Atlas rómskych komunít na Slovensku predstavuje kľúčový nástroj pre pochopenie života, bývania a infraštruktúry komunít s významnejším zastúpením rómskeho obyvateľstva. Od svojho vzniku v roku 2004 prešiel viacerými iteráciami, pričom každé mapovanie prináša aktualizované a podrobnejšie dáta, ktoré slúžia ako základ pre formulovanie efektívnych sociálnych a rozvojových stratégií. Najnovšie úsilie v oblasti zberu dát pokračuje v tradícii, pričom využíva moderné online technológie na zabezpečenie presnosti a efektívnosti procesu.
Vývoj a účel Atlasu rómskych komunít
Prvý Atlas rómskych komunít vznikol v roku 2004, čo bolo štvrté systematické mapovanie od počiatkov tohto projektu. Jeho primárnym cieľom bolo získať aktuálne a podrobné informácie o infraštruktúre, vybavenej infraštruktúre a životných podmienkach v obciach s významnejším zastúpením rómskeho obyvateľstva. Tento projekt si kládol za cieľ komplexne zmapovať všetky rómske komunity na Slovensku, overiť existujúce dáta a získať a doplniť ich o informácie, ktoré sú ďalej nevyhnutné pre navrhnutie efektívnych rozvojových stratégií v jednotlivých rómskych komunitách na Slovensku. Predmetom výskumu nie sú jednotlivci alebo individuálne domácnosti, ale rómska komunita/osídlenie ako celok. Cieľom projektu je zozbierať dáta akými sú napríklad údaje o veľkosti a demografickej štruktúre rómskej komunity, jej priestorovom umiestnení a napojení na inžinierske siete. Projekt ďalej mapuje možnosti prístupu členov rómskych komunít ku vzdelaniu, zamestnaniu a možnosti ovplyvňovania vecí verejných. Jednými z najdôležitejších informácií, ktoré projekt prináša sú údaje o realizovaných projektoch v jednotlivých obciach a rómskych komunitách a informácie o výsledkoch, ktoré tieto projekty priniesli, alebo prinášajú.
Výstupy z prvého projektu, ktorý trval od augusta 2003 do septembra 2004, zahŕňali databázu informácií o rómskych komunitách na Slovensku, ktorá bola v správe Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Táto databáza mala slúžiť ako zdroj informácií pre štátne inštitúcie, donorov a organizácie, ktoré by chceli realizovať alebo podporiť projekty v rómskych komunitách. V decembri 2004 bola vydaná publikácia Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004 v tlačenej podobe.
Atlas rómskych komunít (ARK) v roku 2019 slúži ako primárny zdroj údajov pre štátne politiky v oblasti integrácie rómskych komunít. Vznikol v roku 2004, bol aktualizovaný v roku 2013 a následne bola pripravená jeho tretia edícia. Atlas jediný zachytáva reálny stav infraštruktúry obcí s prítomnosťou rómskych komunít. V uplynulom období sa stal užitočným najmä v súvislosti s cielením štátnych integračných politík a podporou z fondov EÚ.
Najnovší Atlas obsahuje dáta o 825 obciach a 1102 tzv. koncentráciách v rámci nich. Spracúva témy ako početnosť komunít, typy obydlí, prístup k vodovodu, kanalizácii, vykurovaniu, pokrytie terénnou sociálnou prácou a ďalšie. Atlas rómskych komunít je projekt realizovaný Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Výsledkom tohto projektu sú informácie o obciach s rómskymi osídleniami a o marginalizovaných rómskych komunitách. Práve dáta z Atlasu rómskych komunít boli zdrojom pre vytvorenie aplikácie Rómske komunity v Košickom kraji a boli použité aj v aplikácii Stav verejných kanalizácií a vodovodov v obciach KSK. Mapová aplikácia Rómske komunity v Košickom kraji bola vytvorená v softvéri QGIS, konkrétne pomocou zásuvného modulu QGIS2WEB. Mapová aplikácia obsahuje administratívne hranice, dve podkladové mapy - OpenStreetMap a ZBGIS Ortofotomozaiku a samotné dáta získané z Atlasu rómskych komunít.
