Holíčsky zámok, pôvodne gotický vodný hrad, bol prestavaný na barokovo-klasicistický kaštieľ s bohatou históriou a jedinečnou architektúrou. Jeho príbeh siaha až do 11. storočia, kedy na jeho mieste stála pevnosť. Počas stáročí prešiel zámok viackrát premenou a menil aj svojich majiteľov. V 18. storočí sa z neho stala honosná rezidencia rodu Habsburgovcov, konkrétne cisára Františka Štefana Lotrinského, manžela Márie Terézie, čo svedčí o jeho významnom postavení v rámci habsburskej monarchie. Po rozpade habsburskej monarchie prešiel do vlastníctva československého štátu, ktorý zámok využíval na rôzne účely. V 19. a 20. storočí zámok prešiel obdobím úpadku, bol využívaný na rôzne účely, vrátane poľnohospodárskych skladov. V roku 1918 prepadol v prospech Československého štátu a honosná stavba začala chátrať. Až v posledných desaťročiach sa začala jeho postupná obnova, aby mohol raz, v budúcnosti, opäť zažiariť v plnej kráse. Dnes je Holíčsky zámok prístupný verejnosti a ponúka množstvo zaujímavých expozícií.
Počiatky a stredoveké základy
Prvé písomné zmienky o Holíčskom hrade (normovaný názov; iné názvy: Holíčsky zámok, Kaštieľ v Holíči, Holíčsky kaštieľ, (zámok/kaštieľ) Holíč; historicky: Nový hrad) pochádzajú z roku 1205. V tej dobe mal podobu dreveného hradu, ktorý vznikol na strategicky dôležitom mieste moravsko-uhorského pohraničia niekedy v 12. storočí ako hraničná pevnosť strážiaca západnú hranicu Uhorského kráľovstva. Vybudovaný bol na mieste ostrova vybiehajúceho do záplavového pásma rieky Moravy, ktorá tvorila súčasť jeho obrany. Objekt bol obohnaný zemným valom s palisádovým opevnením. V priebehu 13. storočia Holíčom otriasli nájazdy a viaceré lokálne konflikty, ktoré zmenili podobu celého mesta. V tomto období drevenú palisádu nahradilo opevnenie postavené z lomového kameňa. K dreveným stavbám pribudla kamenná murovaná veža. Hrad bol obohnaný vodnými priekopami. Počas prestavby realizovanej v 14. storočí bola vykonaná modernizácia obranného systému hradu. Na mieste dnešného južného krídla zámku vybudovali samostatne stojaci dvojpodlažný palác, ktorý mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 49 m × 11,5 m. Objekt mal trojpriestorovú dispozíciu. V 15. storočí hrad prešiel rozsiahlou neskorogotickou prestavbou. Zaniklo ranogotické opevnenie a murovaná veža postavená v 13. storočí. K južnému palácu zo 14. storočia pribudlo kolmo pristavené dvojpodlažné krídlo (na mieste dnešného západného krídla), vybudované na hustej drevenej pilotáži.
