Milan Rastislav Štefánik, jedna z najvýznamnejších postáv slovenských dejín, nebol len vizionárom a štátnikom, ale aj neúnavným cestovateľom a vášnivým astronómom. Jeho životná púť, pretkaná štúdiom, vedeckými misiami a politickými aktivitami, ho zaviedla na najrôznejšie miesta sveta. Táto cesta, často poznačená finančnými ťažkosťami, ale vždy poháňaná neuhasiteľnou túžbou po poznaní, nám ponúka fascinujúci pohľad nielen na jeho osobnosť, ale aj na svet v období jeho života. Vydajme sa po jeho stopách a objavme miesta, ktoré formovali jeho myseľ a srdce, a ktoré nám dodnes pripomínajú jeho neobyčajný odkaz.
Pražské začiatky a prvé záblesky ambícií
Štefánikovo štúdium v Prahe od roku 1900, kde sa najprv venoval technickému smeru a neskôr astronómii, bolo kľúčovým obdobím formovania jeho osobnosti a budúcich cieľov. V tomto čase sa v ňom umocňovala túžba po samostatnom štáte Čechov a Slovákov, ovplyvnený aj prednáškami profesora Masaryka. Napriek tomu, že často bojoval s finančnou núdzou a musel sa zohrievať v hostincoch, jeho intelektuálny rast a sociálne cítenie boli nepopierateľné. Príbeh o tom, ako si ho Masaryk všimol a daroval mu teplý kabát, svedčí o jeho vtedajších ťažkostiach a zároveň o ľudskom prístupe vplyvných osobností. V tomto období prežíval aj prvé lásky, ako napríklad vzťah s Lidunkou Bílou, ktorý však napokon neviedol k manželstvu, keďže Štefánika ťahalo do sveta a k napĺňaniu svojich ambícií.
Švajčiarsko: Astronómia, Alpy a predchodcovia OSN
Už počas štúdií v Prahe Štefánik "odbiehal" do Švajčiarska, kde sa v roku 1902 zdokonaľoval v astronómii v Ženevskom observatóriu. Tu sa jeho odborná púť prvýkrát skrížila s Albertom Einsteinom, čo naznačuje jeho napojenie na vtedajšiu špičku vedeckého sveta. Švajčiarsko ho prirodzene lákalo aj svojou prírodou, najmä Alpami, kde sa už vtedy prebúdzal jeho sklon dobýjať veľhory. Evanjelická výchova od jeho otca, kňaza, ho viedla aj k návšteve miesta tragédie Jána Husa, čo poukazuje na hlbšie duchovné a historické záujmy.
V Ženeve sa Štefánik učil u optika Scheera brúsiť šošovky pre astronomické prístroje. Scheer ho následne podporoval zapožičiavaním prístrojov a zdieľal s ním sen o založení observatória na Mont Saleve nad Ženevou. Panoráma francúzskych hôr nad Ženevou fascinovala aj autora textu, ktorý tam žil ako diplomat pri sídle OSN. Mont Saleve, fascinujúci najmä počas búrok, inšpiroval spisovateľku Shelley k príbehu o Frankensteinovi. V blízkosti hotela Beau-Rivage, kde taliansky anarchista zabil cisárovnú Sissi, Štefánik netušil, že jeho víziu spojenej Európy prevezme Štefan Osuský, kľúčová osobnosť Spoločenstva národov, predchodcu OSN, a že sa zaslúži o Palác národov v Ženeve a "Česko-Slovenský salón" v ňom.
Paríž a Mont Blanc: Vedecké ambície a horské výzvy
Štefánikovým snom bolo uplatniť sa ako astronóm u najslávnejších kapacít v Paríži, predovšetkým u profesora Janssena. Keď tam koncom roku 1904 dorazil, vďaka pôžičkám od priateľov, Janssen bol na niekoľko mesiacov odcestovaný. Štefánik prežíval zimu v podstrešnej izbietke na ulici Leclerc, kde mu pomáhali krajanskí umelci ako sochár Bohumil Kafka, ktorý ho uviedol do bohémskych kruhov. Aj napriek prekážkam si zachovával nádej a vieru vo svoje schopnosti, čo vyjadruje jeho veta: „Energia moja vzrastá s tým, ako sa vyskytujú prekážky. Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.“ V Paríži sa zároveň prebúdzala jeho vášeň pre fotografiu, ktorou zachytával rušný život mesta, pamiatky aj povodne.
Profesor Štefánik sa v Paríži ubytovával v hoteli Belvedere, ktorý slúžil ako základňa pre jeho výstupy na Mont Blanc po trase Chemin des Grands Mulets. Počas jedného z výstupov ho nečas uväznil v observatóriu na 15 dní, čím dosiahol svetový rekord v dĺžke pobytu na Mont Blancu. Autor textu opisuje vlastnú expedíciu v roku 1992 po Štefánikovej trase, kde sa stretol s podobnými výzvami, ako bola potreba náradia na mačky a neochota personálu observatória Vallot. Identita "expedície po stopách vášho šéfa" však zázračne otvorila dvere a poskytla potrebné vybavenie aj čaj.
