Jeruzalemský Chrám, v hebrejčine známy ako „bejt ha-mikdaš“, čo znamená „svätý dom“, predstavuje najposvätnejšie miesto v judaizme. Jeho história siaha do 10. storočia pred naším letopočtom, kedy bol postavený na vrchu Mórija v Jeruzaleme, dnes známej ako Chrámová hora. Toto miesto má hlboké biblické korene, keďže podľa tradície práve tu patriarcha Abrahám postavil oltár, na ktorom bol pripravený obetovať svojho syna Izáka. Po dobytí Jeruzalema kráľom Dávidom, ktorý na tomto mieste vybudoval oltár, jeho syn Šalamún okolo roku 960 pred n. l. postavil Prvý Chrám, známy aj ako Šalamúnov Chrám. Tento monumentálny chrámový komplex sa stal centrom židovského náboženského a verejného života na stáročia, a jeho odkaz rezonuje dodnes.
Prvý Chrám: Šalamúnovo Dielo
Biblické záznamy, najmä v knihách 1. Kráľovskej a 2. Kroník, detailne opisujú stavbu Prvého Chrámu. Podľa tradície boli jeho podobu a presné rozmery Dávidovi zjavené samotným Bohom. Chrám mal byť nielen architektonickým skvostom, ale predovšetkým sídlom Boha medzi svojím ľudom. Aj keď sa Prvý Chrám nezachoval a jeho presná architektonická podoba je predmetom mnohých hypotéz a rekonštrukcií, dobové pramene a archeologické nálezy nám umožňujú získať predstavu o jeho grandeur.
Na úpätí vrchu Mórija boli pravdepodobne vybudované masívne terasovité múry, ktoré spevňovali platformu, na ktorej sa rozkladal samotný chrámový areál. Okrem samotného Chrámu sa tu nachádzal kráľovský palác, palác kráľovnej, trónna sieň, stĺpová hala a miestnosť známa ako Dom libanonského lesa. Hoci sa dajú nájsť paralely s vtedajšími aramejskými a neo-chetitskými citadelami, celková koncepcia bola originálna a vychádzala z prenosnej svätyne (stánku), ktorú Izraeliti zhotovili na púšti pod vedením Mojžiša.
Samotný Chrám mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi približne 33,6 metra na dĺžku, 11,2 metra na šírku a 16,8 metra na výšku. Bol postavený z vrstiev kameňa a cédrového dreva, pričom interiér bol bohato zdobený zlatom a ornamentmi. Pred krytým vstupom na východnej strane, v predsieni (ulam), stáli dva impozantné kovové stĺpy, pomenované Joachin a Boaz. Vnútorná štruktúra chrámu bola zložitá. Centrálna časť bola na troch stranách obklopená tromi poschodiami miestností určených pre kňazov.
Interiér sa delil na predsieň, ktorá viedla do hlavnej siene (hejchal). Tu sa nachádzal zlatý oltár na pálenie kadidla, obetné stoly na predkladané chleby a päť párov zlatých svietnikov. Z hlavnej siene sa vchádzalo do najposvätnejšej časti - Svätyne svätých (dvir). Táto miestnosť mala štvorcový pôdorys s rozmermi 11,2 x 11,2 metra a bola oddelená závesom. Za týmto závesom, kam smel vstúpiť iba veľkňaz raz ročne na Deň zmierenia, sa nachádzala Archa zmluvy (aron ha-brit), najcennejšia relikvia Izraela.
Chrámový areál bol obklopený viacerými nádvoriami. Na hlavnom, vnútornom nádvorí sa nachádzal obetný oltár, kde sa prinášali zvieracie obete, a obrovská bronzová nádrž na vodu, ktorá stála na dvanástich bronzových sochách býkov. Táto nádrž slúžila na rituálnu očistu kňazov pred vykonávaním bohoslužieb.
Prvý jeruzalemský Chrám, spolu s Archo zmluvy, bol zničený vojskami babylonského kráľa Nebukadnesara II. v roku 586 pred n. l., čo predstavovalo pre židovský národ obrovskú katastrofu.
Dejiny židovského chrámu v 3D. Toto musíte vidieť!
Druhý Chrám: Obnova a Rozšírenie
Po návrate z babylonského zajatia v roku 538 pred n. l. si Židia na základe povolenia perzského kráľa Kýra II. Veľkého vybudovali na mieste zničeného Chrámu Druhý Chrám. Stavba prebiehala v rokoch 520 - 515 pred n. l. Tento Druhý Chrám bol z architektonického hľadiska skromnejší ako jeho predchodca. Archa zmluvy sa v ňom už nenachádzala, ale Židia verili, že v Svätyni svätých stále prebýva Boh, a preto bol vstup do tejto časti naďalej prísne zakázaný.
