Problémy s bývaním patria dlhodobo k najpálčivejším výzvam, ktorým čelia marginalizované rómske komunity na Slovensku. Štát a Európska únia poskytujú značné finančné prostriedky na zlepšenie ich životných podmienok, avšak proces prideľovania a využívania týchto dotácií neraz sprevádzajú nejasnosti, nedostatočná kontrola a v niektorých prípadoch aj neefektívne alebo dokonca zneužívajúce nakladanie s verejnými financiami. Tento článok sa zameriava na komplexnú problematiku poskytovania finančných príspevkov na bývanie pre Rómov na Slovensku, analyzuje podmienky ich prideľovania, poukazuje na problematické príklady a zároveň prezentuje aj iniciatívy, ktoré sa snažia o systematické riešenie bývania pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva.
Štedré dotácie bez adekvátnej kontroly: Minulostné excesy
V minulosti boli obce, aj tie s malým počtom rómskych obyvateľov, často obdarované štedrými dotáciami určenými na integráciu a zlepšenie bývania. Tieto finančné prostriedky boli prideľované bez adekvátnej kontroly skutočného využitia, čo viedlo k situáciám, kedy niektoré obce preexponovali svoju rómsku populáciu s cieľom získať financie z eurofondov. Získanie finančného príspevku bolo neraz až príliš jednoduché - stačilo, aby v obci žili dve rómske rodiny, alebo aby bol miestny kultúrny dom označený za komunitné centrum. Ministerstvo vnútra, vtedy pod gesciou ministerky Denisy Sakovej, posielalo obciam peniaze bez náležitej kontroly ich reálneho využitia. Až medializácia niektorých prípadov viedla k tomu, že jedna z obcí napokon dotáciu vrátila.
Prípad obce Dojč: Komunitné centrum pre dvoch Rómov?
Obec Dojč, malebná obec vzdialená osem kilometrov od Senice, pôsobí na prvý pohľad udržiavane. Napriek tomu získala od ministerstva vnútra dotáciu vo výške vyše 181-tisíc eur na integráciu Rómov, hoci v obci nežije žiadna marginalizovaná rómska komunita v pravom slova zmysle. Pôvodným zámerom projektu bolo vybudovanie komunitného centra. Starostka obce plánovala, že po piatich rokoch by toto centrum prešlo do správy miestnej školy, kde by sa mohli konať krúžková činnosť, stretnutia dôchodcov a mamičiek s deťmi.
Podľa slov starostky žije v Dojči, s populáciou presahujúcou 1200 obyvateľov, iba 28 Rómov. Miestni obyvatelia s nimi údajne nemajú žiadne problémy. Starostka uvádza, že najväčším problémom tamojších Rómov je predovšetkým nezamestnanosť. O existencii rómskej osady v obci miestni obyvatelia ani len netušia; Rómovia žijú roztrúsene v troch domoch. Projekt v hodnote 181-tisíc eur však vo svojej podstate hovorí o účinnom koordinovaní rôznorodých programov, prispievaní k zvyšovaniu sociálnej inklúzie a prevencii a riešení interetnických sporov - ambície, ktoré sa zdajú byť v kontexte reálnej situácie v obci značne predimenzované.
Hra s číslami a administratívnymi prekážkami
Kľúčovým problémom v prípade obce Dojč, ale aj v mnohých ďalších, je nedostatok overovania reálnej situácie v teréne. Nikto z kompetentných neoveroval, či v obci skutočne existuje rómske geto alebo marginalizovaná komunita, ktorá by si vyžadovala takúto rozsiahlu podporu. Ministerstvo vnútra sa v podobných prípadoch bráni tým, že kontroluje príslušnosť obyvateľov k marginalizovanej rómskej komunite, pokiaľ nie sú tieto skutočnosti jednoznačne preukázané. Obci však na získanie dotácií stačilo, že sa pred siedmimi rokmi nachádzala v Atlase rómskych komunít.
