V slovenskom právnom poriadku je princíp rovnosti a zákaz diskriminácie zakotvený vo viacerých právnych predpisoch. Základným pilierom antidiskriminačnej legislatívy je Antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.), ktorý stanovuje všeobecný rámec pre uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a prostriedky právnej ochrany. Tento zákon definuje základné pojmy ako priama a nepriama diskriminácia, obťažovanie, pokyn a nabádanie na diskrimináciu, ako aj neoprávnený postih.
Historický vývoj a legislatívne zmeny
Antidiskriminačný zákon prešiel viacerými významnými zmenami od svojho prijatia. V roku 2004 zákon definoval všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie a právnu ochranu. V oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov, služieb a vzdelávania bola zásada rovnakého zaobchádzania garantovaná bez ohľadu na pohlavie, rasový pôvod, národnostný alebo etnický pôvod.
Kľúčovou zmenou bol zákon z roku 2008, ktorý transponoval smernicu Rady 2004/113/ES o rovnakom zaobchádzaní v prístupe k tovaru a službám. Pôvodne príliš široko koncipovaný absolútny zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu bol v § 2 ods. 1 korigovaný. Naopak, škála dôvodov v jednotlivých oblastiach bola nejednotná a zúžená. Zároveň sa posilnila ochrana pred obťažovaním, vrátane explicitného zákazu sexuálneho obťažovania.
Tretia novela antidiskriminačného zákona, ktorá bola súčasťou novely občianskeho súdneho poriadku, zaviedla tzv. hromadnú žalobu vo verejnom záujme. Podľa § 9a, ak by porušením zásady rovnakého zaobchádzania boli dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho počtu osôb alebo ak by bol vážne ohrozený verejný záujem, právnická osoba získala právo domáhať sa ochrany.
V roku 2011 Národná rada SR schválila novelu, ktorá zrušila výnimku pre poisťovníctvo v zmysle rozhodnutia Európskeho súdneho dvora z roku 2011 vo veci Test-Achats. Táto novela tiež upravila negatívne vymedzenie diskriminácie v súvislosti s dočasnými vyrovnávacími opatreniami, čím rozšírila ich možnosť prijatia pre subjekty verejnej správy aj iné právnické osoby.
Úvod do diskriminácie a práva
Definícia diskriminácie a jej formy
Základná definícia diskriminácie spočíva v zákaze rozdielneho zaobchádzania s osobami v porovnateľnej situácii na základe určitých znakov. K diskriminácii dochádza vtedy, keď sa s určitou osobou zaobchádza inak ako s inými osobami v podobnej situácii, a to z dôvodu určitého znaku, ktorý táto osoba má, ako je rasa, etnický pôvod, pohlavie, jazyk, náboženstvo alebo iné. Rozdielne zaobchádzanie však nie je porušením ľudských práv, ak existuje objektívne a rozumné odôvodnenie a ak sleduje legitímny cieľ.
Zákon rozlišuje niekoľko foriem diskriminácie:
- Priama diskriminácia: Ide o konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo ako s inou osobou v porovnateľnej situácii, na základe zakázaného dôvodu. Príkladom môže byť rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo zvýhodňovanie.
- Nepriama diskriminácia: Vzniká vtedy, keď navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax znevýhodňuje osobu v porovnaní s inou osobou. Nepriama diskriminácia nie je prípustná, ak nie je objektívne odôvodnená sledovaním oprávneného záujmu a nie je primeraná a nevyhnutná na jeho dosiahnutie.
- Obťažovanie: Je definované ako nežiaduce verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie, ktoré má za cieľ alebo dôsledok porušenie dôstojnosti osoby a vytvorenie zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia.
- Sexuálne obťažovanie: Je špecifickou formou obťažovania, ktoré má sexuálnu povahu. Je neprípustné medzi akýmikoľvek osobami, bez ohľadu na ich pohlavie.
- Pokyn alebo nabádanie na diskrimináciu: Ide o presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu inej osoby.
- Neoprávnený postih: Znamená nepriaznivý vplyv na osobu, ktorá podala sťažnosť súvisiacu s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, alebo na osobu, ktorá svedčí v takomto konaní.
