Súčasná situácia v energetike na Slovensku a v Európe je dynamická a plná výziev. Zatiaľ čo niektoré krajiny, ako napríklad Poľsko a Rumunsko, aktívne investujú do obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a modernizujú svoju infraštruktúru, Slovensko sa zdá byť v tomto smere pomalšie. Tento článok sa zameriava na aktuálne trendy v energetike, porovnáva prístupy rôznych krajín a poukazuje na príležitosti a hrozby pre slovenskú energetickú budúcnosť, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad od konkrétnych udalostí až po širšie implikácie.
Poľsko: Vpred v energetike aj napriek rozdielom v platoch
Keď sa na Slovensku hovorí o tom, prečo je Poľsko pre investorov čoraz zaujímavejšie, zvyčajne sa spomína infraštruktúra, veľkosť trhu alebo logistika. Avšak, poľský pokrok sa netýka len týchto oblastí. Poľsko v posledných rokoch zaznamenáva výrazný rozvoj aj v energetike. Napriek rozdielom v platoch, ktoré sú často predmetom diskusií, krajina investuje do modernizácie svojho energetického sektora a rozširovania kapacít obnoviteľných zdrojov.
Poľský „SEPS“ (prevádzkovateľ prenosovej sústavy) počíta s viac ako 80 000 MW obnoviteľných zdrojov. Poľsko bolo dlhé desaťročia symbolom uhoľnej energetiky, ale v súčasnosti prechádza transformáciou. Tento posun je čiastočne motivovaný snahou o dekarbonizáciu a čiastočne aj potrebou zabezpečiť energetickú bezpečnosť krajiny. Rozvoj OZE v Poľsku je ambiciózny a naznačuje, že krajina si uvedomuje dôležitosť diverzifikácie svojho energetického mixu.
Čína, ako globálny líder v oblasti OZE, ponúka cenné lekcie aj pre krajiny ako Poľsko a Slovensko. Len v roku 2024 pripojila do siete rekordných 360 gigawattov novej veternej a solárnej kapacity, čo predstavovalo viac než polovicu všetkých svetových inštalácií v danom roku. Tento masívny rozvoj v Číne ukazuje potenciál OZE a zároveň vytvára tlak na ostatné krajiny, aby nezostali pozadu.
Firmy berú energetiku do vlastných rúk: Potreba podpory, nie brzdenia
Slovenské firmy už energetiku nevnímajú len ako prevádzkový náklad. Po cenových otrasoch posledných rokov sa z nej stáva otázka konkurencieschopnosti, investičnej istoty a odolnosti výroby. Firmy si čoraz viac uvedomujú, že kontrola nad vlastnou energetickou produkciou a spotrebou je kľúčová pre ich dlhodobý úspech.
Program Zelená podnikom, ktorý umožňuje mikro, malým a stredným podnikom získať dotácie na inštaláciu zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, bude pokračovať aj v roku 2026. Potenciál tohto programu je však brzdený prísnymi podmienkami. Pre plné využitie jeho potenciálu by bolo potrebné zjednodušiť administratívne procesy a znížiť byrokratickú záťaž.
Väčšie využívanie OZE je kľúčom ku konkurencieschopnosti slovenského priemyslu. Slovenský priemysel bude musieť v najbližších rokoch výrazne znižovať emisie CO₂. Do roku 2034 totiž postupne klesnú priemyslu bezplatne prideľované kvóty na emisie skleníkových plynov na nulu. To znamená, že firmy budú musieť investovať do zelených technológií, aby sa vyhli vysokým pokutám.
SAPI (Slovenská asociácia udržateľnej energetiky) aktívne diskutuje v regiónoch a odštartovala sériu regionálnych stretnutí so svojimi členmi. Na týchto stretnutiach sa riešia aktuálne témy z praxe, ako napríklad pripájanie nových zdrojov, rozvoj kapacít pri malých a lokálnych projektoch aj smart riešenia využiteľné v komunitnej energetike. Zástupcovia distribučných spoločností priblížili novinky v pripájaní zdrojov a členovia SAPI mali mapy pripojiteľnosti medzi prvými.
