Obersalzberg, malebná oblasť v Bavorských Alpách neďaleko Berchtesgadenu, sa kedysi stala symbolom moci a propagandy Adolfa Hitlera. Práve tu si vybudoval svoju súkromnú horskú rezidenciu, známu ako Berghof, ktorá slúžila nielen ako jeho dovolenkové sídlo, ale aj ako dejisko dôležitých politických stretnutí a centrum nacistickej propagandistickej mašinérie. Berghof, kedysi skromný horský dom, sa premenil na okázalé sídlo, ktoré malo odrážať víziu "tisícročnej ríše" a jej vodcu.
Počiatky a premena na Berghof
História Berghofu siaha do roku 1916, kedy bol postavený ako menší chalupa s názvom Haus Wachenfeld. Vlastníkom bol Otto Winter, obchodník z Buxtehude. Táto usadlosť sa nachádzala v blízkosti hotela Platterhof, kde Hitler v rokoch 1922-1923 býval. Po zmene majiteľov penziónu, ktorý Hitlerovi nevyhovovali, sa presťahoval do iných ubytovaní v Berchtesgadene, kde v lete 1926 diktoval druhý diel svojej autobiografie a politického manifestu Mein Kampf.
Kľúčovým momentom v histórii Haus Wachenfeld bol rok 1933. Hitler, po uchopení moci, s prostriedkami získanými z predaja svojej knihy Mein Kampf, zakúpil túto usadlosť. Následne ju nechal prestavať a rozšíriť, pričom ju premenoval na Berghof, čo v preklade znamená "Horský dvor". Prestavba, ktorá prebiehala v rokoch 1935-1936 pod vedením architekta Aloisa Degana, mala za cieľ vytvoriť reprezentatívne sídlo, ktoré by odrážalo Hitlerove predstavy o luxuse a moci. Samotný Hitler sa podieľal na návrhu celkového usporiadania usadlosti.
Architektonické a interiérové prvky Berghofu
Berghof bol navrhnutý v štýle alpského chaletu, ale s prvkami luxusu a okázalosti. K pôvodnej stavbe bola pristavaná rozsiahla terasa s farebnými plátennými slnečníkmi, ktorá ponúkala úchvatný výhľad na okolité hory. Vstupná hala bola ozdobená zbierkou kaktusov v keramických nádobách. Jedáleň bola obložená cenným limbaudským borovicovým drevom. Hitlerova rozsiahla pracovňa bola vybavená telefónnou ústredňou.
V interiéri prevládali starožitnosti, najmä nemecký nábytok z 18. storočia. Na stenách viseli staré rytiny a niektoré Hitlerove malé akvarelové skice. Hoci Hitler sám nefajčil, na terase bolo fajčenie povolené. Jeho vegetariánska strava bola zabezpečovaná z neďalekých kuchynských záhrad a neskôr aj zo skleníka. V mnohých miestnostiach boli chované kanáriky Harz Roller, ktoré dodávali priestoru život.
Jedným z najvýraznejších prvkov Berghofu boli veľké panoramatické okná v hlavnej hale, ktoré sa mohli v slnečných dňoch spustiť do suterénu. Tieto okná vytvárali dojem akéhosi "živého obrazu" s výhľadom na alpské štíty. Východná stena veľkej haly bola vybavená projekčnou kabínou, kde sa premietali filmy, často hollywoodske produkcie, ktoré boli v Nemecku inak zakázané. V hale sa nachádzal aj klavír, na ktorom sa predvádzali súkromné hudobné produkcie, prevažne Wagnerových skladieb.
Na severnej strane domu bolo veľké okno, ktoré sa dalo spustiť do suterénu. Toto okno bolo navrhnuté ako rozsiahly panoramatický obraz s prekrásnym výhľadom na alpské vrcholy.