Renesančná pevnosť a barokovo-klasicistický palác
Počas piatej stavebnej etapy prestavby objektu koncom 15. storočia a v prvej polovici 16. storočia stredoveký hrad bol postupne prebudovaný na renesančnú pevnosť. K existujúcim krídlam paláca pribudli ďalšie dve dvojpodlažné krídla, východné a severné. Vznikla tak štvorkrídlová dispozícia s centrálnym arkádovým nádvorím. Bastiónové opevnenie vystavané pravdepodobne v druhej polovici 17. storočia sa okolo zámku nachádza dodnes. V rozmedzí rokov 1749 až 60. rokov 18. storočia uskutočnila sa jedna z najväčších a najvýznamnejších etáp prestavby objektu. Zámok bol prestavaný na honosný palác s parkovou úpravou. Od roku 1750 adaptované boli priestory na 2. poschodí a realizovala sa aj nadstavba 3. poschodia objektu. Iniciátorom tejto prestavby bol sám cisár. Prestavba bola realizovaná v niekoľkých etapách. Vznikol tak monumentálny a u nás ojedinelý príklad tereziánskej architektúry, ktorý vytváral výraznú krajinnú dominantu spolu s rozsiahlym areálom. Zámok je riešený v duchu viedenského klasicizmu bez nárokov na exteriérovú zdobnosť. Do novej dispozície sídla citlivo bolo začlenené hviezdicové bastiónové opevnenie. Cieľom novej úpravy bolo výtvarne a esteticky zladiť všetky stavebné obdobia, tiež zdôrazniť prvky, ktoré podporovali monumentalitu niekoľko storočnej architektúry. Bolo potrebné zjednotiť hmotu gotického hradu a renesančnej pevnosti, vytvorené boli niekoľkoradové tehlové plentáže, ktorými sa odstránili viditeľné znaky starších architektúr. Odstránené bolo celé východné krídlo kaštieľa, objekt získal pôdorys v tvare písmena U, vytvorilo sa tzv. nádvorie. Interiér zodpovedal požiadavkám panovníckej rodiny. Jednotrakty v bokoch stavby sú spojené centrálnym krídlom, priestory vstupnej schodiskovej siene sú umelecky náročne vyzdobené. Do západného krídla bola situovaná hlavná časť zámku, zložená zo vstupného vestibulu s prejazdom, schodiska a reprezentačných miestností na 2. poschodí. V severnom krídle bola vystavaná kaplnka s emporou. Na prízemí okrem iných priestorov bolo umiestnené divadlo s hľadiskom a chórom pre hudobníkov. Miestnosti na 1. poschodí boli vyhradené pre cisársku rodinu, panovníčku Máriu Teréziu a jeho cisársku výsosť, tiež tu boli miestnosti určené na reprezentáciu, spoločné miestnosti (jedáleň, galéria - herňa, zrkadlová sála).
Holíčsky zámok - Letné sídlo Márie Terézie #RegionSlovakia
Architektonické skvosty a interiérové detaily
Zámok je tvorený tromi krídlami v tvare U smerujúcimi vrcholom na východ. Okolo kaštieľa je opevnená štvorcová terasa s nárožnými väžičkami. Je obklopená štvorcovou suchou priekopou s prístupom cez dva mostíky, vstupujúci do nádvoria kaštieľa od východu a od západu do západného krídla cez vstupnú bránu. Samotný kaštieľ obkolesený suchou priekopou sa nachádza v strede fortifikačnej stavby štvorcového tvaru so štyrmi bastiónmi päťuholníkového pôdorysu v rohoch. Na východnej kurtíne sú dve budovy s priechodom pomedzi pre most prechádzajúci ponad vodnú priekopu. Smerom k juhovýchodnému bastiónu je budova tzv. Koniarne a smerom k severovýchodnému bastiónu tzv, Tabačiareň. Budovy tabačiarne a koniarne sú exteriérovo zhodné, majú tvar L, s kratšími ramenami umiestnenými na bastionoch, kolmými na hlavné. Na ich rohoch, tvoriacich vstupný priestor brány, sú vysunuté nad vodnú priekopu oktagonálne murované strážnice. Strecha tabačiarne má však po poslednej prestavbe zvýšený krov. Na kurtínach na sever a juh sú budovy menšieho rázu a tvoria jednoliate budovy. Aj v strede západnej kurtíny je druhý most cez vodnú priekopu. Po stranách stoja dve hospodárske budovy. Z reprezentačných priestorov letného cisárskeho sídla sa aj vďaka poštátneniu habsburského majetku po roku 1918 počas I. ČSR veľa nezachovalo. V kaštieli zriadili školu a hospodárske budovy a priľahlý park boli využívané na poľnohospodárske účely. Tiež sa na tom podpísali aj neskoršie obdobia, kedy za socializmu kaštieľu hladali nové spoločenské využitie. Za zmienku stojí zachovaná Čínska sála so stenami pokrytými tapetami s maľovanými motívmi čínskej