Po dlhých rokoch stagnácie a očakávania sa Dom kultúry v Šali dočkal komplexnej rekonštrukcie, ktorá mu vdýchla nový život a priniesla moderné technológie a komfort pre návštevníkov. Tento kultúrny stánok, ktorý má bohatú históriu siahajúcu až do roku 1973, prešiel zásadnými zmenami, ktoré ho transformovali na moderné centrum kultúrneho diania.
Cesta k obnovenému kultúrnemu domu: Od prvých vízií k realizácii
História Domu kultúry v Šali je poznačená dlhým a často komplikovaným procesom výstavby. Prvé kroky k jeho vzniku sa datujú už do roku 1963, kedy v rámci rozsiahlej výstavby mesta, ktorá zahŕňala aj bytovky, školy a výstavbu šalianskeho mosta, začala príprava na výstavbu kultúrneho domu. Tento proces sa však spomalil a do roku 1970 prakticky zastavil. Zvrat nastal, keď do projektu vstúpil Hydrostav Šaľa, ktorý sa postaral o vybudovanie skeletu budovy. Postupné dokončovanie sa začalo v roku 1972, pričom oficiálne ukončenie výstavby bolo plánované na september 1972. Tento termín však nebol nikdy oficiálne predĺžený hospodárskou zmluvou.
V auguste 1973 bola dokončená prvá časť Domu kultúry - Estrádna sála a vstupná hala so šatňou. V tom čase bol zriaďovateľom Domu kultúry Závodný výbor ROH pri š. p. Duslo. Prví zamestnanci nastúpili do DK-ROH v auguste 1973 a prvou spoločenskou akciou bola oslava 15. výročia položenia základného kameňa Duslo Šaľa, na ktorej vystúpila vtedajšia populárna speváčka Eva Kostolányiová. Postupne sa do prevádzky uviedli aj ďalšie priestory, vrátane divadelnej sály - kina, bábkovej sály, reštaurácie, klubovne a ďalších.
Počas svojho fungovania, najmä v časoch, keď ho prevádzkovalo Duslo Šaľa až do roku 1991, bol Dom kultúry centrom bohatého kultúrneho života. Vďaka stabilnému financovaniu sa tu vystriedali takmer všetci poprední umelci slovenskej scény, vrátane Karla Gotta, Hany Hegerovej, Mariky Gombitovej, Ivety Bartošovej, Lucie Bílej a mnohých ďalších. Okrem domácich hviezd privítal aj zahraničné osobnosti, ako napríklad prezidenta Etiópie či hudobné skupiny z NDR. Dôležitú úlohu zohral aj pri organizovaní celoslovenskej prehliadky detských divadiel, ktorá sa vďaka dobrému zázemiu a finančnej podpore ustálila v Šali.
Výzvy a predĺženie rekonštrukčných prác
Samotná rekonštrukcia Domu kultúry, ktorá bola po päťdesiatich rokoch od jeho výstavby nevyhnutná, sa začala v decembri 2020. Pôvodne mala byť ukončená na jeseň minulého roka, avšak priebeh prác ovplyvnila pandémia COVID-19, ktorá spôsobila značné spomalenie a predĺženie celého projektu. Pandémia zasiahla nielen stavebný ruch, ale aj dodávateľov a subdodávateľov, čo viedlo k nedostatku materiálov a zvýšeniu cien.
Pôvodná cena rekonštrukcie bola stanovená na 3,7 milióna eur. V dôsledku nepredvídaných okolností, ako sú inflácia, rast cien stavebných materiálov a zmena legislatívnych predpisov oproti pôvodnému päťročnému projektu, sa celkové náklady navýšili o približne 10 %, čo predstavuje dodatočných 340 000 eur. Tieto zvýšené finančné náklady si vyžadovali dodatočné financovanie zo strany mesta, pričom časť nákladov bola pokrytá z úveru a čiastočne aj splátkami dodávateľovi.
Napriek týmto výzvam, mesto Šaľa získalo na rekonštrukciu exteriéru budovy dotáciu z eurofondov vo výške 800 000 eur, čo výrazne prispelo k celkovej obnove. Zhotoviteľom prác bola šalianska spoločnosť Menert, spol. s r. o., ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní. Riaditeľ spoločnosti Miroslav Wöllner označil rekonštrukciu za "veľmi náročnú," pričom zdôraznil problémy spojené s nedostatkom materiálov a chybami v projekte.
