Istropolis: Od Monumentálnej Architektúry k Multifunkčnému Centru Budúcnosti

Dom Odborov, Techniky a Kultúry v Bratislave, známy pod skráteným názvom Istropolis, bol dlho dominantou mesta a symbolom slovenskej povojnovej architektúry. Jeho príbeh siaha až do polovice 20. storočia, kedy bol vyhlásený architektonický návrh na výstavbu tohto komplexu. Napriek tomu, že architekti so svojim návrhom komplexu vyhrali architektonickú súťaž ešte v roku 1955, trvalo napokon 25 rokov, kým sa projekt s viacerými zmenami realizoval. Komplex bol budovaný po etapách, pričom jeho dokončenie sa datuje do roku 1981. Tento monumentálny objekt, dielo renomovaných architektov Ferdinanda Končeka, Iľju Skočeka a Ľubomíra Titla, predstavoval vrchol slovenského architektonického monumentalizmu a stal sa životným dielom týchto kľúčových postáv povojnovej architektúry na Slovensku.

História Domu Odborov v Bratislave

Architektonické Dedičstvo a Monumentálny Dizajn

Istropolis bol postavený na mieste niekdajšieho Centrálneho trhoviska v Bratislave, ktoré bolo presunuté na Miletičovu ulicu, aby uvoľnilo priestor pre túto ambiciómnu stavbu. Architektonické riešenie komplexu bolo výsledkom víťazného návrhu v súťaži z roku 1956. Autori kládli dôraz na silnú a pevnú hmotu, ktorá „svojou výškou vylúči negatívne vplyvy okolia a silou architektonických prostriedkov ovládne novoformovaný priestor“. Monumentálnosť zalamovaného priečelia podčiarkoval mramorový obklad s výrazným čiernym žilkovaním, ktorý bol mimochodom darom od Fidela Castra. Tento kubánsky mramor dodával budove luxusný a dominantný vzhľad.

Vonkajší verejný priestor pred Domom odborov bol formovaný ako vyvýšené kamenné plató, dotvorené osvetľovacími stĺpmi od sochára Jozefa Vachálka a vlajkoslávou od architektov komplexu. Za impozantným priečelím sa rozprestieral veľkorysý dvojpodlažný foyer s pôsobivými oválnymi svetlíkmi nad vstupným schodiskom a stropným podhľadom z drevených valcov. Foyer slúžil ako nástup do centrálnych spoločenských priestorov - strednej kongresovej sály, viacúčelovej sály a ďalších salónikov.

Interiér budovy bol rovnako pôsobivý a plný umeleckých diel. Nachádzala sa tu napríklad impozantná vitráž od op-artistu Milana Dobeša, ktorá cez deň pôsobila hlavne dovnútra budovy a večer smerom do exteriéru. Portál výškovej budovy zdobil diel Alexandra Viku. Interiér dopĺňal mobiliár z dielne popredných slovenských dizajnérov a umelecké diela od akademických maliarov Ladislava Gandla a Kvety Gandlovej, ako aj keramické plastiky od akademického sochára Juraja Martha.

Interiér Domu Odborov s umeleckými prvkami

Etapová Výstavba a Technologické Inovácie

Výstavba Istropolisu prebiehala po etapách, čo odrážalo postupné meniace sa požiadavky a vízie. Prvá etapa, realizovaná v rokoch 1968 až 1979, zahŕňala päť objektov. Ako prvá bola dokončená výšková administratívna budova (Organizačná budova odborov) v roku 1972, nasledovaná Domom techniky a Domom detí a mládeže. Dom detí a mládeže mal slúžiť na celoslovenské prehliadky prác detí a mládeže, kluby a sklady. Súčasťou tejto prvej etapy bol pôvodne aj divadelný priestor s kapacitou 180 miest pre programy pre deti a mládež. Objekty prvej etapy boli postavené podľa pôvodného zámeru architektov a využili stavebný systém monolitického skeletu s výplňovými oknami zo sklomozaiky.

Hlavná spoločenská časť - Dom odborov - bola dokončená o rok neskôr, v roku 1975. V roku 1976, iba päť rokov pred dokončením celého projektu, prišla od komunistickej strany požiadavka na zväčšenie sálových priestorov s cieľom zdôrazniť ich zjazdovú a kongresovú náplň. Toto dodatočné zadanie viedlo k ďalším úpravám a zmenám v projekte.

