Ťažba štrku, kameňa, piesku a mnohých iných surovín zabezpečuje výrobu stavebného materiálu. Tento proces, spolu s následnou výstavbou a údržbou, generuje značné množstvo odpadu. Stavebný odpad a odpad z demolácií predstavuje obrovský podiel z celkovo produkovaného odpadu, najmä z hľadiska hmotnosti. Rozumieme ním odpad, ktorý vzniká v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb - súhrnne nazývaných „demolačné a stavebné práce“.
Typickým stavebným odpadom môžu byť dvere, radiátory, drevené trámy, tehly, ale aj opotrebované asfaltové cesty. Pri väčších stavebných projektoch, ktoré vyžadujú stavebné povolenie alebo ich ohlásenie stavebnému úradu, je nakladanie s odpadom regulované podrobnejšie. Avšak pri menších opravách v domácnosti, ako sú rekonštrukcie či údržba rodinných domov, chát, záhrad, prístavieb, plotov, chodníkov či múrikov, vzniká tzv. drobný stavebný odpad (ďalej len „DSO“).
Definícia Drobného Stavebného Odpadu
Drobný stavebný odpad je špecificky definovaný v legislatíve. Podľa § 80 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je DSO „odpad z bežných udržiavacích prác vykonávaných fyzickou osobou alebo pre fyzickú osobu, za ktorý sa platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady“, podľa zákona č. 582/2004 Z. z. Taktiež je definovaný ako odpad zo stavebných prác, na ktorý nie je potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby.
Do tejto kategórie patria predovšetkým inertné materiály. Zaraďujeme sem drobné úlomky zo zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc, keramiky, vrátane keramických zariaďovacích predmetov (umývadlá, toalety), zvyšky zeminy a kameniva, stavebné materiály obsahujúce škvaru, pórobetón a pod. Je dôležité zdôrazniť, že do skupiny drobného stavebného odpadu nepatrí stavebný odpad s obsahom nebezpečných látok, ako je napríklad azbest, ortuť alebo PCB. Drobný stavebný odpad patrí medzi inertný odpad, pokiaľ neobsahuje nebezpečné odpady.
Stavebný Odpad vs. Drobný Stavebný Odpad
Je nevyhnutné rozlišovať medzi všeobecným stavebným odpadom a drobným stavebným odpadom. Stavebné odpady a odpady z demolácií sú širšou kategóriou, ktorá „vzniká v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb“. Tieto materiály sú zvyčajne ťažké a používané vo veľkých objemoch, ako je betón, oceľ, drevo, asfalt a sadra. Stavebný odpad má taktiež dôležitý podiel na celkovom množstve odpadov v spoločnosti.
Zatiaľ čo drobný stavebný odpad vzniká pri menších, bežných zásahoch fyzických osôb, stavebný odpad z rozsiahlejších projektov je spojený s procesmi, ktoré si vyžadujú formálne povolenia. Rozdelenie stavebných odpadov sa riadi napríklad vyhláškou MŽP SR č. 284/2001 Z.z. a MŽP ČR č.
Nakladanie s Drobnom Stavebným Odpadom
Zákon o odpadoch nariadil mestám a obciam zaviesť tzv. množstvový zber drobného stavebného odpadu. To znamená, že občania sú povinní platiť poplatok za tento druh odpadu. Napríklad mesto Dubnica nad Váhom vo svojom VZN č. 12/2015 stanovilo sadzbu poplatku za drobný stavebný odpad na 0,040 €/kg pri vytriedenom odpade (40 €/t) a 0,070 €/kg pri nevytriedenom odpade. Poplatok za drobný stavebný odpad zaplatí občan pri jeho odovzdaní na zbernom dvore. Keďže zmiešaný stavebný odpad väčšinou skončí na skládke odpadov, je sadzba za takýto odpad vyššia. Pri činnostiach, ktoré vygenerujú väčšie množstvo stavebného odpadu, majú občania možnosť požiadať príslušné zmluvné služby o zabezpečenie kontajnerov.
Pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú menšie opravy a rekonštrukcie, existuje niekoľko možností, ako sa zbaviť drobného stavebného odpadu:
- Zberný dvor obce: Najbežnejším a najjednoduchším spôsobom je zaniesť drobný stavebný odpad do zberného dvora obce. Tu je odpad zvyčajne vážený a podľa toho sa vypočíta poplatok.
- Kontajnerový zber: Niektoré obce zabezpečujú kontajnerový zber drobného stavebného odpadu na vopred určených miestach v stanovenom termíne. Občania tak môžu odpad odovzdať priamo v blízkosti svojho bydliska.