Inklúzia Rómov – demografický imperatív: Kamelia Dimitrova na TEDxAUBG
Najnovšie mapovanie a zber dát
Pilotné testovanie nového online systému dotazníkového zisťovania sa uskutočnilo od februára do marca 2025 v siedmich obciach: Šumiac, Petrová, Jarovnice, Kečkovce, Markovce, Markušovce a Spišské Tomášovce. Zber dát sa uskutoční v apríli 2025 a bude prebiehať na úrovni samospráv. Oproti predchádzajúcim mapovaniam bude nový zber realizovaný výlučne online. V rámci prípravy boli v predchádzajúcom roku do úvodného skríningového zisťovania zapojené všetky obce na Slovensku. Na základe jeho výsledkov bolo identifikovaných viac ako tisíc obcí s relevantnou prítomnosťou rómskej komunity. Výstupy zo zberu údajov budú slúžiť ako základ pre analytické spracovanie do konca roka 2025.
Analytik Ľuboš Kováč uviedol, že zber dát trval približne 5 mesiacov a pýtal sa na infraštruktúru, vysporiadanosť pozemkov a občiansku vybavenosť. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz označil obraz získaný z najnovšieho mapovania za pozitívny, hoci priznal, že stále je na čom pracovať. "Máme okolo 25-30 tisíc ľudí, ktorí stále nemajú prístup k čistej vode," uviedol Ravasz.
Pri komunikácii s obcami sa výskumníci stretli aj s dvoma extrémami. Niektoré obce sa snažili vyhnúť zaradeniu do zoznamu, zatiaľ čo iným obciam na zaradení do Atlasu až priveľmi záležalo. Ako uviedol Ábel Ravasz, "Objektívnu realitu nezmeníme tým, že sme alebo nie sme na zozname."
Porovnanie sčítania obyvateľstva a Atlasu rómskych komunít
Výrazné rozdiely medzi údajmi zo sčítania obyvateľstva a zisteniami Atlasu rómskych komunít poukazujú na komplexnosť a citlivosť problematiky národnostnej identity. Napríklad v obci Trenč, okres Lučenec, sa v sčítaní obyvateľov k rómskej národnosti prihlásilo len šesť obyvateľov, pričom ďalší desiatí uviedli rómsku národnosť ako svoju ďalšiu. Pritom ľudia, ktorí dedinu poznajú, by boli pravdepodobne prekvapení. Vo Stráňach pod Tatrami, kde podľa odhadu žije 1 907 Rómov, sa v minuloročnom sčítaní k rómskej národnosti prihlásilo len 94 obyvateľov obce.
Celoslovenský rozdiel medzi počtom Rómov v sčítaní obyvateľov a v najnovšom Atlase rómskych komunít je takmer trojnásobný. Kým atlas z roku 2019 udáva, že na Slovensku žije asi 440-tisíc Rómov, v sčítaní sa k rómskej národnosti v roku 2021 prihlásilo len 156-tisíc Rómov.
Spoluautor Atlasu rómskych komunít v roku 2013, Alexander Mušinka, vysvetľuje, že sčítanie obyvateľov prináša sebadeklaratórny údaj o tom, koľko ľudí sa samo rozhodlo prihlásiť k rómskej národnosti. Atlas však prináša inú informáciu: "Atlas nezaujíma, koľko je na Slovensku ľudí, ktorí sa hlásia k danej národnosti." Mušinka prirovnáva určovanie rómskej identity k určeniu počtu fotografov - či je to každý, kto dokáže fotiť mobilom, alebo len tí s profesionálnym vybavením, alebo tí, ktorí sa tak cítia byť.
Mnohí Rómovia sa podľa Mušinku môžu báť nálepky „Róm“ a preto si v sčítaní zvolili inú národnosť. "Keď vám všetci - od najvyšších politikov po poslednú krčmu - nadávajú, kritizujú vás a zosmiešňujú Rómov, prečo by ste sa k nim mali hlásiť?" pýta sa. Súhlasí s ním aj rómsky splnomocnenec Ján Hero, ktorý zdôrazňuje, že na Slovensku naďalej pretrváva rasizmus a predsudky voči Rómom, pričom Slovensko vykazuje jednu z najvyšších mier protirómskych postojov v EÚ.