Obnoviteľné zdroje energie: Ignorované vládnymi stratégiami, kľúčové pre budúcnosť
Kým obnoviteľné zdroje energie vláda dlhodobo prehliada, výrobu elektriny z fosílnych zdrojov opäť zadotujú domácnosti aj priemysel cez koncovú cenu elektriny. Tento prístup je krátkozraký a neudržateľný. Slovensko by malo aktívne podporovať rozvoj OZE, nie ich brzdiť.
ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) účelovo a neodborne spája OZE s vysokými cenami elektriny. Namiesto podpory riešení zavádza verejnosť a spochybňuje obnoviteľné zdroje energie, ktoré dnes patria medzi najlacnejšie zdroje elektriny. Tento postoj bráni efektívnemu rozvoju energetiky na Slovensku.
Zelené zdroje pomáhajú zvládať rekordné zaťaženie siete počas mrazov. Posledné mrazivé týždne zasiahli strednú Európu a výrazne zvýšili spotrebu elektriny, najmä kvôli intenzívnemu elektrickému vykurovaniu domácností a priemyslu. Česká elektrizačná prenosová sústava (ČEPS) potvrdila, že minulý týždeň prišlo u našich susedov k novému historickému rekordu v okamžitej spotrebe elektrickej energie. V takýchto situáciách sa ukazuje dôležitosť stabilných a predvídateľných zdrojov energie, ktoré OZE v kombinácii s úložiskami dokážu poskytnúť.
Vietor a slnko prvýkrát v histórii predbehli v EÚ fosílne palivá. Európska energetika zažila v roku 2025 historický míľnik. Veterné a solárne elektrárne v EÚ po prvýkrát vyrobili viac elektriny než fosílne zdroje - teda uhlie a plyn. Vyplýva to z novej analýzy analytického inštitútu Ember. Tento trend ukazuje smer, ktorým sa uberá Európa a Slovensko by sa malo prispôsobiť.
Svetová veterná energia mieri k 2 terawattom do roku 2030. Podľa najnovších prognóz Global Wind Energy Council (GWEC) smeruje svetový inštalovaný výkon veternej energie k tomu, aby do roku 2030 prekročil hranicu 2 terawatty (TW). Tento rast je poháňaný snahou o dekarbonizáciu a potrebou zabezpečiť dostatok čistej energie pre rastúcu globálnu populáciu.
Británia zrýchľuje vietor na pevnine: lacná elektrina v praxi a lekcia pre Slovensko. Britská vláda oznámila podporu 190 nových projektov v rámci aukcie typu Contracts for Difference (CfD) - mechanizmu, ktorý dáva investorom dlhodobú cenovú istotu a zároveň chráni spotrebiteľov pred výkyvmi cien fosílnych palív. Tento model by mohol byť inšpiráciou aj pre Slovensko.
Rumunsko ukazuje, ako sa robí OZE vo veľkom. Kým na Slovensku pristupuje vláda a regulátor k obnoviteľným zdrojom energie skôr kriticky, Rumunsko ukazuje cestu k odpájaniu sa od ruského plynu a fosílnych palív. Rumunsko aktívne podporuje rozvoj solárnej a veternej energie, čím posilňuje svoju energetickú nezávislosť a konkurencieschopnosť.
Technologické inovácie a investície: Batériové úložiská a dynamické tarify
Batériový boom v USA - úložiská rastú rekordne aj pri škrtaní podpory pre OZE. Americká elektrizačná sústava v roku 2025 zaznamenala rekord v budovaní batériových úložísk. Tento trend naznačuje, že batériové úložiská sa stávajú kľúčovou technológiou pre stabilizáciu siete a integráciu OZE.
Batériový trh prudko rastie, stúpajú aj riziká závislosti. Globálny trh s batériami pokračuje v dynamickom raste. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) jeho hodnota v roku 2025 prekročila 150 miliárd dolárov, čo predstavuje viac ako 20-percentný medziročný nárast. S rastom trhu však rastú aj obavy z dodávateľských reťazcov a závislosti od kľúčových krajín.