- Opätovné využitie: Pred odhodením je dobré zvážiť, či sa niektoré materiály nedajú znovu použiť. Napríklad murivo a obklady môžeme použiť ako prímesi do betónu, tehly napríklad na prípravu cestičky v záhrade.
- Darovanie alebo predaj: Ak nám ostane nepoužitý materiál, môžeme ho skúsiť darovať známym, či predať.
Recyklácia Stavebného Odpadu a Jej Význam
Problematika stavebného odpadu presahuje rámec drobného odpadu z domácností. Celkovo sa v stavebnej činnosti produkuje obrovské množstvo odpadu, pričom potenciál jeho recyklácie je značný. Recyklát je výrobok, ktorý vznikol v procese spracovania stavebného odpadu. Až pretriedením podrveného stavebného odpadu vzniká kvalitný recyklát. Kvalitu recyklátov ovplyvňuje nielen samotná technológia, ale aj organizácia práce a celkový logistický systém chodu recyklačného zariadenia. Vhodnosť recyklátov na nové použitie v stavebníctve sa overuje pravidelným vykonávaním akreditovaných skúšok.
Typy recyklovateľného stavebného odpadu a ich využitie:
- Betónový recyklát: Získava sa pri búraní betónových štruktúr, výstavbe ciest, realizácii výkopov pre rozvody a pod. Betónový recyklát je možné znovu využiť ako výplň do betónov, náhradu prírodného kameniva alebo ako podkladový betón, ochrannú vrstvu cestných komunikácií či železničných podložiek.
- Tehlový recyklát: Vyrába sa drvením tehál a používa sa do cementových mált alebo na úpravy nestmelených povrchov. Zmesový tehlový recyklát má veľmi dobré úžitkové vlastnosti.
- Asfaltový recyklát: Vzniká pri rekonštrukcii komunikácií a pod. Môže byť opätovne použitý pri obnove ciest.
- Zemina a kamenivo: Prebytočná zemina z výkopov, ak nie je znečistená, sa dá využiť ako klasický materiál získaný ťažbou.
S uvážením všetkých frakcií stavebného odpadu je možné konštatovať, že opätovné využitie je reálne u takmer 90% stavebného odpadového materiálu. Napriek tomu sa v súčasnosti využíva len veľmi malá časť.
Environmentálne a Ekonomické Aspekty
Obmedzením vzniku odpadov, vrátane stavebného odpadu, a ich lepším využitím prostredníctvom recyklačných technológií má za následok významné ekologické prínosy. Recykláciou odpadov sa podstatne obmedzuje záťaž prostredia odpadmi a znižuje sa čerpanie prírodných zdrojov, ktoré nie sú obnoviteľným zdrojom.
Poplatky za odpadové hospodárstvo môžu znížiť množstvo stavebného odpadu. V Európskej únii sa v súčasnosti kladie veľký dôraz na recykláciu stavebných materiálov. Európska únia navrhuje použitie zdanenia na zníženie ekonomickej výhody skládok, aby sa vytvorila situácia, v ktorej sa recyklácia stane rozumnou voľbou z finančného hľadiska. Zdaňovanie skládok je najúčinnejšie v krajinách ako Belgicko, Dánsko a Rakúsko, ktoré od zavedenia dane znížili objem skládkovania o viac ako 30%. Dánsko úspešne znížilo využívanie skládok o viac ako 80% a dosiahlo mieru recyklácie nad 60%.
Napriek týmto snahám patrí Slovensko v recyklácii stavebného odpadu na predposlednom mieste v Európe. Na stavbách sa recykluje alebo znovu použije len niečo cez polovicu odpadov, čo je hlboko pod EÚ priemerom, ktorý je 82,2%. Úroveň recyklácie odpadu zo stavieb na Slovensku dokonca za posledné roky poklesla. V reakcii na túto situáciu Ministerstvo životného prostredia SR predložilo novelu zákona o odpadoch, ktorá počíta s opätovným použitím stavebného odpadu z demolácie ako náhradu za iné materiály, s cieľom dosiahnuť aspoň 70% opätovného použitia.
Niektoré určité zložky stavebného odpadu, ako napríklad sadrokartón, sú po uložení na skládku potenciálne problematické. Sadrokartón sa na skládkach môže rozkladať a uvoľňovať plyn sírovodík. Tradičným spôsobom likvidácie stavebného odpadu je jeho odosielanie na skládky, čo však predstavuje plytvanie cennými surovinami a zaťažovanie životného prostredia. Reforma v oblasti nakladania so stavebným odpadom je preto nevyhnutná na zlepšenie environmentálnej situácie a efektívnejšie využívanie zdrojov.