Druhý Chrám zažil obdobie znesvätenia, keď sýrsky seleukovský kráľ Antiochus IV. Epifanes ho v roku 167 pred n. l. premenil na pohanský chrám zasvätený Diovi a zakázal židovský kult. V roku 164 pred n. l. bol Chrám opätovne očistený a vysvätený, čo sa oslavuje dodnes sviatkom Chanuka.
Najvýznamnejšia prestavba Druhého Chrámu sa uskutočnila počas vlády Herodesa I. Veľkého. Táto rozsiahla rekonštrukcia celého areálu, ktorá začala okolo roku 20/19 pred n. l. a trvala neuveriteľných 46 rokov, viedla k tomu, že prestavaný chrám je niekedy označovaný aj ako Herodesov Chrám. Hoci sa ani tento chrám nezachoval, rozsiahle archeologické vykopávky umožňujú vytvoriť jeho pomerne presnú rekonštrukciu.
Herodes I. Veľký dal celý chrámový areál značne zväčšiť, čím sa jeho rozloha oproti predchádzajúcemu obdobiu zdvojnásobila a vyrovnal sa tak najväčším chrámovým okrskom v Rímskej ríši. Zväčšenie platformy si vyžiadalo rozsiahle terénne úpravy. Celý areál bol vybudovaný v typickom východnom, helenistickom štýle, ktorý organicky prelínal helenistické a tradičné židovské architektonické prvky.
Chrámový okrsok bol charakteristický početnými bránami. Na západnej strane sa nachádzali štyri brány: dve na úrovni terénu so schodiskami vedúcimi na horné nádvorie a dve v hornej časti. Jedna z horných brán bola spojená s mestom mohutným oblúkovým mostom, známym ako Kráľovský most, zatiaľ čo druhá viedla k monumentálnemu schodisku, ktoré ústilo do tzv. Kráľovského portika. Na južnej stene boli dve brány, z ktorých jedna je dodnes čiastočne zachovaná, hoci zamurovaná. Na severnej strane sa nachádzala Ovčia brána, kade sa privádzali zvieratá určené na obetovanie.
Samotný Chrám svojimi formami a vnútorným usporiadaním kopíroval Prvý Chrám. Svätyňa bola zvýšená ďalším podlažím, zakončeným mohutnou parapetnou rímsou s cimburím. Fasády boli na niektorých miestach pozlátené, zvyšné časti boli natreté bielou farbou. Pred predsieňou sa nachádzal vnútorný dvor s obetným oltárom, nádržou na očistu kňazov a stolmi na prípravu obetí. Pred týmto dvorom sa smerom na východ rozprestieralo Nádvorie kňazov, za ním nasledovalo Nádvorie Izraelitov a Nádvorie žien.
Chrám stál približne uprostred rozsiahleho Nádvoria pohanov, ktoré bolo na troch stranách lemované krytou kolonádou. Kolonáda na východnej strane, známa ako Šalamúnovo stĺporadie, bola pravdepodobne staršej proveniencie. Na južnej strane k nádvoriu priliehala Kráľovská stoa, ktorá mala podobu stĺpovej baziliky. Nádvorie pohanov bolo od samotného Chrámu oddelené mrežou. Podľa kresťanskej tradície sa práve na tomto mieste Ježiš stretol s kupcami a vyháňal ich z chrámu. V areáli sa nachádzala aj sála na zasadania Sanhedrinu, najvyššieho židovského súdneho a náboženského orgánu.
Na severnej strane chrámového areálu stála mohutná pevnosť Antonia, ktorú Herodes I. Veľký vybudoval v prvej tretine 1. storočia pred n. l. Táto pevnosť, ktorá sa nezachovala a bola zničená v roku 70 n. l., mala štyri nárožné veže a vnútorné dvory.
Zničenie a Odkaz Chrámu
Celý chrámový komplex bol v roku 70 n. l. zničený rímskymi vojskami pod vedením Tita, neskoršieho rímskeho cisára, a ponechaný v ruinách. Deň spomienky na zničenie Prvého aj Druhého Chrámu je v judaizme známy ako deviateho dňa mesiaca av (Tiša be-av). Podľa židovskej tradície boli obidva Chrámy zničené v ten istý deň, a preto sa ich zničenie (churban) považuje za národnú katastrofu.
Na znak piety sa v tento deň drží pôst a platia tie isté zákazy ako pri smútku za zomretých. Zničenie Chrámu a prerušenie prinášania obetí znamenalo zásadné zmeny v židovskej spoločnosti. Viedlo k zániku kňazskej vrstvy a k rozšíreniu rabínskeho judaizmu. Podľa židovskej tradície má byť po príchode Mesiáša a vyslobodení izraelského národa znovu postavený tzv. Tretí Chrám.