krajiny, baroková kaplnka a tiež slávnostné schodište s technicky zaujímavou samonosnou konštrukciou, ktoré je neklenuté na štíhlych vysokých stĺpoch. Na 2. poschodí boli použité drevené mozaikovo riešené parkety, drevené intarzované obloženie stien, textilné tapety, dverné výplne s rokajovou ornamentikou. Za zmienku stojí zachovaná Čínska sála v západnom trakte, ktorej steny pokrývajú kožené maľované tapety s motívmi čínskej krajiny. Chinoiserie - výtvarné diela čínskeho pôvodu alebo diela napodobňujúce čínske predlohy sú aplikované nielen na veľkoplošných kožených tapetách, ale aj na dreve v soklovej časti okolo celej miestnosti, dverných krídlach a špaletách okenných a dverných otvorov (v podobe solitérnych malieb). Pôdorys je v tvare obdĺžnika v smere sever - juh. Základná koncepcia výzdoby je v barokovo-rokokovom štýle. Veľké plochy stien na menšie časti členili drevené prvky (sokel, panel, supraporta), v ktorých sa naplno prejavila nákladná dekoratívna výzdoba. Bohato zdobená je aj drevená architektúra, do ktorej sú vložené zrkadlá. Dva mramorové kozuby sú na bočných stenách so zrkadlovou nadstavbou, ktorá je lemovaná bohatou ornamentikou. Ďalšie dve vykurovacie telesá majú podobu neskoroklasicistických keramických kachlí kruhového pôdorysu boli inštalované neskôr, na zvýšenie štandardu vykurovacieho systému. Pece majú teplovzdušný charakter. Okolo roku 1919 bola uskutočnená elektrifikácia objektu (3 lustre v tzv. Čínskej sále sú z 19. st.). Podlaha je parketová, so štvorcovým pôdorysom. Nábytok, ktorý sa nachádza v sále, pravdepodobne pochádza z mladších historických slohových období. Výzdoba tzv. čínskej sály sa viaže pravdepodobne k barokovo-rokokovej prestavbe, ktorá bola uskutočnená v prvej polovici 18. storočia. V priestoroch objektu zámku nachádza sa kaplnka zasvätená mariánskemu sviatku Nanebovzatia Panny Márie, kaplnka bola súkromná, slúžila na bohoslužby cisára a okruh členov jeho dvora. Dodnes je zachovaná len architektúra hlavného oltára (bez oltárneho obrazu) a štuková výzdoba stien miestnosti.
Múzeum, keramika a kultúrne aktivity
V súčasnosti je Holíčsky zámok monumentálna trojkrídlová budova s nádvorím, obklopená opevnením. Z reprezentačných priestorov letného cisárskeho sídla sa veľa nezachovalo. Slávnostné neklenuté schodište je zaujímavé svojím technickým riešením samonosnej konštrukcie na štíhlych vysokých stĺpoch. V roku 1799 mal zámok až takmer sto miestností. Počas letnej turistickej sezóny (máj - september) je časť vnútorných priestorov zámku sprístupnená verejnosti. Návštevníci sa so sprievodcom môžu pozrieť do pôvodných miestností, ktoré využívala rodina Habsburgovcov, časti podzemných chodieb, či do zrekonštruovaných priestorov, ktoré využíva Mestské múzeum a galéria v Holíči. Múzeum bolo otvorené v roku 1992 ako vysunutá expozícia Záhorského múzea v Skalici, od roku 2009 je jeho zriaďovateľom mesto Holíč. Má vlastivedný charakter a zameriava sa na dokumentáciu dejín, etnografiu mesta, umeleckú oblasť a osobnosti, ktoré sa tu narodili a pôsobili. Tvorí ho niekoľko sekcií, ktoré sa zaoberajú históriou mesta Holíč. V mestskom múzeu sa nachádza expozícia cechov a remesiel. Mestské múzeum Holíč pozýva objaviť jedinečnú kolekciu holíčskej keramiky, expozíciu remesiel a cechov, historické modely mesta a mnoho ďalšieho. Prehliadky zabezpečuje Turisticko-informačné centrum Holíč. V zámockom areáli nájdete aj bylinkovú záhradu a malebnú záhradnú oázu - ideálne sú na relax, piknik či zábavu na detskom ihrisku. Zámok ponúka kultúrne podujatia, koncerty a výstavy, čím spája históriu, kultúru a prírodu na jednom mieste. Nezabudnite navštíviť Zámockú vináreň, kaviareň v Tabačiarni alebo galériu v bývalom depozite, kde nájdete sezónne výstavy. Ako súčasť múzea sa pripravuje aj expozícia v koniarni. Letné člnkovanie okolo bastiónovej pevnosti je skvelým zážitkom pre všetkých. Zrekonštruované sú i takmer všetky pôvodne hospodárske budovy v areáli zámku, kde vznikli krásne priestory zámockej vinárne, kaviarne, kultúrno-kongresového centra tzv. Tabačiareň, či nové výstavné priestory holíčskej galérie.
