Vodný žľab Rakytovo pri Dolnom Harmanci: Od histórie k súčasným výzvam

Dolný Harmanec, obec s necelými tristo obyvateľmi, ukrýva v sebe poklady, ktorých význam presahuje hranice Slovenska. Jedným z takýchto unikátov je funkčný vodný žľab v doline Rakytovo, známy aj ako "riźňa". Tento technicky pozoruhodný lesnícky pozostatok z minulosti dnes predstavuje nielen kultúrnu pamiatku, ale aj zdroj výziev pre moderné lesníctvo.

Historické korene splavovania dreva

Pred zhruba 80 rokmi bola situácia v lesoch úplne iná, než akú poznáme dnes. Z listnatého dreva sa zväčša vyrábalo palivové drevo a pálilo drevené uhlie, zatiaľ čo ihličnaté drevo slúžilo na výrobu úžitkových sortimentov. Dostupnosť drevnej suroviny sa vtedy zabezpečovala inými prostriedkami. Doprava dreva od pňa po odvozné miesto v lesoch Mesta Banská Bystrica bola riešená predovšetkým spúšťaním dreva suchými šmykmi (rizňami) a následne po vodných tokoch pomocou špeciálne vybudovaných vodných žľabov.

Inventúra mestského lesného majstra Ing. Petrikovicha z 30. decembra 1922 odhalila funkčnosť vodných žľabov v rôznych dolinách. V doline Cenovo meral žľab 4650 metrov, v Prašnici 1840 metrov a v Rakytove 2400 metrov. Pozostatky týchto drevených stavieb sa dajú nájsť v korytách potokov dodnes, najmä po povodňových škodách, kedy dôjde k odkrytiu naplavenín.

Pozostatky starého dreveného vodného žľabu v lese

V rokoch 1916 až 1921 mesto Banská Bystrica predalo v priemere 10 000 m³ palivového dreva a 9 500 m³ úžitkového dreva ročne. Tieto čísla ilustrujú význam drevnej produkcie v danom období a technológie, ktoré sa na jej zhodnotenie používali.

Jedinečná kultúrna pamiatka: Vodný žľab Rakytovo

V doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka - vodný žľab, ktorý slúžil na splavovanie rovnaného dreva. Jeho výstavba sa pravdepodobne datuje do 19. storočia a v roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v celkovej dĺžke 2450 metrov.

Tento historický vodný žľab bol dlhé roky bez patričných opráv, čo viedlo k jeho značnému poškodeniu a čiastočnej nefunkčnosti. Vďaka iniciatíve Mesta Banská Bystrica bol spracovaný projekt na jeho opravu vo výške 1,5 milióna Sk. Tento projekt bol súčasťou širšieho plánu "Rozvoja turistickej infraštruktúry mesta Banská Bystrica", ktorý mal celkový rozpočet 13,5 milióna Sk. Z tejto sumy bolo 10 miliónov Sk poskytnutých ako nenávratný finančný príspevok z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu.

Rekonštrukciu vodného žľabu Rakytovo realizovali Mestské lesy s.r.o., Banská Bystrica, v spolupráci s firmou pána Jána Snopku staršieho. Celá konštrukcia žľabu je vyrobená výhradne z dreva smreku a jedle, bez použitia akýchkoľvek iných materiálov, ako je železo či plast.

Konštrukcia vodného žľabu

Technológia výstavby vodného žľabu bola dômyselná a plne využívala dostupné drevné suroviny. Do dna koryta potoku sa v odstupe 3 až 6 metrov ukladali priečne guľatiny (pelstre) s minimálnym priemerom 30 cm a dĺžkou 1 meter. Na ne sa potom ukladali pozdĺžne rozrezané guľatiny (pôdne) s minimálnym priemerom 30 cm. Oblú časť pôdnej guľatiny sa uložila na pelster a upevnila dreveným kolíkom s priemerom 2-3 cm a dĺžkou 30 cm. Vrchná časť pôdnej guľatiny bola vydlabaná do tvaru koryta, čím sa zabezpečilo vedenie vody v pozdĺžnom smere.

Detail drevenej konštrukcie vodného žľabu

Z bočnej strany pôdnej guľatiny sa pomocou drevených kolíkov (o priemere 2-3 cm) upevňovala odkôrnená guľatina (bočiak) s priemerom 10-25 cm. Bočiaky boli ukladané vždy po dva na seba po oboch stranách pôdnej guľatiny. Spodný bočiak bol upevnený do pelstra a vrchný bol prichytený kolíkom do spodného bočiaka. V exponovaných miestach, ako sú zákruty, boli konštrukcie zosilnené bočnými kolmi zapustenými do dna potoka, alebo sa na seba ukladali až tri bočiaky.