Na mieste zničeného Chrámu dal rímsky cisár Hadrián v prvej polovici 2. storočia n. l. (po roku 135 n. l.) vybudovať rímsky pohanský Chrám Jupitera Kapitolského. Ruiny Druhého Chrámu slúžili ako stavebný materiál na rímske a byzantské verejné i súkromné stavby v meste. Na platforme, kde kedysi stál Chrám, moslimovia krátko po roku 638 postavili mešitu al-Aksá a v rokoch 691 - 692 (alebo 687 - 691) mešitu Kubbat as-Sachrá (Skalný dóm).
Z Druhého Chrámu sa dodnes zachovala platforma, ktorej západná stena je známa ako Múr nárekov (Západný múr). Toto miesto je jedným z najposvätnejších miest judaizmu, najmenej od 5. storočia n. l.
Dejiny židovského chrámu v 3D. Toto musíte vidieť!
Jeruzalemský Chrám bol pre veriacich Židov miestom uctievania Boha a prinášania obetí. Povinnosťou každého židovského muža bolo navštevovať ho raz do roka, najmä počas tzv. pútnických sviatkov (Pesach, Šavuot a Sukot), kedy prinášal obetu. Na výročné slávnosti sa prinášala prvá úroda ovocia a obilia.
Do roku 70 n. l. bol Jeruzalemský Chrám zároveň centrom verejného života. Podľa zvyčajov antických východných kultúr plnil funkciu štátnej pokladnice a banky; okrem vlastného majetku boli v ňom uložené aj úspory obyčajných ľudí. Na jeho čele stál veľkňaz (kohen gadol). Každodenné bohoslužby vykonávali kňazi (kohenim), zatiaľ čo iné služby týkajúce sa Chrámu, ako chrámový spev a hudba, mali na starosti leviti (leviim).
V Chráme bolo vyhradené osobitné miesto pre mužov (ezrat Jisrael) a osobitné pre ženy (ezrat našim). Podľa židovskej i stredovekej kresťanskej tradície bol Chrám, umiestnený uprostred Svätého mesta Jeruzalem, považovaný za stred sveta, ktorým prechádza kozmická os.
Archeologické Náčrty a Pripomienky
Archeologické nálezy neustále dopĺňajú naše poznanie o histórii Jeruzalemského Chrámu a jeho okolí. Napríklad, objavy v Izraeli potvrdzujú existenciu rozsiahlych starovekých ťažobných komplexov z dôb biblického kráľa Šalamúna. Analýza zvieracích exkrementov z bane v oblasti Timna, datovaná do 10. storočia pred n. l., naznačuje rozsiahlu ťažbu a diaľkový obchod s využitím tiav.
Objavenie tabuľky z pieskovca s nápisom kráľa Joasa, ktorý sa v 9. storočí pred Kr. chváli za renovovanie jeruzalemského chrámu, je považované za jeden z prvých fyzických dôkazov o existencii chrámu postaveného za Šalamúna. Hoci bola tabuľka nájdená pri nelegálnych vykopávkach, jej analýza potvrdila jej pravosť a spojitosť s chrámom.
Vykopávky v Egypte, konkrétne v Medinet Habu, odhalili trstinové chatrče staršie ako 3000 rokov, ktoré majú rovnaký pôdorys ako staroveké „izraelské štvorizbové domy“. Tieto nálezy by mohli predstavovať mimobiblický dôkaz o pobyte Izraelitov v Egypte a viesť k prehodnoteniu datovania biblického Exodu.
Tieto archeologické objavy, spolu s detailnými popismi v biblických textoch a neskorších historických prameňoch, nám pomáhajú postupne skladať mozaiku života a architektúry Jeruzalemského Chrámu, ktorý zostáva symbolom židovskej viery, identity a histórie.
| Chrám | Dátum postavenia | Dátum zničenia | Významné udalosti |
|---|---|---|---|
| Prvý Chrám (Šalamúnov chrám) | cca 960 pred n. l. | 586 pred n. l. | Postavený kráľom Šalamúnom, zničený babylonským kráľom Nebukadnesarom II. |
| Druhý Chrám | 520 - 515 pred n. l. | 70 n. l. | Postavený po návrate z babylonského zajatia, zrekonštruovaný Herodesom Veľkým, zničený Rimanmi. |
Jeruzalem bol a neustále zostáva spájajúcim bodom a zároveň kameňom úrazu medzi judaizmom, kresťanstvom a islamom. Vzťahy medzi jednotlivými náboženskými a etnickými komunitami v jeruzalemskom Starom meste sú predmetom neustáleho záujmu a výskumu.