Rekonštrukcia a revitalizácia
V posledných rokoch prechádza Holíčsky zámok významnými obnovami, ktoré mu vdychujú nový život. Jedným z najnovších a najvýznamnejších projektov je rekonštrukcia historickej budovy známej ako Koniareň. Tento ambiciózny projekt, financovaný z viacerých zdrojov, nielenže obnovuje cenné architektonické prvky, ale zároveň odhaľuje skryté poklady minulosti a vytvára priestor pre nové kultúrne a vzdelávacie aktivity. Celý objekt bude zrekonštruovaný do pôvodného stavu. Bude zachované dispozičné riešenie, obnoví sa pôvodná architektúra objektu. Okrem budovy prejdú zmenami aj záhrady Holíčskeho zámku, ktoré získajú novú dynamiku. Upravené záhrady budú vytvorené s ohľadom na potreby rodín, detí i mládeže. Napriek počiatočným pochybnostiam o kvalite projektu sa dotácia použije na projektovú dokumentáciu, stavebné práce, vybavenie sprístupnených priestorov a stavebný dozor. Klenot Slovenska vstáva z popola. Holíčsky hrad (resp. zámok) patrí medzi významné slovenské barokovo-klasicistické pamiatky. Unikátny je svojou vodnou priekopou, špecifickou architektúrou a vzácnymi interiérmi. Po rokoch chátrania sa areál zámku dočká rozsiahlej rekonštrukcie, ktorá má zlepšiť jeho stav a prilákať návštevníkov. Rozsiahla rekonštrukcia zámku bude trvať až do roku 2027. Po jej ukončení sa návštevníci môžu tešiť na nové expozície.
Obnova Koniarne a objav fresiek
Kľúčovým impulzom pre rekonštrukciu Koniarne bol rozsiahly projekt s názvom „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“. Tento projekt, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Operačného programu Interreg V-A Slovenská republika - Česká republika 2014 - 2020, si kladie za cieľ priblížiť verejnosti bohatú históriu a kultúrne dedičstvo regiónu, s dôrazom na obdobie Veľkej Moravy. Hlavným cezhraničným partnerom projektu bol Archeologický ústav Akadémie vied ČR Brno, čo svedčí o medzinárodnom rozmere a dôležitosti tejto iniciatívy. Celkové oprávnené výdavky projektu za mesto Holíč dosiahli výšku 890 000 eur, pričom významný podiel na financovaní mal aj štátny rozpočet SR a vlastné zdroje mesta. Cieľom projektu bolo nielen obnoviť samotnú budovu Koniarne, ale aj zriadiť v jej priestoroch modernú stálu expozíciu Mestského múzea a galérie v Holíči. Táto expozícia má byť venovaná práve obdobiu Veľkomoravských Slovanov a súvisiacim historickým pamiatkam v regióne, vrátane archeoparku Kopčany-Mikulčice. Okrem expozície projekt zahŕňal aj zriadenie keramickej dielne, ktorá má slúžiť na organizovanie workshopov a praktických ukážok remesiel. Počas rekonštrukčných a reštaurátorských prác v budove Koniarne sa reštaurátorom podarilo odhaliť mimoriadne cenné fresky z 18. storočia. Tieto objavy boli prekvapením, keďže sa pôvodne predpokladalo, že hospodárska budova, kde boli ustajnené kone a ubytovaná obsluha, neukrýva takéto umelecké diela. Na strope jednej z miestností boli objavené maľby s motívom rýb, zatiaľ čo na stenách v ďalších priestoroch sa nachádzajú zaujímavé fresky.
