V malebnom prostredí Banskej Štiavnice, mesta s bohatou baníckou históriou a neopakovateľnou atmosférou, sa v priestoroch Galérie Schemnitz odohráva fascinujúci umelecký dialóg. Výstava s názvom „Duchampov byt“ prináša do slovenskej metropoly umenia retrospektívu odkazov Marcela Duchampa, avšak nie v podobe suchej akademickej štúdie, ale ako živú, interaktívnu a neraz aj provokatívnu interpretáciu. Autori Ladislav Čarný a Stano Masár, pod kurátorskou taktovkou Juraja Čarného, sa vrhajú do hlbín Duchampovho diela a života, aby ho nanovo oživili a konfrontovali s vlastnými umeleckými postojmi a súčasnou realitou.
Marcel Duchamp (1887 - 1968) je bezpochyby jednou z najvplyvnejších a najkontroverznejších postáv umenia 20. storočia. Jeho konceptuálne umenie, najmä slávne „ready-made“, prevrátilo naruby dovtedajšie predstavy o tom, čo umenie je a čo ním môže byť. Duchampove diela, ako „Koleso od bicykla“ (1913) či „Fontána“ (1917), neboli len predmetmi, ale predovšetkým myšlienkami, ktoré spochybňovali autoritu umelca, galérie a celého umeleckého systému. Jeho vplyv siaha až do súčasnosti, kde inšpiruje umelcov po celom svete, vrátane slovenských tvorcov.
Fikcia o Duchampovej prítomnosti v Banskej Štiavnici, kde údajne strávil posledné roky života a venoval sa hraniu šachu, sa stala východiskom pre túto výstavu. Galéria Schemnitz, ktorá sa nachádza v priestoroch, kde Duchamp podľa indícií buď žil, alebo usporadúval šachové turnaje, sa tak premenila na „Duchampov byt“. Návštevník sa tu ocitá nie v úlohe pasívneho pozorovateľa, ale ako „návšteva“, ktorá je pozvaná na tiché rozjímanie a aktívne zapojenie sa do umeleckého diania.
Reinterpretácia ready-made a hravé objavovanie
Ladislav Čarný sa na výstave „Duchampov byt“ vracia k Duchampovým ready-made, ktoré však oživuje ich pôvodnou funkcionalitou. Predmety ako sušiak na fľaše, pisoár, bicyklové koleso, lopata či kocky cukru, ktoré Duchamp vytrhol z ich bežného kontextu a transformoval na umenie, sa v Čarného interpretácii opäť stávajú súčasťou každodenného života. Sušiak na fľaše sa nenápadne stráca medzi ostatnými predmetmi v galérijnej kuchynke, lopata je pripravená na odhrabávanie snehu, zatiaľ čo dva funkčné pisoáre, odkazujúce na slávnu „Fontánu“, sa stávajú súčasťou verejných toaliet. Čarný tak polemizuje s prílišnou adoráciou Duchampových diel a zároveň zdôrazňuje ich pôvodnú podstatu.
Vstup do galérie privíta návštevníka list adresovaný Marcelovi Duchampovi od jeho súrodencov, ktorí mu v pozícii starších kolegov umelcov vyčítajú prílišné venovanie sa šachu na úkor rozvoja talentu. Tento list zároveň odkazuje na Duchampovu citáciu: „Šach je vo svojom spoločenskom postavení oveľa čistejší ako umenie.“ Medzi vystavenými dielami nechýba ani ukrytý šachový mat, ktorý dotvára hravú atmosféru výstavy.
Stano Masár: Konceptuálne pretlaky a existenciálne ozveny
Stano Masár, ktorý sa už vo svojej tvorbe často inšpiruje vplyvmi Dadaizmu a konceptuálneho umenia, konfrontuje Duchampove metódy s vlastnými názormi a skúsenosťami. V rozsiahlejšom cykle „Pretlaky bytia“ autor pracuje s bežnými predmetmi ako elektrické zásuvky, vypínače či predlžovacie káble, do ktorých zasadil hyperrealistické modely ľudských prstov. Tieto objekty sú na výstavách prezentované nenápadne, tak, aby pôsobili ako funkčné predmety, no pri bližšom pohľade prekvapia a šokujú. Masár zámerne pracuje s taktikou prekvapenia a vytrhnutia z reality, čím vytvára absurdné a paradoxné situácie, ktoré v divákovi vyvolávajú pocit zneistenia.