Negatívne ceny elektriny ukazujú budúcnosť: bez batérií to nepôjde. Európske trhy s elektrinou v posledných rokoch čoraz častejšie zaznamenávajú výskyt negatívnych cien. Tieto situácie, keď výrobcovia platia za dodanie elektriny do siete, poukazujú na potrebu flexibilných riešení, ako sú batériové úložiská, ktoré dokážu absorbovať prebytočnú energiu a uvoľniť ju v čase zvýšeného dopytu.
Dynamické tarify elektriny znamenajú férovejšiu cenu v správnom čase. Ceny elektriny sa počas dňa menia, najmä preto, že sa mení aj naša spotreba. Dynamické tarify umožňujú, aby to odberatelia využili vo svoj prospech. Kto vie časť odberu presunúť mimo špičky, môže ušetriť bez znižovania komfortu. Tento model podporuje efektívnejšie využívanie elektrickej siete a motivuje spotrebiteľov k zmene správania.
Slováci predstavili novinku, elektromobil dokáže nabíjať za najnižšie ceny počas dňa. S rozvojom elektromobility sa mení aj spôsob, akým využívame elektrinu doma. Dnes už dokážu inteligentné riešenia načasovať nabíjanie elektrických vozidiel tak na čas dňa, keď je elektrina najlacnejšia a najviac dostupná z obnoviteľných zdrojov.
Systémy na skladovanie energie v batériách (BESS)
Legislatíva a politické rozhodnutia: Bariéry a príležitosti
Meškanie implementácie smernice RED III brzdí rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. Slovensko výrazne zaostáva pri zavádzaní pravidiel, ktoré by umožnili rýchlejší a lacnejší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Kým iné európske krajiny už prijali zjednodušené procesy povoľovania, Slovensko dodnes neimplementovalo kľúčové časti smernice EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie (RED III).
Aktualizované kalendáre legislatívnych povinností sú pre členov SAPI opäť k dispozícii. SAPI v spolupráci s advokátskou kanceláriou Poláček & Partners aktualizovala kalendáre legislatívnych povinností pre všetky kategórie výrobcov elektriny. Táto iniciatíva pomáha firmám orientovať sa v komplexnom právnom prostredí.
Nový zákon o EIA ide proti vetru, pocíti to priemysel. Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) prináša nové bariéry pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku. Tieto zmeny môžu spomaliť rozvoj veternej energetiky a negatívne ovplyvniť priemysel.
Útok na právny štát ide cez zelenú energetiku. Vláda proti tomu nič nerobí. Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku dnes nebrzdí len neprehľadná a zdĺhavá legislatíva, ale čoraz viac aj cielené dezinformačné kampane. Na riziká dezinformácií spojených so zelenou transformáciou energetiky v európskych krajinách upozornila už v roku 2024 aj Severoatlantická aliancia (NATO).
Brusel ide odomknúť miliardy na zelené zdroje, flexibilitu a infraštruktúru. Európska komisia začína intenzívnejšie riešiť kľúčovú otázku zelenej transformácie - jej financovanie. Tieto finančné prostriedky by mohli pomôcť Slovensku urýchliť prechod na čistejšie zdroje energie.
Konferencie a diskusie: SAPI Energy Conference a ďalšie
SAPI Energy Conference 2026 predstavila program svojho 16. ročníka a už teraz je jasné, že pôjde o jedno z najdôležitejších stretnutí energetického sektora na Slovensku. Dva dni, 19. a 20. mája 2026, sa stretnú experti z rôznych oblastí, aby diskutovali o aktuálnych témach zo sveta udržateľnej energetiky. Táto konferencia je platformou pre výmenu názorov a hľadanie riešení pre energetické výzvy.