Podľa Alexandra Mušinku z Prešovskej univerzity, od roku 2017 sú v spomínanom atlase evidované iba obce s 50 a viacčlennou rómskou komunitou. Dojč túto podmienku jednoznačne nespĺňa. Paradoxne, obec neporušila žiadne nariadenie, pretože žiadosti o eurofondy sa posudzujú podľa toho, či je obec v Atlase rómskych komunít. Navyše, samotný Atlas rómskych komunít nepozná pojem "marginálna rómska komunita", čo otvára dvere pre všetky obce z atlasu, bez ohľadu na to, či s Rómami reálne problémy majú alebo nie. Tento stav naznačuje systémovú chybu v procese prideľovania finančných prostriedkov, kde administratívne kritériá prevážili nad reálnou potrebou.
Vrátenie peňazí ako signál problémov: Pruské
Príklad obce Pruské, s viac ako dvetisíc obyvateľmi a približne 70 Rómami, ilustruje, ako môže medializácia priniesť nápravu. Obec získala dotáciu na komunitné centrum vo výške vyše 122-tisíc eur. Po tom, ako sa prípad dostal do médií, sa obec rozhodla dotáciu vrátiť. Starosta obce Pruské, Viliam Cíbik, potvrdil stiahnutie žiadosti. Odborník na integráciu Rómov, Peter Adam z organizácie Človek v ohrození, v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitý rozdiel medzi obyčajným kultúrnym domom a skutočným komunitným centrom. Komunitné centrum musí spĺňať prísne kritériá: musí zamestnávať minimálne troch pracovníkov, vykazovať povinné aktivity a na jeho prevádzku je potrebný zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním. Tento rozdiel často nie je pri žiadostiach o dotácie dostatočne zohľadňovaný.
Dubovce a Málaš: Rekonštrukcia kultúrneho domu ako komunitné centrum
Ďalšie príklady poukazujú na nejasnosti v definícii a účele projektov. V obci Dubovce žije podľa Atlasu rómskych komunít spred siedmich rokov vyše tridsiatka Rómov. Obec získala značnú sumu - 244-tisíc eur na prestavbu budovy bývalej základnej školy na komunitné centrum a ďalších 382-tisíc eur na prestavbu materskej školy pre inkluzívne vzdelávanie. Zaujímavosťou je, že miestna základná škola bola pre nedostatok žiakov zatvorená.
Obec Málaš zase získala 60-tisíc eur na výstavbu komunitného centra. Starosta obce Karol Streda priznal, že na rovnaký objekt už v minulosti žiadali o eurofondy pod záštitou rekonštrukcie kultúrneho domu. Svoje konanie zdôvodňuje tým, že v obci žije veľký počet Rómov, ktorí sa už aklimatizovali. Tento prístup naznačuje snahu obísť striktnejšie kritériá pre rôzne typy projektov, čím sa potenciálne ohrozuje účelovosť a efektivita vynaložených prostriedkov.
Hosťovce: Kontrola len "od stola"
Obec Hosťovce je ďalším príkladom, kde sa objavujú otázniky týkajúce sa reálnej potreby a rozsahu realizovaných projektov. Obec získala na rekonštrukciu materskej školy pre inkluzívne vzdelávanie 124-tisíc eur s cieľom zvýšiť kapacitu škôlky o sedem miest. Paradoxom je, že samotná dedina pred štyrmi rokmi tvrdila, že v nej žijú iba dvaja Rómovia. Komunitný plán sociálnych služieb z roku 2016 navyše uvádza, že problémy s integráciou rómskej populácie nie sú v obci také výrazné ako v iných regiónoch. Tieto fakty vyvolávajú pochybnosti o adekvátnosti vynaložených prostriedkov a o tom, či neboli účelovo navýšené kvôli potenciálnemu získaniu financovania. Kontroly prideľovania príspevkov na bývanie sú v mnohých prípadoch vykonávané len formálne, bez reálneho overenia situácie v teréne, čo vytvára priestor pre podobné nejasnosti.
