osvedčil, bude mať čistý výpis z registra trestov v zmysle § 121 Trestného zákona, podľa ktorého sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V odpise z registra trestov však táto informácia zostáva.
Trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ak bol uložený nepodmienečne, znamená, že odsúdený musí nastúpiť na výkon trestu.
Konanie Vášho brata, ktoré by mohlo byť posúdené ako porušenie podmienky, súd posudzuje individuálne. Povinnosťou odsúdeného je viesť riadny život, čo zahŕňa dodržiavanie právnych noriem a plnenie občianskych povinností.
Bezúhonnosť, ako podmienka prijatia do štátnej služby, sa preukazuje odpisom z registra trestov. Aj keď došlo k amnestii, odsúdenie sa zaznamenáva v odpise z registra trestov.
Podanie žaloby na vymáhanie dlhu nemá vplyv na trestné konanie a podmienku.
Ak uplynul rok od skončenia podmienky a nebolo vydané žiadne rozhodnutie o jej ukončení, má sa za to, že ste sa osvedčili.
V prípade, ak bol Vášmu synovi uložený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť a počas skúšobnej doby spáchal nový trestný čin, súd spravidla rozhodne o premene podmienečného trestu na nepodmienečný. Súd však môže prihliadnuť na okolnosti prípadu a pozitívne hodnotenia odsúdeného.
Ak odsúdený ignoruje povinnosti, súd môže nariadiť výkon podmienečne odloženého trestu.
Ak nesplníte súdom uloženú povinnosť vrátiť peniaze, súd rozhodne o premene podmienky a pôjdete do výkonu trestu odňatia slobody.
V prípade, ak bol odsúdený za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe, spravidla sa má za to, že nesplnil podmienku riadneho života, čoho následkom je nariadenie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Výnimočne môže súd ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti alebo ho predĺžiť.