Okrem SAPI Energy Conference sa uskutočnili aj ďalšie dôležité podujatia. Napríklad tradičná 34. medzinárodná konferencia VYKUROVANIE 2026 (9. - 13. február 2026) a ENERGOFÓRUM® 2025 (9. - 10. október 2025). Tieto fóra poskytujú priestor pre odbornú diskusiu a prezentáciu inovatívnych riešení.
V neposlednom rade, Ministerstvo hospodárstva SR a Národná Vodíková Asociácia Slovenska (NVAS) pozvali na prvú slovenskú vodíkovú konferenciu H2SK FORUM (21. október 2025), čo naznačuje rastúci záujem o vodík ako perspektívny zdroj energie.
Konkrétne projekty a alternatívy: PVE Málinec a batériové úložiská
Slovensko má k PVE Málinec až o 1,2 miliardy eur lacnejšiu, rýchlejšiu a ekologickejšiu alternatívu. Projekt PVE Málinec podľa SAPI nespĺňa kritériá významnej investície vo verejnom záujme a zároveň nepredstavuje najlepšie riešenie pre energetickú bezpečnosť Slovenska. Pre potreby rozvoja slovenskej energetiky sú rýchlejším a ekologickejším riešením priemyselné batériové úložiská (BESS - Battery Energy Storage System).
Projekt Prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec nespĺňa podľa SAPI - Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky charakter významnej investície vo verejnom záujme. Tento názor poukazuje na potrebu kritického hodnotenia veľkých investičných projektov a hľadania efektívnejších a modernejších alternatív.
Batériové úložiská stabilizujú sieť a znižujú ceny. Slovensko potrebuje férové pravidlá, nie konšpirácie. Aktuality.sk upozornili na rýchly rozvoj batériových úložísk (BESS) na Slovensku a na obavy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z ich vplyvu na sústavu. SAPI presadzuje, aby sa BESS stali plnohodnotnou súčasťou energetiky: pomáhajú vyrovnávať sieť, využívať lacnú zelenú elektrinu a tlmiť cenové výkyvy.
Udržateľnosť a obehové hospodárstvo: Lopatiek z veterných elektrární
Od začiatku roka platí v EÚ zákaz skládkovania lopatiek z vyslúžilých veterných elektrární. Európsky veterný priemysel dosiahol ďalší významný míľnik v oblasti udržateľnosti a obehového hospodárstva. Od 1. januára 2026 vstúpil do platnosti dobrovoľný záväzok zákazu skládkovania lopatiek veterných elektrární, ktorý prijala európska asociácia WindEurope. Tento krok je dôležitý pre zníženie environmentálneho dopadu veternej energetiky.
Feldheim: malá dedina v Nemecku s veľkou lekciou pre energetiku. Predstavte si dedinu, kde za energie platia tretinu toho, čo inde, a miestni presne vedia, odkiaľ prichádza ich elektrina aj teplo. Tento príklad ukazuje, že decentralizované energetické systémy a využívanie lokálnych obnoviteľných zdrojov môžu priniesť významné úspory a zvýšiť energetickú sebestačnosť.
Záver: Výzvy a príležitosti pre Slovensko
Slovensko stojí na križovatke. Môže pokračovať v doterajšom prístupe, ktorý je charakterizovaný pomalým tempom transformácie a ignorovaním potenciálu obnoviteľných zdrojov, alebo sa môže inšpirovať úspešnými príkladmi iných krajín a aktívne investovať do zelenej energetiky. Budúcoročné ceny elektriny ukazujú, že riešením nie sú štátne zásahy, ale vlastné OZE. Masívne dotovanie cien elektriny, ktoré za ostatné roky stálo približne miliardu eur, totiž iba odďaľovalo nevyhnutný rast cien. Jedinou dlhodobou istotou nízkych účtov pre domácnosti prinášajú vlastné obnoviteľné zdroje energie (OZE). Zelené zdroje energie sú kľúčom k konkurencieschopnosti slovenského priemyslu a k zabezpečeniu energetickej bezpečnosti krajiny. Je čas konať a využiť príležitosti, ktoré ponúka zelená transformácia.