Príspevok na bývanie: Konkrétna podpora pre domácnosti
Okrem dotácií na projekty existuje aj priamy príspevok na bývanie, ktorý je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Výška tohto príspevku je stanovená na 297,40 eura mesačne pre domácnosť s viac ako štyrmi členmi, alebo pre nájom bytu či rodinného domu, kde žije viac ako štyria nájomníci. Podmienky nároku na tento príspevok sú prehodnocované po 12 mesiacoch, čo umožňuje flexibilnejšie reagovať na meniace sa životné situácie rodín. Tento nástroj predstavuje priamejšiu formu pomoci pre tých, ktorí ju najviac potrebujú.
Príklady dobrej praxe: Breznica a Rimavská Sobota
Napriek problematickým prípadom existujú aj pozitívne príklady, ktoré ukazujú, že cielená podpora bývania pre marginalizované rómske komunity môže priniesť reálne výsledky. V obci Breznica boli postavené nájomné byty pre tri rodiny, ktorých podmienky na bývanie boli kritické. Strechu nad hlavou tak našlo 17 ľudí. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák vyjadril spokojnosť s realizáciou tohto projektu. Európska komisia dokonca podporila pokračovanie podobných projektov a vyčlenila 70 miliónov eur na výstavbu približne 4 500 bytov pre ľudí na okraji spoločnosti. Zdôraznil pritom dôležitosť zapojenia Rómov do procesu výstavby, aby si svoje bývanie cenili.
V Rimavskej Sobote poslanci odsúhlasili výstavbu bytov pre sociálne odkázaných obyvateľov a mladé rodiny. Na rómskom sídlisku na Dúžavskej ceste má byť postavených 24 bytov a ďalších 16 nájomných bytov pri nákupnom centre. Tieto iniciatívy ukazujú, že s dobrou prípravou a jasným zámerom je možné efektívne riešiť bytovú otázku pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Malý Slavkov: Komplexný prístup k bývaniu a integrácii
Obec Malý Slavkov v okrese Kežmarok je ďalším príkladom, kde štát podporil projekt zameraný na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít, konkrétne v oblasti bývania. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity schválil projekt v hodnote 3,1 milióna eur, ktorý počíta s výstavbou štyroch nových objektov: troch rodinných domov, každý s tromi bytovými jednotkami, a jedného bytového domu s dvanástimi bytovými jednotkami. Celkovo tak pribudne 21 nájomných bytových jednotiek pre rodiny z prostredia marginalizovaných rómskych komunít.
Tieto nové byty majú slúžiť domácnostiam, ktoré v súčasnosti žijú v nevyhovujúcich podmienkach - často v starých, vlhkých domoch alebo provizórnych stavbách. Cieľom projektu je zabezpečiť týmto rodinám trvalejšiu strechu nad hlavou, stabilnú adresu a zázemie, ktoré im umožní lepšie plánovať život, prácu aj dochádzku detí do školy. Výskumy dlhodobo potvrdzujú, že kvalitnejšie bývanie má pozitívny vplyv na prístup k vzdelaniu, zamestnaniu aj zdravotnej starostlivosti. Malý Slavkov je súčasťou širšieho snaženia štátu o zlepšenie situácie v obciach zahrnutých v Atlase rómskych komunít, kde sa pozornosť zameriava nielen na bývanie, ale aj na vzdelávanie, zamestnanosť a zdravie.
Iniciatíva HERO: Medzinárodná spolupráca pre dôstojné bývanie
Na medzinárodnej úrovni existujú iniciatívy, ktoré sa snažia o systematické riešenie problematiky bývania pre zraniteľné rómske komunity. Projekt "Housing and Empowerment for Roma" (HERO) financovaný Európskym parlamentom a riadený Európskou komisiou, implementovaný v spolupráci s miestnymi partnermi v Slovenskej republike, Bulharsku a Rumunsku, spája orgány verejnej správy, finančné inštitúcie a sociálne organizácie s cieľom zlepšiť miestnu správu vecí verejných a posilniť sociálno-ekonomické postavenie Rómov.