Berghof ako centrum nacistickej propagandy
Berghof sa stal kľúčovým prvkom nacistickej propagandy. Nemecká tlač, ako aj medzinárodná tlač v anglickom jazyku, prezentovali Hitlerov život v jeho horskej rezidencii v pozitívnom svetle. Podľa propagačných zdrojov bol Hitler opisovaný ako "vlastný dekoratér, dizajnér a zariadený, ako aj architekt". Chalet bol vykresľovaný ako "svetlé a vzdušné" s "ľahkou jadeitovo-zelenou farebnou schémou".
Fotografie z Berghofu, často zhotovené Henrichom Hoffmannom, boli hojne využívané na propagáciu Hitlerovho imidžu ako milovníka prírody, detí a jednoduchého života. Známou sa stala fotografia Hitlera s dievčatkom Bernille, ktorá bola súčasťou tejto propagandistickej kampane. Tieto fotografie mali vykresliť Führera ako skromného a sympatického štátnika, ktorý sa stará o blaho "čistokrvných Nemcov".
Osobný kult "Vôdcu", ktorý vládne svojmu ľudu z vrcholu hory, sa dal obzvlášť dobre inscenovať do alpského panorámy. Alpská idyla Berghofu bola v ostrom kontraste so zvyškom Ríše, ktorá bola poznamenaná dôsledkami prvej svetovej vojny. Hitler tu žil s Evou Braunovou a skupinou sluhov, čím sa prezentoval ako monarcha blízky svojmu ľudu.
PROCHÁZKA PO LAMBETHOVI / KRÁTKÝ PROPAGANDNÍ FILM, KTERÝ POBOUŘIL ADOLFA HITLERA 34534b
Bezpečnostné opatrenia a okolitý komplex
Okolie Berghofu bolo premenené na "Vodcovu uzatvorenú oblasť" s prísnymi bezpečnostnými opatreniami. Celá oblasť bola vyhlásená za zakázanú zónu, prístup do ktorej bol povolený len na základe špeciálneho povolenia. V blízkosti Berghofu boli vybudované rozsiahle kasárne pre Leibstandarte SS Adolf Hitler, elitnú jednotku SS. Pod velením Obersturmbannführera Bernharda Franka patrollovali rozsiahlu bezpečnostnú zónu, ktorá zahŕňala aj domovy ďalších nacistických lídrov.
Bývalý hotel "Türken" bol premenený na ubytovanie pre príslušníkov Reichssicherheitsdienst (RSD - Reich Security Service), ktorí zabezpečovali ochranu areálu Berghofu. Keď bol Hitler v rezidencii, boli prítomní členovia RSD a Führerbegleitkommando (FBK - Führer Escort Command), ktorí poskytovali Hitlerovi osobnú ochranu. V blízkosti boli ubytované aj horské jednotky Wehrmachtu.
V podzemí sa nachádzali rozsiahle bunkre a kryty, ktoré mali slúžiť na ochranu v prípade leteckých útokov a umožniť riadenie štátu a vojenských operácií. Tieto podzemné priestory mali poskytovať komfort podobný bežným bytom a boli zásobené veľkým množstvom potravín a nápojov.
Významní návštevníci a politické udalosti
Berghof hostil množstvo významných politických osobností, monarchov, hláv štátov, diplomatov, ale aj umelcov a hudobníkov. Medzi najvýznamnejších návštevníkov, ktorých Hitler osobne vítal na schodoch Berghofu, patrili:
- David Lloyd George (3. marca 1936)
- Aga Khan (20. októbra 1937)
- Vojvoda a Vojvodkyňa z Windsoru (22. októbra 1937)
- Kurt von Schuschnigg (12. februára 1938)
- Neville Chamberlain (15. septembra 1938)
- Benito Mussolini (19. januára 1941)
V Berghofe sa odohrali aj kľúčové politické udalosti. Napríklad 12. februára 1938 tu došlo k diktátu Berchtesgadenskej zmluvy. 15. septembra 1938 sa tu konalo rokovanie s britským premiérom Chamberlainom o "sudetskej kríze". V lete 1940 Hitler zvolal svojich vojenských náčelníkov na "Berghofskú konferenciu", kde sa študoval "ruský problém". 22. augusta 1939 tu Hitler predniesol prejav pred najvyšším velením Wehrmachtu, známy ako "Reč Džingischána", v ktorom oznámil zámer útoku na Poľsko.
