V kontexte moderného medzinárodného podnikania a snahy o spravodlivé zdanenie nadnárodných skupín podnikov, Európska únia zaviedla smernicu o druhom pilieri. Táto smernica, ktorá vychádza z dohody dosiahnutej v rámci inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS), má za cieľ zabezpečiť, aby veľké nadnárodné korporácie platili minimálnu úroveň dane z príjmu v každej jurisdikcii, v ktorej pôsobia. Kľúčovým aspektom tejto smernice sú pravidlá týkajúce sa podávania informácií a oznámení, ktoré majú zásadný vplyv na daňové subjekty a ich povinnosti voči daňovým orgánom. Tento článok sa zameriava na špecifické lehoty a požiadavky spojené so zverejňovaním výsledkov a podávaním oznámení v súvislosti so smernicou o druhom pilieri, ako aj na súvisiace daňové povinnosti, ako je daň z finančných transakcií.
Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacia daň
Smernica o druhom pilieri ukladá subjektom, na ktoré sa vzťahujú jej pravidlá, povinnosť vypočítať svoju efektívnu sadzbu dane pre každú jurisdikciu, v ktorej pôsobia. Následne musia zaplatiť dorovnávaciu daň vo výške rozdielu medzi ich efektívnou sadzbou dane pre danú jurisdikciu a minimálnou sadzbou dane stanovenou na úrovni 15 %. Akákoľvek výsledná dorovnávacia daň sa vo všeobecnosti účtuje v jurisdikcii hlavného materského subjektu nadnárodného podniku. Pravidlá zároveň zohľadňujú možnosť, že jednotlivé jurisdikcie zavedú vlastnú kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň, čím sa zachová primárne právo danej jurisdikcie na zdanenie vlastných príjmov.
Povinnosti týkajúce sa podávania informácií a oznámení podľa článku 44 smernice o druhom pilieri
Článok 44 smernice o druhom pilieri detailne stanovuje požiadavky na podávanie informácií a oznámení, ktoré musia subjekty patriace do rozsahu pôsobnosti smernice spĺňať. Ide predovšetkým o tzv. "oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane", ktoré sa musí podať prostredníctvom štandardného vzoru a obsahuje špecifikované údajové body.
V základnom scenári, podľa článku 44 ods. 2 smernice o druhom pilieri, každý základný subjekt nadnárodného podniku musí podať toto oznámenie v členskom štáte, v ktorom sa nachádza. To by v praxi znamenalo, že každý základný subjekt by musel svojej daňovej správe podávať rozsiahle oznámenia, ktoré by zahŕňali aj všeobecné informácie týkajúce sa celého nadnárodného podniku.
Výnimka z miestneho podávania: centrálne oznámenie
Článok 44 ods. 3 smernice však zavádza dôležitú výnimku z tejto požiadavky na miestne podávanie. Ak hlavný materský subjekt (alebo iný určený podávajúci subjekt) podá oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane v mene celého nadnárodného podniku, jednotlivé základné subjekty sú oslobodené od povinnosti podávať oznámenia na miestnej úrovni. Jedinou podmienkou pre uplatnenie tejto výnimky je existujúca dohoda o výmene informácií medzi daňovými správami medzi jurisdikciou hlavného materského subjektu (alebo určeného podávajúceho subjektu) a jurisdikciami ostatných základných subjektov v rámci skupiny. V takomto prípade sa oznámenie podáva len raz za celý nadnárodný podnik.
Tento prístup má za cieľ zjednodušiť proces oznamovania pre nadnárodné podniky a zároveň zabezpečiť efektívnu výmenu informácií medzi daňovými správami. Štandardný vzor oznámenia, ktorý je v plnej miere v súlade s Globálnymi pravidlami pre výkazníctvo podľa krajín (GloBE Information Return - GIR) vypracovaným OECD, obsahuje všetky potrebné údaje na výpočet efektívnej sadzby dane, dorovnávacej dane a jej priradení.
Lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane
Smernica o druhom pilieri, konkrétne v článku 44 ods. 7 a článku 51, stanovuje aj časové lehoty pre podávanie týchto oznámení. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, aby umožnili oznamujúcim subjektom nadnárodného podniku, ktorý je na daňové účely rezidentom v EÚ, podať oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane do 15 mesiacov od posledného dňa vykazovaného účtovného obdobia. Pre prvé vykazované účtovné obdobie platí predĺžená lehota, pričom podanie sa musí uskutočniť najneskôr do 18 mesiacov od posledného dňa tohto obdobia. Tieto lehoty sú kľúčové pre včasné plnenie daňových povinností a predchádzanie sankciám.
Výmena informácií medzi daňovými správami
Nový článok 8ae, ktorý je súčasťou zmeny smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC), stanovuje rámec pre výmenu oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane. Po prijatí oznámenia od oznamujúcich subjektov, príslušné orgány členských štátov sú povinné informovať ostatné členské štáty a prijímajúce jurisdikcie o relevantných špecifických častiach týchto oznámení. Táto výmena informácií by mala prebehnúť najneskôr do troch mesiacov od lehoty na podanie informácií a oznámení za dané vykazované účtovné obdobie. V prvom roku uplatňovania smernice o druhom pilieri (vykazované účtovné obdobie 2024) je táto lehota na výmenu informácií predĺžená na šesť mesiacov.
