Francúzsko, aj keď ekologické zóny vo svojej krajine zaviedlo až v roku 2016, začalo s ochranou životného prostredia skôr ako mnohé iné európske krajiny. Tento prístup sa prejavuje nielen v reguláciách dopravy, ale aj v inovatívnych architektonických riešeniach, ktoré integrujú prírodu do mestského prostredia. Od zavedenia ekologických zón „Zones à Circulation Restreinte“ (ZCR) až po budovy s vertikálnymi záhradami, Francúzsko demonštruje záväzok k udržateľnej budúcnosti.
Ekologické zóny (ZCR): Regulácia dopravy pre čistejší vzduch
Ekologické zóny, známe vo Francúzsku ako „Zones à Circulation Restreinte“ (ZCR), boli zavedené na základe vyhlášky z júna 2016. Ich zavedenie a fungovanie je plne v kompetencii konkrétneho mesta. Každé mesto si tak samo určuje, či vodiči na vstup do centra a jeho okolia potrebujú ekologickú známku a akého typu. Po Paríži, ktorý zaviedol tieto zóny v júli 2016, sa očakáva aktivita ďalších miest, kde bude pre vstup do vyhradených oblastí nevyhnutná ekologická známka nalepená na prednom skle vozidla.
Francúzske ekologické zóny majú oproti susedným krajinám ako Nemecko či Rakúsko niekoľko špecifík. Prvým je ich pôvodná platnosť, ktorá sa týkala výlučne francúzskych vodičov a automobilov s francúzskou poznávacou značkou. Ekologické zóny pre zahraničné vozidlá sú platné od 1. februára. Druhou zvláštnosťou je možnosť časového obmedzenia platnosti zón. Dopravná značka môže okrem informácie o začiatku ekologickej zóny uvádzať aj konkrétny časový úsek jej platnosti, napríklad „od 8. hodiny ráno do 8. hodiny večer“. To znamená, že v danom čase je potrebné mať na automobile nalepenú ekologickú známku pred vjazdom do zóny. Tieto časové obmedzenia sú pre Francúzsko typické. Podobná situácia existuje v Paríži už od roku 2015, kde majú autobusy a nákladné automobily s dátumom uvedenia do prevádzky starším ako 1. október 2001 zakázaný vjazd v čase od ôsmej ráno do ôsmej večer.
Za vjazd do ekologickej zóny bez platnej ekologickej známky hrozí vodičom vysoká pokuta. Po zavedení ekologických zón v Paríži bol stanovený prechodný čas, počas ktorého polícia vodičov na povinnosť nalepenia známky len upozorňovala. V súčasnosti však vjazd do ekologickej zóny bez ekologickej známky výrazne zdražie. Od októbra 2016 bola výška pokuty 35 eur, od januára 2017 stúpla na 68 eur. Viac informácií o francúzskej ekologickej známke Crit'Air je dostupných v príslušnej sekcii.
Eco-community ECOlonie in France has a strong vision. And is great for sustainable pooping.
Využitie solárnych panelov a ich recyklácia
Francúzsko sa aktívne zapája aj do problematiky obnoviteľných zdrojov energie a ich udržateľnosti. S rastúcim počtom solárnych panelov a ich postupným koncom životnosti, francúzska nadnárodná spoločnosť pristúpila k vybudovaniu prvého recyklačného centra pre solárne panely. Zberné centrum v obci Rousset, uvedené do prevádzky tento mesiac, by malo do konca roka 2018 spracovať viac ako 1300 ton solárnych panelov. V centre sa bude vykonávať triedenie panelov na jednotlivé komponenty a následná recyklácia.
Nová technológia umiestnená v recyklačnom centre v Rousset zvyšuje spracovateľnosť solárnych panelov. Kombinovanými mechanickými operáciami je možné získať späť do výrobného obehu viac ako 70% kremíka. Vedúci spoločnosti Gilles Carsuzaa zdôrazňuje, že možnosť opakovanej výroby je kľúčovým dôvodom, prečo majú budovanie takýchto recyklačných centier budúcnosť. Tento krok je dôležitý pre zníženie environmentálneho dopadu solárnej energetiky a podporu obehového hospodárstva.
Zelená architektúra: Vila M a Eden Bio
Francúzska architektúra sa čoraz viac zameriava na integráciu zelene do mestského prostredia, čím prispieva k zlepšeniu kvality života a znižovaniu environmentálnej záťaže. Príkladom je budova Vila M v parížskej mestskej časti Montparnasse, navrhnutá spoločnosťou Triptyque. Vila M je charakteristická oceľovým exoskeletom a živou vertikálnou záhradou, ktorá postupne obrastá celú fasádu. V objekte s rozlohou osemtisíc metrov štvorcových sa nachádza hotel, reštaurácia, coworkingový priestor, kancelárie, posilňovňa a strešná terasa s barom.