Z architektonického aj technologického hľadiska bola najvýnimočnejšia kongresová sála s pôvodnou kapacitou 1280 divákov. Jej strop tvoril akustický lamelový podhľad od umelca Jozefa Jankoviča, ktorý bol výsledkom precíznych počítačových výpočtov a výroby 1819 hliníkových lamiel. Sedadlá boli trvalo osadené, čo znamenalo, že kapacita sály sa nedala meniť. Vďaka tomu, že sála mala veľmi dobrú akustiku, bolo možné na malom pódiu usporadúvať recitály, zábavné súťažné programy, prednášky a iné podujatia. Kinosála, s kapacitou 513 miest, patrila k najväčším na Slovensku a disponovala modernou klimatizáciou. Bola využívaná na filmové festivaly, tematické prehliadky a predpremiéry filmov, pričom spolupracovala so Slovenskou požičovňou filmov.

Spoločenská sála mala premennú kapacitu 220 až 480 miest a jej strop bol riešený tak, aby umožňoval umiestnenie maximálneho vybavenia scény, osvetlenia a ozvučenia. Súčasťou budovy bol aj audiovizuálny blok, zabezpečujúci rozvod televízneho signálu do celej budovy. Vďaka týmto parametrom sa Istropolis zakrátko stal prirodzeným centrom kultúrneho života Bratislavy, hostil koncerty svetových hviezd a rôzne kultúrne a spoločenské podujatia.

Istropolis, klenot Bratislavy

Premena Trnavského Mýta a Vízia Nového Istropolisu

Napriek snahám odbornej a laickej verejnosti o zachovanie objektu, v januári 2022 spoločnosťou Immocap započalo búranie tohto najväčšieho kultúrno-spoločenského zariadenia na Slovensku. Na jeho mieste vyrastá nový komplex s názvom Nový Istropolis, ktorý si kladie za cieľ nadviazať na odkaz pôvodnej budovy a zároveň vytvoriť moderný multifunkčný priestor.

Projekt Nový Istropolis má ambíciu premeniť súčasné Trnavské mýto na moderný kultúrny stánok špičkovej kvality. Po viac ako štvorročných prípravách sa predpokladá, že prvé podujatia v novej multifunkčnej sále budú môcť Bratislavčania navštíviť v horizonte niekoľkých rokov. Developer Immocap sľubuje, že plánuje odkaz Istropolisu nielen zachovať, ale aj povýšiť, a to spojením pôvodných prvkov s lepšou funkčnosťou.

Halu, ako aj zvyšok projektu, navrhli zahraničné architektonické ateliéry KCAP a Cityförster v spolupráci s britskými expertmi na navrhovanie koncertných hál zo štúdia Charcoal Blue. „Vajíčkový tvar haly je sám osebe unikátny. Existuje viac oválnych alebo okrúhlych kultúrnych priestorov, ale nie takýchto. Navrhli sme ho spolu so štúdiom Charcoal Blue, ktoré sa špecializuje na navrhovanie koncertných hál. Jednak je tvar akusticky zaujímavý, jednak je veľmi ľahké reorganizovať interiér podľa potrieb podujatia,“ uviedol Jeroen Dircx z ateliéru KCAP.

Nová hala, ktorá tu vznikne, by mala byť dominantou projektu Nový Istropolis. S kapacitou 3-tisíc ľudí sa počíta v prípade podujatia na státie s pódiom umiestneným v bočnej časti haly. Je navrhnutá ako tzv. „whitebox“, čo znamená, že je možné umiestniť pódium podľa potreby rôznych typov podujatí, prípadne ho úplne odstrániť. Parametre novej sály umožnia organizáciu konferencie s počtom až 3000 ľudí alebo v prípade centrálne umiestneného pódia s počtom 2240 ľudí. Klasický koncert si tu bude môcť vychutnať 2017 návštevníkov a popový či rockový koncert dokonca viac ako 5000 fanúšikov. Variabilita sály umožní takmer všetky typy verejných produkcií.

Vizualizácia Nového Istropolisu

Multifunkčnosť a Podpora Kultúry

Podľa Immocapu môže nová kultúrno-spoločenská hala hostiť širokú škálu podujatí, od rockových koncertov cez plesy, tanečné bály, televízne produkcie, výstavy, kongresy, sympóziá, firemné podujatia až po športové podujatia v interiéri a v exteriéroch Istropolisu. Cieľom novovznikajúceho priestoru je spájať ľudí, zdieľať podujatia a vytvárať nové zážitky.