Drevené kolíky potrebné na celú rekonštrukciu boli štiepané z guľatiny, prednostne z husto rastenej okrajovej časti dreva. Do otvorov vyvŕtaných pomocou elektrocentrály sa kolíky zatĺkali. Drevná surovina bola na stavbu získavaná z okolitých porastov v blízkosti žľabu. Pelstre pochádzali z porastu v blízkosti žľabu. Bočiaky boli z 90% z porastu v blízkosti žľabu a zvyšných 10% bolo dovezených a k žľabu dopravených ručne, koňmi alebo pomocou LKT (lesného kolesového traktora). Pôdne guľatiny boli z 60% z porastu v blízkosti žľabu a 40% bolo dovezených z iných lokalít a k žľabu dopravených ručne, koňmi alebo LKT.

Pri rekonštrukcii bolo spotrebované 267 m³ drevnej suroviny. Vymenilo sa úplne 960 bežných metrov pôdnych guľatín, 4600 bežných metrov bočiakov a zrekonštruovaných (očistených od naplavenín, závalov, opravených miestami poškodených a zničených bočiakov) bolo 1490 bežných metrov vodného žľabu.

Technológia splavovania dreva

Proces splavovania dreva pomocou vodného žľabu bol zložitý a vyžadoval si značné množstvo pracovnej sily a organizácie. Počas roka sa k vodnému žľabu priblížilo drevo pomocou koní alebo suchých žľabov (rizní). Následne sa vyťažené drevo porezalo a poštiepalo na metrovicu. Nasledujúcu jar sa pripravená metrovica postupne hádzala do žľabu.

Parížom sa plavila 72 metrov dlhá drevená plť

O plynulý pohyb dreva pozdĺž žľabu sa starali hliadky pracovníkov. V ústí vodného žľabu, kde sa drevo nakladalo na povozy, sa žľab prehradil, čím vzniklo jazierko. Z tohto jazierka pracovníci pomocou háčikov upevnených na dlhých paliciach vyhadzovali polená a následne ich ukladali do rovnaní. Rovnané drevo sa potom mohlo splavovať potokom až do Banskej Bystrice, kde sa zachytávalo na hrabliach.

Podľa správy Ing. Petrikovicha z roku 1922 sa napríklad v doline Prašnica plavilo ročne od 2000 do 2500 prm (priestorových metrov). Pri plavení dreva bolo denne potrebných 40 až 80 ľudí, pričom sa splavilo 150 prm. Počet ľudí závisel od množstva vody vo vodnom žľabe.

Vodný žľab ako výzva súčasnosti

Vodný žľab Rakytovo je nielen významným technicky hodnotným lesníckym dielom a nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou, ale v súčasnosti predstavuje aj obrovskú prekážku pre efektívne využitie desiatok tisíc m³ drevnej suroviny gravitujúcej do doliny Rakytovo pre užívateľa lesa, Mestské lesy s.r.o. Banská Bystrica.

Výmera dielcov gravitujúcich do doliny Rakytovo je 257 hektárov a predstavuje zásobu 80 000 m³ drevnej suroviny. Vek porastov je zväčša 80 a viac rokov. Podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu nie je dovolené kultúrnu pamiatku poškodiť. V prípade poškodenia hrozí pokuta a následná povinnosť opravy poškodenej časti.

Pre Mestské lesy s.r.o. Banská Bystrica nie je efektívne približovať drevnú surovinu v rovnanom dreve po existujúcom žľabe. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica síce súhlasil s použitím mechanizmov na približovanie drevnej suroviny v dĺžkach z doliny Rakytovo, ale za podmienky urobenia všetkých opatrení na ochranu vodného žľabu pred poškodením.

Z tejto situácie vyplýva niekoľko kľúčových otázok:

  • Kto bude hradiť náklady na zvýšenú ochranu kultúrnej pamiatky?
  • Kto bude znášať zvýšené náklady na približovanie drevnej suroviny pozdĺž kultúrnej pamiatky, ktoré budú z titulu rizika poškodenia pamiatky vyššie oproti bežným podmienkam?
  • Kto bude hradiť rozdiel v nákladoch pri výrobe rovnaného dreva a jeho splavovaní, vrátane straty na zhodnotení kvalitných sortimentov oproti iným formám spracovania?