Článok 9a v rámci tejto zmeny zavádza možnosť pre príslušný orgán, aby bol informovaný o oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane, pokiaľ bolo oznámené centrálne podanie, ale k výmene informácií nedošlo. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom má podávajúci subjekt sídlo, môže následne overiť, či bolo oznámenie podané a v prípade potreby sa informovať o očakávanom dátume podania. Ak oznámenie nie je doručené v stanovenej lehote, môžu byť základným subjektom nadnárodného podniku uložené požiadavky na miestne podanie, pretože podmienky pre centrálne podanie neboli splnené.
V prípade, že príslušný orgán po overení zistí, že prijaté oznámenie si vyžaduje opravy, mal by to oznámiť príslušnému orgánu odosielajúceho členského štátu. Tieto mechanizmy zabezpečujú presnosť a úplnosť poskytovaných informácií a podporujú efektívnu daňovú správu.
Prvý a druhý pilier vysvetlené za 7 minút
Daň z finančných transakcií (DFT) na Slovensku
Okrem povinností vyplývajúcich zo smernice o druhom pilieri, na Slovensku platí aj zákon o dani z finančných transakcií (zákon č. 279/2024 Z. z.). Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím bol apríl 2025. Zákon bol už trikrát novelizovaný, pričom posledná novela nadobúda účinnosť od 1. apríla 2025.
Kto je daňovníkom DFT?
S účinnosťou od 1. januára 2026 je daňovníkom právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a je používateľom poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie alebo za ktorú sú tieto transakcie vykonávané. Medzi daňovníkov patria:
- Právnická osoba so sídlom v SR: Toto sú daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
- Právnická osoba, ktorá nemá sídlo v SR: Ide o daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak sú používateľmi platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku alebo vykonávajú činnosť v tuzemsku prostredníctvom stálej prevádzkarne.
Do 31. decembra 2025 platila povinnosť aj pre fyzické osoby - podnikateľov, ktorí vykonávajú finančné transakcie vzťahujúce sa na podnikanie na transakčnom účte. Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1. januára 2026 vypustené, čím sa fyzické osoby - podnikatelia prestali považovať za daňovníkov DFT. Od uvedeného dátumu bude transakčným účtom len platobný účet daňovníka DFT - právnickej osoby.
Stála prevádzkareň a jej definícia pre účely DFT
Pre účely DFT je dôležité rozlišovať medzi definíciou stálej prevádzkarne podľa zákona o dani z príjmov a definíciou podľa zákona o DFT. Stálou prevádzkarňou sa pre účely DFT rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť v tuzemsku. Medzi takéto miesta patria najmä miesta, z ktorých je činnosť organizovaná, pobočky, kancelárie, dielne, pracoviská, miesta predaja, technické zariadenia, miesta prieskumu a ťažby prírodných zdrojov.
Miesto alebo zariadenie sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. V prípade jednorazovo vykonávanej činnosti sa miesto alebo zariadenie považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia.
Okrem toho sa za stálu prevádzkareň pre účely DFT považujú aj:a) poskytovanie služby informačnej spoločnosti (predaj tovaru alebo služby alebo sprostredkovanie predaja) prostredníctvom elektronického rozhrania umiestneného v tuzemsku,b) stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, ak výkon činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia,c) poskytovanie služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba tejto činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia,d) osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom, pričom táto osoba koná na základe jeho pokynov a daňovník kontroluje výsledky jej činnosti a nesie podnikateľské riziko,e) poistné riziko umiestnené v tuzemsku, ktoré súvisí s činnosťou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
V prípade zahraničnej právnickej osoby so sídlom v zahraničí, ktorá má v SR stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov, sa pre účely DFT bude považovať za daňovníka, ak má v tuzemsku vedený platobný účet alebo vykonáva v tuzemsku činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne definovanej v zákone o DFT.
Povinnosti platiteľa dane
Platiteľ dane je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane. Konkrétny postup bánk pri výbere DFT nie je v zákone striktne upravený a môže sa líšiť v závislosti od zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom.
Výnimky z dane z finančných transakcií
Zákon o DFT definuje aj subjekty, ktoré nie sú považované za daňovníkov. Medzi ne patria napríklad:
- Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied a jej verejné výskumné inštitúcie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Ústav pamäti národa, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Úrad komisára pre deti.
- Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia.
- Obec a vyšší územný celok.
- Občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb, subjekt výskumu a vývoja, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský červený kríž, ak ich predmetom činnosti sú činnosti podľa § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov.
Právnická osoba podľa § 3 ods. 2 písm. a), d) a e) zákona o DFT je povinná oznámiť platiteľovi dane, že nie je daňovníkom. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane (banka). Ak platiteľ dane vie jednoznačne vyhodnotiť splnenie podmienky pre vyňatie z okruhu daňovníkov aj bez formálneho oznámenia, podmienka Oznámenia je splnená aj konkludentným spôsobom.
Je dôležité poznamenať, že ak právnická osoba nemá právnu formu taxatívne vymenovanú v § 3 ods. 2 zákona o DFT, a zároveň nevykonáva činnosti špecifikované v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, môže byť považovaná za daňovníka DFT, aj keď nie je založená na podnikanie.
V konečnom dôsledku, správne pochopenie a dodržiavanie lehôt a požiadaviek na podávanie oznámení podľa smernice o druhom pilieri, ako aj povinností týkajúcich sa dane z finančných transakcií, je nevyhnutné pre nadnárodné podniky a iné relevantné subjekty na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi a predchádzanie potenciálnym sankciám.