Názov série „Pretlaky bytia“ má aj existenciálny podtext. „Pretlak“ z vnútra von možno vnímať ako „dranie sa“ na povrch rôznych duševných a bytostných prejavov z hlbín nášho vedomia a podvedomia. Masárova typická mnohoznačnosť však takéto čítanie zároveň (seba)ironizuje. Jeho umenie ponúka nové, nečakané a osviežujúce uhly pohľadu na našu všednú, každodennú skutočnosť, na veci a javy, ktoré často už ani nevnímame, alebo si ich neuvedomujeme.
Masár sa na výstave „Duchampov byt“ okrem iného venuje aj Duchampovej láske k šachu. Vytvoril remake archívnej fotografie Juliana Wassera, ktorá zobrazuje Duchampa sústredeného na šachovú partiu s autorkou koláží a spisovateľkou Evou Babitz. Pre spoluprácu na vernisážovom performancu si Masár našiel umelkyňu zaoberajúcu sa témou telesnosti - Nikoletu Gazdovú. Návštevníci vernisáže tak mali jedinečnú príležitosť posadiť sa oproti nej a zahrať si šachovú partiu.
Ako poctu Marcelovi Duchampovi, Masár predstavuje aj výber svojich diel, ktoré interpretujú a pretvárajú predmety bežného použitia a zároveň reagujú na Duchampove diela. V rámci série „Just“ vymazal z Duchampovho pisoáru text „R. Mutt 1917“, z reprodukcie Giocondy vymazal fúzy a text „L.H.O.O.Q.“. V cykle „Portrét ideí“ si zas vyžiadal popisky k Duchampovým dielam z významných svetových múzeí a v ich autentickom dizajne vytvoril minimalistické maľby.
Spoločný priestor a dialóg generácií
Výstava „Duchampov byt“ nie je len o rekonštrukcii Duchampových diel alebo o pripomienke jeho života. Je to predovšetkým o dialógu medzi autormi a ich generáciami, o hľadaní spoločných tém a o prehodnocovaní umeleckých postupov. Stretnutie tvorcov ako Ladislav Čarný (nar. 1949) a Stano Masár (nar. 1971) na jednej výstave symbolizuje kontinuitu umeleckého myslenia a zároveň jeho neustály vývoj.
Duchampovské reflexie v tvorbe oboch autorov majú charakter opakovaného prehodnocovania a transformácie. Kurátorský text Juraja Čarného pridáva k ich autorským pohľadom ďalšiu interpretačnú vrstvu. Obaja autori sa zaujímajú o diváka ako o rovnocenného partnera do dialógu. „Je nesmierne zaujímavé modelovať situácie, ktoré predpokladajú istý vstup diváka do diela. Je to skôr strategická hra, kde ja viem, ako má vyzerať výsledok, no je potrebné nastaviť situáciu tak, aby sa to podarilo,“ hovorí Stano Masár. Ladislav Čarný dodáva: „Jednou z mojich metód je recyklácia kultúrnych symbolov vytvorených inými autormi v histórii umenia. Hľadaním ich nových obsahov, aktualizácií ich hĺbky.“
Výstava „Duchampov byt“ je preto viac než len výstavou. Je to pozvánka na objavovanie, na hru, na premýšľanie o umení a o sebe samom. Je to pripomienka, že Duchampove myšlienky sú stále relevantné a že umenie môže byť aj zábavné, provokatívne a hlboko osobné. A práve v tomto hravom a intelektuálnom priestore, kde sa prelína minulosť so súčasnosťou, tradícia s experimentom, sa naplno prejavuje genialita Marcela Duchampa a zároveň aj sviežosť a originalita súčasného slovenského umenia.