V roku 1941 navštívil Berghof Karlheinz Pintsch, aby doručil list od Rudolfa Hesse, v ktorom informoval o jeho ilegálnom lete do Škótska.
Hitlerov sociálny okruh v Berghofe, ktorý jeho blízki nazývali "na Hore" (on the Berg), zahŕňal Evu Braunovú a jej sestru Gretl, Heinricha Hoffmanna a manželky a deti ďalších nacistických lídrov a Hitlerových zamestnancov. Títo sa každoročne fotografovali pri príležitosti Hitlerových narodenín. Tiché farebné filmy, ktoré natočila Eva Braunová, prežili vojnu a zachytávajú Hitlera a jeho hostí pri oddychu v Berghofe.
Pokusy o atentát
Existovali plány na zavraždenie Hitlera počas jeho pobytu v Berghofe. Jeden z plánov, nazvaný Operácia Foxley, vypracovaný Britmi v roku 1944, predpokladal atentát sniperom počas Hitlerovej dennej prechádzky z Berghofu do čajovne na kopci Mooslahnerkopf. Operácia sa však neuskutočnila kvôli nezhodám o tom, či je zabitie Hitlera rozumné, a kvôli nedostatku presných informácií o jeho dennom programe.
Iný pokus sa uskutočnil 11. marca 1944, kedy sa kapitán Eberhard von Breitenbuch pokúsil Hitlera zastreliť skrytou pištoľou, ale stráže mu v tom zabránili. Dňa 7. júna 1944 plánoval plukovník Claus Schenk von Stauffenberg odpáliť bombu počas stretnutia, ale jeho spoluspiklenci nedali súhlas k akcii, pretože na stretnutí neboli prítomní Himmler a Göring.
Zánik Berghofu a Obersalzbergu
Na sklonku druhej svetovej vojny bol Obersalzberg zasiahnutý bombardovaním. Dňa 25. apríla 1945 zaútočili stovky britských bombardérov RAF na oblasť Obersalzberg, pričom najmenej dve bomby zasiahli Berghof a spôsobili mu značné škody. Následne, 4. mája 1945, štyri dni po Hitlerovej samovražde v Berlíne, zapálili ustupujúce jednotky SS vilu.
Po obsadení oblasti spojeneckými vojskami, najmä americkými a francúzskymi jednotkami, bol Berghof rozkradnutý a zničený. V podzemí boli objavené kilometre bunkrov ukrývajúcich umelecké predmety ukradnuté z celej Európy, ako aj tisíce fliaš vína a zásoby.
Čajovňa na kopci Mooslahnerkopf prežila bombardovanie v apríli 1945, ale bavorská vláda ju v roku 1951 zbúrala kvôli jej spojeniu s Hitlerom. Ruiny čajovne boli odstránené v lete 2006. Samotný Berghof prežil do roku 1952, kedy ho bavorská vláda zničila pomocou výbušnín. Spolu s Berghofom boli zničené aj domy Göringa a Bormanna, kasárne SS, Kampfhäusl a čajovňa. Tento krok bol súčasťou dohody, v rámci ktorej Američania vrátili oblasť bavorským úradom. Viac ako 50 nacistických budov v Obersalzbergu bolo zničených.
Hotel Platterhof, ktorý slúžil ako ubytovňa pre návštevníkov, bol po vojne premenený na Hotel generála Walkera pre amerických vojakov.
V roku 1999 bol na základoch bývalého domu pre návštevy vybudovaný Dokumentačné centrum Obersalzberg, ktoré slúži ako stála výstava a pripomína temnú históriu tohto miesta. Dnes je Obersalzberg obľúbenou turistickou destináciou, ktorá priťahuje návštevníkov túžiacich dozvedieť sa viac o minulosti nacistického Nemecka.
tags: #hitlerova #alpska #rezidencia