Samotná stavba slúži ako opora pre vertikálnu záhradu, ktorá vytvára príjemnú atmosféru a zároveň plní ekologické funkcie. Interiér budovy sa vyznačuje prirodzenou jednoduchosťou, s betónovými stropmi a stĺpmi v kontraste s bledým dreveným obložením a podlahami. Prevažuje paleta teplých, zemitých farieb a odolných materiálov.
Ďalším významným projektom je parížsky projekt sociálneho bývania Villas des Vignoles, známy aj ako Eden Bio. Tento projekt, navrhnutý architektom Édouardom Françoisom, predstavuje „raj v mestskej džungli“. Terasové domy sú obrastené plazivým viničom a vistériami, prepojené sieťou schodísk, cestičiek a zákutí. Udržateľná architektúra v tomto prípade nie je len o využívaní moderných technológií izolácií a vykurovania. Eden Bio je blok obytných domov určených na sociálne bývanie, ktorý harmonicky zapadá do okolia pripomínajúceho niekdajšie predmestie s mnohými záhradami a sadmi.
Koncept „druhej zelenej fasády“, ktorý Édouard François rozvinul v projekte Eden Bio, je akýmsi filtrom mestského ruchu a zároveň elementom, ktorý pomáha utvárať domov. Zeleň na fasádach a strechách budov má nesporné výhody: chráni pred extrémnymi teplotami, produkuje kyslík, absorbuje škodlivé látky, tlmí hluk a prináša prírodu do mestského života. V projekte Eden Bio rastú stromy a popínavé rastliny na drevenej konštrukcii pomerne rýchlo, pričom zelená fasáda sa mení podľa ročného obdobia a poveternostných podmienok. Tento prístup nielenže zlepšuje estetiku budov, ale tiež znižuje ich energetickú náročnosť a prispieva k biodiverzite v meste.
Pri projekte Eden Bio sa architekt Édouard François zameral na členité ulice s domami rôznych veľkostí a početnými zákutiami. Urbanistický koncept zachováva pôvodný stav fasády ulice a zahusťuje zástavbu mesta, čo je ďalším dôležitým faktorom udržateľnej výstavby. Medzi dvoj- a trojpodlažnými domami navrhol centrálnu budovu s terasovitými stupňami a zelenou fasádou pozdĺž siete drevených tyčí. Zatrávnené sú aj ploché, stupňovito usporiadané strechy tejto centrálnej stavby, ktoré podporujú absorpciu prachu, chránia pred prehrievaním a výkyvmi teplôt a vlhka, a zároveň majú tepelnoizolačné účinky. Fasáda jednotlivých domov so sedlovou strechou je zafarbená v rôznych odtieňoch sivej, čím sa odlišuje od ostatných. Každé okno má predsunutý parapet z Ductalu.
Všetky „rastlinné“ domy Édouarda Françoisa sú nielen zaujímavým architektonickým výtvorom, ale dôležité je aj spolupôsobenie okolitej zástavby a charakteru mesta, ekonomická stránka a komfort. Eden Bio je vytvorený z lacných prírodných a recyklovaných materiálov. Zeleň na fasádach i na strechách budov funguje ako prirodzená klimatizácia domov a znižuje ich prašnosť. Náklady na projekt Eden Bio predstavovali 10,7 miliónov eur.
Ďalším príkladom inovatívneho ekologického bývania je projekt Djuric Tardio Architectes, ktorý na prvý pohľad pôsobí akoby ešte len čakal na svoje dokončenie. Tento dom, postavený výhradne z fínskeho smrekovca, sa v danej lokalite doteraz nevyskytoval a bol navrhnutý s ohľadom na prísne zastarané predpisy. Konštrukcia z dreva a kovových rámov viedla k navrhnutiu takéhoto typu domu, ktorý je prispôsobený špecifikám lokality.
Tento dom je charakteristický svojou koncepciou a tvarom, pričom jeho interiér je rozdelený na viaceré časti. Hlavný vstup je spoločný pre oba priestory, čo prispieva k dennému životu obyvateľov. Interiér je navrhnutý tak, aby pôsobil otvorenejšie a priestrannejšie, s centrálnym priestorom pri kozube, kde sa sústreďuje spoločenský život. Špecifické opatrenia boli prijaté na zabránenie zaplaveniu a minimalizáciu znečistenia.
Tvar strechy/pergoly má špecifickú funkciu. V zime pergolou preniká slnečné svetlo na plochu domu, zatiaľ čo v lete sú okná zatienené pergolou strechy alebo balkóna. V interiéri sa nachádzajú platne z nerezovej ocele, na ktorých sa zrkadlí zeleň záhrady. Tento dizajn nielenže zvyšuje estetickú hodnotu priestoru, ale zároveň prispieva k regulácii vnútornej klímy a minimalizuje potrebu umelého osvetlenia.
tags: #ekologicke #byvanie #francuz