Financovanie a budúcnosť
Rekonštrukcia Koniarne bola financovaná prostredníctvom viacerých grantových programov a vlastných zdrojov. V roku 2017 mesto Holíč podalo žiadosť o dotáciu na projekt „Rekonštrukcia NKP - Holíčsky zámok - Koniareň“ na Ministerstvo kultúry SR v rámci programu „Obnovme si svoj dom“, konkrétne podprogramu „Modernizácia a komplexná rekonštrukcia národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy“. Tento projekt bol schválený vo výške 588 860 eur, pričom mesto Holíč sa na ňom spolufinancovalo 5 % z vlastných zdrojov, čo predstavovalo sumu 50 456 eur. Okrem tejto dotácie získalo mesto Holíč prostredníctvom výzvy Interreg V-A SR - ČR 2014 - 2020 nenávratný finančný príspevok, ktorý bol súčasťou širšieho projektu „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“. Celková dotácia na tento projekt mala dosiahnuť až 950 tisíc eur, pričom 5 % spolufinancovanie mesta predstavovalo 50 tisíc eur. V roku 2024 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky navyše schválilo dotáciu vo výške 750-tisíc eur, ktorá má byť použitá na rekonštrukciu severovýchodného bastiónu zámku. Celkové náklady na komplexnú obnovu a modernizáciu hradu majú podľa portálu Na Záhorí predstavovať viac ako 1,3 milióna eur. Dotácia z ministerstva pritom pokryje náklady na projektovú dokumentáciu, stavebné práce, informačnú tabuľu, stavebný dozor a vnútorné vybavenie sprístupneného priestoru.
Legendy a mystické príbehy
Holíčsky zámok je opradený viacerými legendami, no najznámejšou je príbeh o prekliatej dcére. Legenda rozpráva o hradnej pani známej svojou náboženskou oddanosťou, ktorej dcéra však bola presným opakom - milovala život plný zábavy a nerestí. Tento kontrast medzi nimi bol príčinou napätia, ktoré vyvrcholilo tragédiou: jedného dňa dcéra odmietla ísť na pobožnosť. Nahnevaná matka ju v zúrivosti prekliala: „Nech nikdy nenájdeš pokoja po smrti!“ Slová sotva doznievali, keď mladé dievča zamdlelo a navždy odišlo z tohto sveta. Odkedy sa táto desivá udalosť odohrala, na zámku počas daždivých nocí straší. Miestni hovoria o prekliatej dcére, ktorá s nárekmi kráča po zámockom schodisku. V ruke drží sviečku a striebornú misu, do ktorej stekajú jej večné slzy. Podľa legendy kliatba pominie, ak sa misa naplní slzami až po okraj. Lenže osud má iné plány. Za úsvitu sa z podzemia vynorí temný čierny pes, ktorý misu vyrazí z jej rúk a slzy vypije. Na počesť tejto mrazivej legendy sa od roku 2009 koná na zámku podujatie Noc strašidiel. Ak máte odvahu, môžete zažiť atmosféru plnú mystiky a dozvedieť sa viac o príbehu prekliatej dcéry.
Okolie Holíčskeho zámku: Miesta, ktoré stoja za návštevu
Pri návšteve Holíčskeho zámku sa oplatí objaviť aj čarovné miesta v jeho okolí.
Veterný mlyn v Holíči
Veterný mlyn v Holíči - Holíčsky mlyn: Tento unikátny veterný mlyn z 19. storočia je jedným z mála zachovaných na Slovensku. Je to kamenná trojpodlažná stavba na pôdoryse kruhu z 80. rokov 19. storočia.
Mesto Skalica
Mesto Skalica je známe svojimi historickými pamiatkami, vrátane Rotundy sv. Juraja a impozantného farského kostola. Jeho historické centrum ponúka príjemnú atmosféru na prechádzky.
Záhorská cyklomagistrála
Pre milovníkov aktívneho pohybu je v regióne dostupná sieť cyklotrás, ktoré vás prevedú cez malebnú prírodu Záhoria. Záhorská cyklomagistrála patrí medzi obľúbené trasy.
Archeopark Mikulčice - Kopčany
Len kúsok od Holíča sa nachádzajú archeologické náleziská, ktoré odhaľujú, že už v 7. storočí tu stála osada. V druhej polovici 9. storočia toto územie zažilo najväčší rozmach, ktorý vyvrcholil na začiatku 10. storočia. V rámci projektu „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“ sa tu obnovujú a prezentujú pozostatky z tohto významného obdobia.
tags: #holicsky #zamok #rekonstrukcia #hrady #zamky