Andrej Belák, ktorý sa tiež dlhodobo venuje výskumu Rómov, dodáva, že ľudia nie sú naivní a chápu, že úrady nie vždy počítajú ľudí do skupín, aby im pomohli, najmä ak patria k menšinám s dlhou históriou systematického útlaku. Belák aj Mušinka priznávajú, že je ťažké hľadať trendy alebo vzorce správania, podľa ktorých sa Rómovia rozhodujú prihlásiť alebo neprihlásiť k svojim koreňom, pričom aj veľmi podobné susediace obce môžu vykazovať odlišné výsledky.
Analýza dát zo sčítania v porovnaní s dátami z Atlasu, ktorú vykonal Denník N, ukázala, že vyššia ochota identifikovať sa s rómskou národnosťou je skôr na východe Slovenska a skôr vo väčších rómskych komunitách. Existujú však aj výnimky, ako napríklad obec Čelovce pri Veľkom Krtíši, kde sa k rómskej národnosti prihlásilo 172 obyvateľov, najmä ako k druhej národnosti. V mestečku Nesvady sa k rómskej národnosti prihlásilo 506 obyvateľov, hoci obec sa v Atlase rómskych komunít vôbec nenachádza.
Etnológ Slovenskej akadémie vied Tomáš Hrustič si napriek rozdielom všíma aj pozitívny trend. Oproti výsledkom predchádzajúceho sčítania z roku 2011 stúpol počet Rómov o viac ako 50-tisíc ľudí, čo je významný nárast.
Dôležitosť rôznych dátových zdrojov
Otázkou zostáva, ktoré číslo by sme mali používať pri hovore o počte Rómov na Slovensku. "Obe čísla sú správne, dôležité je, o čom chcete hovoriť," uvádza sa. Ak ide o počet ľudí, ktorí sa hlásia k rómskej národnosti, je to 156-tisíc. Čísla z atlasu sa štát oprie napríklad pri plánovaní pomoci a inkluzívnych programov pre Rómov. Podpora kultúry môže byť trochu problematickejšia.
Podľa sčítania obyvateľov aj podľa atlasov počet Rómov na Slovensku rastie. Atlas rómskych komunít z roku 2004 opisuje, že na Slovensku vtedy žilo 320-tisíc Rómov. Hoci atlas je presnejším odhadom počtu Rómov na Slovensku, sčítanie je kľúčové z hľadiska naplnenia zákonných podmienok, napríklad známej 15-percentnej hranice v obci pre možnosť používania menšinového jazyka v úradnom styku.
Je dôležité si uvedomiť, že oba zdroje dát - sčítanie obyvateľstva a Atlas rómskych komunít - poskytujú odlišné, ale komplementárne informácie. Sčítanie odráža sebaidentifikáciu jednotlivcov, zatiaľ čo Atlas sa zameriava na špecifické charakteristiky komunít a ich životných podmienok. Pre komplexné pochopenie situácie a efektívne plánovanie politík je nevyhnutné brať do úvahy oba tieto zdroje a ich metodologické odlišnosti.
Perspektívy a budúcnosť
Najnovší prehľad životných podmienok Rómov, takzvaný Atlas rómskych komunít na Slovensku, hovorí o postupnom znižovaní pôrodnosti. Zmenu populačnej krivky malo spôsobiť zvýšenie životnej úrovne Rómov. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz pripomenul, že ešte ako mladý výskumník svojho času pracoval s úplne prvým Atlasom z roku 2004, ktorý spoluvytvárala sociologička Iveta Radičová dávno predtým, ako sa stala premiérkou. "Viem, že veľa ľudí si myslí, že bude nasledovať nejaká populačná explózia Rómov na Slovensku, nie je to pravda. Údaje boli viacnásobne overované," uviedol Ravasz.
Napriek pozitívnym trendom, ktoré naznačuje aj rastúci počet Rómov vo výsledkoch sčítania v porovnaní s rokom 2011, stále existujú oblasti, kde je potrebná intenzívna práca. Prístup k základným službám, ako je pitná voda, a riešenie otázok bývania a infraštruktúry zostávajú prioritou. Atlas rómskych komunít tak naďalej zostáva neoceniteľným nástrojom pre monitorovanie pokroku a identifikáciu výziev, ktoré stoja pred rómskymi komunitami na Slovensku.