Jednou z možných ciest by bolo vyhlásenie ochranného pásma v celej doline Rakytovo Pamiatkovým úradom z dôvodu ochrany tak významnej kultúrnej pamiatky. V takom prípade by úrad mal uhradiť vlastníkovi vzniknutú ujmu, prípadne vytvoriť mechanizmus na preplácanie vzniknutej ujmy z rozdielu nákladov a tržieb pri výrobe rovnaného dreva a jeho plavení.

V súčasnosti sú Mestské lesy s.r.o. Banská Bystrica nútené pozastaviť ťažbu dreva v tejto lokalite pre neefektívnosť jej zhodnotenia s rizikom poškodenia kultúrnej pamiatky.

Rozvoj obce a infraštruktúra

Dolný Harmanec, obec s bohatou históriou a prírodnými krásami, prechádza postupným rozvojom. Starosta obce, Matúš Vajs, ktorý má rodinné korene siahajúce hlboko do histórie obce, sa po voľbách v roku 2018 zameral na prípravu projektov, ktoré by obci umožnili rýchlo reagovať na výzvy z eurofondov.

Moderný most cez miestny potok v Dolnom Harmanci

V druhom volebnom období sa táto snaha zúročila. Obec úspešne vyčerpala takmer 200-tisíc eur z eurofondov, vďaka čomu sa zrekonštruoval most na obecnej komunikácii, ktorý bol v havarijnom stave. Pribudlo aj dopravné značenie a obec získala dotáciu z Environmentálneho fondu na modernizáciu verejného osvetlenia. Použitím žltého teplého svetla s modernou a úspornou technológiou obec dosiahla viac svetla za polovičné náklady. Okrem toho obec investovala aj vlastné prostriedky do modernizácie obecného úradu, okolia domu smútku, opráv miestnych komunikácií, zveľadenia cintorína a detského ihriska.

Z hľadiska rozpočtu je pre Dolný Harmanec výhodná aj prítomnosť Mestských lesov Banská Bystrica, ktoré hospodária v obci a prispievajú tak na dani z pozemkov. Príspevky z podielových daní by totiž stačili len na základnú réžiu obce.

Obec je tiež súčasťou širšieho regiónu, do ktorého patrí aj Horný Harmanec s reštauráciou a východiskovým bodom do Harmaneckej jaskyne. Aj napriek malej rozlohe obce a nízkemu počtu obyvateľov, Dolný Harmanec disponuje viacerými unikátmi, ktoré majú význam ďaleko za hranicami Slovenska.

Turistický potenciál a výzvy

Obec Dolný Harmanec a jej okolie ponúkajú bohaté možnosti pre turistov. V blízkosti sa nachádza zrekonštruovaný horský hotel Kráľova studňa, ktorý sa nachádza vo výške 1300 metrov nad morom a patrí do katastra obce. Hotel, postavený v roku 1951, prešiel rekonštrukciou a ponúka ubytovanie pre 80 hostí a reštauráciu. Je obľúbeným cieľom cyklistov, turistov a rodín s deťmi. Hotel disponuje nabíjačkami na elektrobicykle a je dostupný aj turistickým autobusom, čo je výhodné pre starších ľudí alebo osoby s obmedzenou mobilitou.

Horský hotel Kráľova studňa v zime

Správa vodného žľabu Rakytovo, ktorý bol po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 2006 slávnostne otvorený na ďalší rok v apríli, je v rukách Mestských lesov Banská Bystrica. Odvtedy sa každoročne v tomto období organizuje akcia pre verejnosť s ukážkou historického spôsobu splavovania dreva. Tento unikát v rámci celej Európy priťahuje pozornosť a poukazuje na historické lesnícke technológie.

Zmena navrhovanej činnosti týkajúca sa rekonštrukcie mosta ev. č. na ceste I/14 v Harmanci, o ktorej obec Dolný Harmanec informovala verejnosť, naznačuje pokračujúce investície do infraštruktúry regiónu. Okresný úrad začal proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v súvislosti s touto plánovanou rekonštrukciou.

Napriek rozvoju a snahám o zatraktívnenie regiónu, problém efektívneho spracovania drevnej suroviny v lokalite doliny Rakytovo v súvislosti s ochranou vodného žľabu zostáva otvorenou výzvou, ktorá vyžaduje komplexné riešenie zo strany štátnych orgánov, samosprávy a užívateľov lesných pozemkov. Riešenie tejto problematiky je kľúčové pre udržateľné hospodárenie v lesoch a zároveň pre ochranu cenného kultúrneho dedičstva.

tags: #dolny #harmanec #rekonstrukcia #vn