Developer sľubuje, že nechce obísť ani umeleckú dimenziu Nového Istropolisu. Už teraz je známe opätovné využitie fontány Pavla Mikšíka a stožiarov vonkajšieho osvetlenia a vlajkoslávy Jozefa Vachálka v exteriéri, ako aj opätovné umiestnenie vitráže Milana Dobeša. Okrem presunu ďalších umeleckých diel sa vo foyer objaví citácia podhľadu stropu z existujúceho objektu a využitý bude aj kubánsky mramor z vonkajšieho obloženia.

Developer Immocap sa so svojím projektom, ktorého súčasťou má byť kultúrno-kongresové centrum, zapojil do procesu hľadania umiestnenia pre Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC). Bratislava dlhodobo potrebuje multifunkčnú halu na kultúrne podujatia a koncerty stredného formátu, problém prehĺbila aj strata PKO. Súčasné priestory často nie sú určené na produkciu kultúrnych podujatí, chýba im technická vybavenosť a ich úprava neúmerne navyšuje náklady. Organizátori kultúrno-spoločenských podujatí nemali o prenájom starých priestorov záujem, o čom svedčí ich využiteľnosť sotva na 10% ešte pred pandémiou. Klasický typ divadelného sedenia navyše vyhovoval len istému typu podujatí.

Nová kultúrno-spoločenská hala v projekte Nový Istropolis by mala disponovať dostatočným počtom parkovacích miest a dobrou dostupnosťou prostredníctvom MHD, čo sú kľúčové faktory pre organizátorov. Podľa prieskumu medzi organizátormi kultúrnych a iných komerčných verejných podujatí bola ako optimálna kapacita na sedenie zvolená tisíc až 3-tisíc miest a na státie 3-tisíc až 5-tisíc miest.

Nové námestie a verejný priestor v projekte Nový Istropolis

Premena Trnavského Mýta na Živé Mestské Centrum

Trnavské mýto, kedysi primárne dopravný uzol a prestupná stanica, sa má vďaka projektu Nový Istropolis premeniť na plnohodnotnú súčasť centra mesta. Z lokality, ktorá bola donedávna považovaná skôr za tranzitnú zónu, sa má stať miesto, kde sa ľudia budú stretávať a tráviť čas.

Plánované námestie má slúžiť ako priestor, kde sa bude dať nielen prejsť, ale aj posedieť, stretnúť sa s niekým, pozrieť si malé podujatie, dať si obed vonku alebo len oddýchnuť. Zmiznú autá a parkovania z povrchu, čím vznikne viac priestoru pre chodcov a lepšie prepojenie jednotlivých častí územia. Pribudnú stromy, lavičky, osvetlenie a tienisté miesta, čím vznikne prirodzené rozšírenie centra mesta - živý verejný priestor.

Developer Immocap už pri predstavení projektu zdôrazňoval, že chce zlepšiť premávku vyťaženej tepny okolo Trnavského mýta. Architekti naplánovali umiestnenie parkovísk do podzemia, čím sa odľahčia ulice od parkujúcich áut a vznikne plocha pre pohyb ľudí. Okrem toho sa plánuje výstavba cyklocesty a rozšírenie Škultétyho ulice. Cieľom je, aby motoristi smerujúci do Istropolisu mali možnosť zaparkovať priamo bez zbytočného prechádzania križovatkou a zvyšovania dopravnej intenzity.

Celý projekt Nový Istropolis je navrhnutý ako verejný priestor, ktorý je otvorený pre všetkých. Má slúžiť ako miesto stretnutí a prirodzene lákať návštevníkov nielen z dopravných prostriedkov, ale aj zo susedných uličiek. V prvej fáze výstavby sa realizujú dve kancelárske budovy a jedna rezidenčná budova, pričom dokončenie kultúrno-spoločenskej haly je naplánované na rok 2030. Celkovo má Immocap do roku 2031 priniesť deväť budov - päť s bytmi, tri kancelárske a jednu spoločenskú. Okrem toho aj dve námestia, park vo vnútrobloku a vysadiť takmer 150 stromov.

Projekt za 600 miliónov eur si vyžiadal financovanie z viacerých zdrojov. Bratislava-Nové Mesto, ako dynamicky sa rozvíjajúca mestská časť, ktorá spája históriu s moderným životným štýlom, tak získa nový multifunkčný priestor, ktorý by mal výrazne prispieť k obohateniu kultúrneho a spoločenského života v Bratislave a zároveň revitalizovať celú oblasť Trnavského mýta.

tags: #dom #odborov #istropolis #prenajom #priestorov