Oblasti, na ktoré sa zákaz diskriminácie vzťahuje
Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje v nasledujúcich kľúčových oblastiach:
- Pracnoprávne a obdobné právne vzťahy: Zahŕňa zamestnanie, prístup k zamestnaniu, pracovné podmienky, mzdy, ako aj iné pracovné a obdobné vzťahy.
- Sociálne zabezpečenie: Týka sa systému sociálnej pomoci, sociálneho poistenia a štátnej sociálnej podpory.
- Zdravotná starostlivosť: Zahŕňa prístup k zdravotnej starostlivosti a poskytovanie zdravotných služieb, vrátane zdravotného poistenia.
- Poskytovanie tovarov a služieb: Vzťahuje sa na prístup k tovarom a službám poskytovaným verejnosti, vrátane bývania.
- Vzdelávanie: Zahŕňa prístup k vzdelávacím inštitúciám a poskytovanie vzdelávania na všetkých úrovniach.
V týchto oblastiach je diskriminácia zakázaná z rôznych dôvodov, ktoré sú špecifikované v § 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona. Je dôležité poznamenať, že posudzovanie, či ide o diskrimináciu alebo nie, nezohľadňuje, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.
Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie
Hoci pôvodný Antidiskriminačný zákon z roku 2004 explicitne neuvádzal sexuálnu orientáciu ako jeden z dôvodov zakazujúcich diskrimináciu vo všetkých oblastiach, neskoršie legislatívne zmeny a interpretácia európskeho práva smerujú k jej zahrnutiu. Všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní, stanovený smernicou Rady 2000/78/ES, zakazuje diskrimináciu na základe viacerých dôvodov, pričom sexuálna orientácia je jednou z nich.
Článok 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (teraz článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) ukladá Rade EÚ prijať potrebné opatrenia na zamedzenie diskriminácie na základe rasy, etnickej príslušnosti, náboženstva, veku, telesného postihnutia a sexuálnej orientácie. Na základe tohto článku boli prijaté smernice, ktoré sa následne transponovali do slovenského právneho poriadku.
V súčasnosti sa ochrana pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie zabezpečuje prostredníctvom viacerých ustanovení. Napríklad, § 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona definuje, že zásada rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. Hoci tento dôvod nebol pôvodne explicitne vymenovaný vo všetkých oblastiach, vývoj práva a interpretácia smerníc EÚ vedú k širšiemu chápaniu diskriminačných dôvodov.
Je dôležité zdôrazniť, že sexuálne obťažovanie, ako bolo spomenuté, je zakázané bez ohľadu na pohlavie osôb, čo znamená, že sa vzťahuje aj na situácie, keď k nemu dôjde medzi osobami rovnakého pohlavia.
Ochrana a právne prostriedky
Každý, kto sa domnieva, že bol dotknutý na svojich právach porušením zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Ak primerané zadosťučinenie nie je dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Zákon tiež umožňuje, aby sa v prípade, ak by porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť inak vážne ohrozený verejný záujem, právnická osoba domáhala ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie.
Okrem súdnej ochrany existuje aj možnosť mimosúdnej ochrany prostredníctvom mediácie, na základe zákona o mediácii.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zohráva kľúčovú úlohu v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd. Je zriadené na zabezpečenie, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania. Stredisko poskytuje nezávislú odbornú pomoc obetiam diskriminácie, vykonáva nezávislé zisťovania a zverejňuje správy a odporúčania týkajúce sa diskriminácie.
Medzinárodné a európske záväzky
Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať medzinárodné a európske právne predpisy v oblasti ochrany pred diskrimináciou. Medzi významné medzinárodné dokumenty patria Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovor o právach dieťaťa.
Záväzky vyplývajúce z Rady Európy zahŕňajú predovšetkým Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly. Mimoriadne dôležité sú aj záväzky voči Európskej únii, ktoré sa prejavujú v transpozícii smerníc EÚ do slovenského právneho poriadku. Tieto smernice pokrývajú širokú škálu dôvodov diskriminácie, vrátane sexuálnej orientácie, a stanovia rámec pre rovnaké zaobchádzanie v rôznych oblastiach života.
Dodržiavanie princípu rovnosti a nediskriminácie, vrátane ochrany pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, je neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu a základných hodnôt demokratickej spoločnosti.