HERO uľahčuje Rómom prístup k mikropôžičkám a školeniam v oblasti finančnej gramotnosti, stavebných zručností, koučingu a mentoringu v oblasti zamestnania. Tieto aktivity majú viesť k lepšiemu bývaniu, zamestnanosti a celkovému zlepšeniu životných podmienok. Európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni vyjadril hrdosť na tento pilotný projekt EÚ, ktorý by mal slúžiť ako model pre ďalšie národné a európske programy na podporu inklúzie a odolnosti.
Lokálnymi partnermi pre implementáciu programu HERO na Slovensku sú Slovenská sporiteľňa a.s. (SLSP) v spolupráci s organizáciou Projekt DOM.ov. Títo partneri zdôrazňujú, že projekt vznikol ako spolupráca súkromného a neziskového sektora s lokálnymi samosprávami a je postavený na príbehoch ľudí, ktorí sa rozhodli pre lepšiu budúcnosť, ako aj na podpore expertov na sociálnu prácu.
Poslanci Európskeho parlamentu Peter Pollák a Tomáš Zdechovský vyjadrujú podporu projektu HERO, pričom zdôrazňujú, že zlepšenie životných podmienok Rómov je kľúčom k ich úspešnému začleňovaniu do spoločnosti a že slušné bývanie spojené s prácou a vzdelaním je základom zmeny. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha vníma HERO ako inovatívny spôsob podpory prístupu k bývaniu pre zraniteľné rómske komunity a ako možnosť zmeniť širšie naratívy o chudobe. Rainer Lovato z Rozvojovej banky Rady Európy (CEB) potvrdzuje pevné odhodlanie CEB podporovať sociálnu inklúziu a zlepšovať kvalitu života Rómov v Európe prostredníctvom tohto projektu.
Výzvy na rok 2025: Cielená podpora v krízových situáciách
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity aktívne pristupuje k riešeniu aktuálnych potrieb. Dňa 08.04.2025 bola vyhlásená výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenie mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity na rok 2025. Cieľom tejto výzvy je pomôcť obyvateľom rómskej komunity pri riešení ťažkých životných situácií, ktoré ohrozujú zdravie alebo životné prostredie, napríklad odstránením havarijných stavov obydlí v dôsledku požiarov alebo iných pohrôm. Medzi oprávnené aktivity patrí aj pomoc pri obstaraní obecných bytov, ich opravy a rekonštrukcie, ale aj podpora verejného poriadku prostredníctvom rómskych občianskych hliadok. Celková výška finančných prostriedkov vyčlenených na túto výzvu je 550 000 Eur, s termínom predkladania žiadostí do 23.05.2025.
Rozsiahle projekty v Rudňanoch, Chminianskych Jakubovanoch a Gemerskej Hôrke
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) schválil začiatkom februára 2026 ďalšie tri významné projekty zamerané na zlepšenie životných podmienok v obciach zahrnutých v Atlase rómskych komunít. Realizáciou týchto projektov sa vytvorí alebo zrekonštruuje kapacita bývania pre celkovo 292 osôb, prevažne z prostredia marginalizovaných rómskych komunít.
V obci Rudňany bol schválený nenávratný finančný príspevok vo výške 3 340 692,81 €. V obci Chminianske Jakubovany dosiahla výška schváleného nenávratného finančného príspevku 1 221 989,96 €. Pre obec Gemerská Hôrka bol schválený nenávratný finančný príspevok vo výške 2 051 633,09 €. Tieto rozsiahle investície poukazujú na snahu riešiť bytovú otázku systematicky a vo väčšom meradle, s cieľom poskytnúť dôstojné bývanie rodinám, ktoré často žijú v extrémnej chudobe. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško zdôrazňuje, že "Dôstojné bývanie je základnou potrebou a pre mnohé rodiny žijúce v chudobe často aj najväčšou výzvou. Našou snahou je pomáhať tam, kde sú podmienky najťažšie a vytvárať ľuďom šancu na lepší a bezpečneší život."