Modernizácia interiéru a exteriéru: Komfort a technológie
Po ukončení stavebných prác sa Dom kultúry v Šali pýši novou fasádou, zmodernizovanými interiérmi a najmodernejším vnútorným vybavením a technológiami. Medzi kľúčové zmeny patrí kompletná výmena vzduchotechniky, ktorá prispeje k zvýšeniu komfortu návštevníkov, ako aj zlepšenie techniky kúrenia a izolácie strechy, čo by malo v budúcnosti znížiť prevádzkové náklady.
Zásadné zmeny prešli viaceré priestory budovy. Kinosála dostala upravené hľadisko s novými, modernými a pohodlnejšími sedačkami. Hoci sa počet sedačiek znížil z pôvodných 340 na 240, sú širšie a ergonomickejšie. Výmena týchto sedačiek stála 60 000 eur, pričom audiovizuálny fond prispel sumou 36 000 eur. Pre zvýšenie dostupnosti boli v kinosále vytvorené aj dve miesta pre vozičkárov, s bezbariérovým vstupom a prístupom k špeciálnym toaletám.
Okrem kinosály prešiel úpravami aj hlavný vchod, šatne, estrádna sála a priestory pred nimi. Estrádna sála získala novú podlahu a moderný svetelný prvok v podobe farebného LED pásu. V rámci rekonštrukcie boli vylepšené aj bezbariérové toalety, pričom ďalšia bola vytvorená aj pri estrádnej sále.
Nie všetky priestory sa však dočkali opráv. Bábková sála a kancelárie zostali bez rekonštrukcie. Tieto priestory by mali byť predmetom ďalších plánovaných modernizácií, na ktoré mesto Šaľa tiež vypracovalo projekty, vrátane obnovy kultúrneho domu vo Veči.
Slávnostné otvorenie a symbolické spojenie minulosti a budúcnosti
Po dvoch rokoch ticha spôsobeného pandémiou sa do Domu kultúry v Šali vrátil život. Slávnostné otvorenie zrekonštruovaného kultúrneho stánku sa uskutočnilo v stredu 4. mája, kedy sa pred vynovenou budovou stretli pozvaní hostia. Atmosféru navodila speváčka Janka Kárasová, ktorá zaspievala pieseň "Slovensko moje, otčina moja". Po požehnaní šalianskym dekanom Petrom Nagyom prestrihli symbolickú pásku primátor Jozef Belický, bývalý vedúci kultúrneho domu Xaver Chromek a súčasný riaditeľ František Botka.
Hostia sa následne presunuli do kinosály, kde si vyskúšali nové sedačky a pozreli si krátky film o premene budovy. Súčasťou otvorenia bolo aj vystúpenie detí zo ZUŠ v Šali a symbolické spojenie tradičných hodnôt s modernými prvkami v podobe spoločného vystúpenia folkloristov a tanečníkov z TK Jumping.
V rámci otvorenia boli odovzdané pamätné listy a plakety v podobe symbolickej tehličky bývalým primátorom, vedúcim domu kultúry, zhotoviteľom stavby, subdodávateľom a organizáciám, ktoré finančne podporili rekonštrukciu. Bývalý vedúci kultúrneho domu Xaver Chromek, ktorý v ňom pôsobil 30 rokov, sa vo svojom príhovore vrátil k histórii budovy a pripomenul zaujímavé míľniky a osobnosti, ktoré sa s ňou spájajú. S humorom spomínal na úsmevné príhody z minulosti, vrátane problémov s pôvodnými sedačkami v kinosále či s lepením mozaiky na fasáde v zimných podmienkach.
Budúcnosť Domu kultúry: Nové možnosti a očakávania
Zrekonštruovaný Dom kultúry v Šali ponúka svojim návštevníkom moderné prostredie s novými technologickými možnosťami pre organizáciu rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Okrem kinosály a estrádnej sály sa predpokladá rozvoj aj v ďalších priestoroch, ktoré by mali byť v budúcnosti tiež zrekonštruované.
Lístky na podujatia je možné zakúpiť online alebo v priestoroch vynoveného domu kultúry, pričom pokladňa sa už presťahovala späť do budovy. Kino by malo začať svoju prevádzku od začiatku júna. Mesto plánuje informovať o presnom programe a otváracích hodinách v blízkej budúcnosti.
Tento projekt predstavuje významný krok vpred pre kultúrny život v Šali a vytvára priestor, kde sa môžu stretávať generácie, zažívať radosť z hudby, divadla, tanca a spoločenských udalostí v prostredí, ktoré zodpovedá dnešným štandardom. Obnova Domu kultúry je nielen revitalizáciou historickej budovy, ale aj investíciou do budúcnosti a kultúrnej identity mesta.
tags: #dom #kultury #sala #rekonstrukcia