V Paríži si Štefánika obľúbil gróf Hanuš Kolowrat, ktorý ho vzal na streleckú súťaž "tir aux pigeons" do Monte Carla, kde Štefánik exceloval vďaka poľovníckym skúsenostiam svojho otca. Autor textu, ako podnikateľ, spomína na pobyt v hoteli, ktorý postavil Nicolas Marquet s účasťou Gustava Eiffela, a ktorý dnes pýši Michelinskou hviezdou.
Francúzsko a Taliansko: Od Bordeaux po Pompeje
Štefánikove cesty viedli aj do Bordeaux, kde si vychutnával ustrice a víno, a do Marseille, kde vzdal úctu námorníkom pri Basilique Notre-Dame de la Garde. Autor textu realizoval cestu po Štefánikových stopách už v roku 1991, vtedy ešte pred oficiálnym založením BUBO, a spomína na spanie na pláži vo Valencii a na revolúciu Baskov v San Sebastiane. Obdivoval El Grecovo Toledo a katedrálu v Burgose, ktorá je dnes pod ochranou UNESCO.
Prestížna francúzska vedecká inštitúcia Bureau de Longitude ho vysielala na náročné misie, vrátane pozorovania slnečnej eklipsy v Turkménsku v Ura Tjube v roku 1907. Tieto misie využil aj cestovateľsky, putujúc po stopách Marca Pola, v regióne Fanských hôr, ktorý mu pripomínal Vysoké Tatry. Pohyboval sa po bývalej Hodvábnej ceste, navštívil Bucharu, Taškent, Orenburg, Samaru, Tulu, Petrohrad a observatórium Pulkovo. Navštívil aj Jasnú Poľanu, kde sa stretol s Tolstým a jeho osobným lekárom Makovickým.
Štefánikova túžba po observatóriu ho viedla do severnej Afriky, do Alžírska v roku 1909. Po preplavení sa z Marseille do Alžíra cestoval vlakom cez mestá ako Blida a Constantine, obdivujúc pohorie Atlas, až do Laghuatu, východiskového mesta pre púštne putovanie. Z Ghardaje, fascinujúceho oázového mesta, kde našla spásu sekta Mozambitov, písal o čírej oblohe. Autor textu spomína na nepríjemnú skúsenosť s kalnou bazénovou vodou v hoteli v Ghardaji, ktorá spôsobila kožné problémy a dokonca týfus u jedného člena expedície. Pri spiatočnej ceste sa Štefánik zastavil v Laghuat a podnikol výlety do kláštorov v oázach Kurdan a Ain Madhi.
Z Alžírska putoval do Tuniska, kde navštívil mestá ako Constantine, známe svojimi mostami, a Hamman Meskutin s termálnymi kúpeľmi. V hlavnom meste Tunis sa venoval zrúcaninám Kartága a navštívil Kairouan, považovaný za ekvivalent Mekky pre moslimov. Autor textu tam bol trikrát, čím si splnil polovicu "púte".
Sicíliu si autor textu vyčleňuje zvlášť z Talianska, pretože počas pobytu v Ríme sa mu najviac vryla do srdca. Štefánik putoval pozdĺž východného pobrežia do Catanie, mesta s fascinujúcim amfiteátrom a pohľadom na Etnu. Ubytoval sa v Hotel Bristol a obdivoval úzke uličky mesta. Navštívil Neapol, Pompeje a Herculaneum, mestá zničené Vezuvom, kde ho zaujali fresky zachované pod vrstvou lávy. Autor textu, ako archeologička, považuje tieto miesta za raj.
Francúzska Polynézia a Oceánia: Astronómia v exotike
Najznámejšou exotickou výpravou Milana Rastislava Štefánika bola expedícia do Francúzskej Polynézie v roku 1910, kde pôsobil ako astronóm a meteorológ. Po plavbe z Le Havre do USA navštívil New York, Washington, Chicago (kde sa ubytoval v hoteli Bismarck a navštívil Yerkesovu hvezdáreň) a San Francisco. Odtiaľ sa na lodi Mariposa plavil na Tahiti. Vytváral sieť meteorologických staníc na ostrovoch Tahiti, Rapa, Tuamotu a na Markézach (Hiva Oa, Nuku Hiva).
Štefánik dokázal dokonale splynúť s prostredím, či už ako francúzsky alebo ekvádorský vlastenec. Vďaka svojej skvelej streľbe zapôsobil na francúzskych dôstojníkov, ktorí ho radi brávali na plavby vojenskej lodi Zélée. Na Markézy ho to viedlo aj preto, že tam dožil a je pochovaný maliar Gauguin. Štefánik na všetkých svojich cestách fotografoval krajinu a ľudí na sklenené dosky. Veril, že na ďalekých ostrovoch nájde "kľud, po čom moja duša túži".
Dokumentárny film: FILIPÍNY A CHUDOBNÍ
Štefánik sa na tieto ostrovy vrátil aj pri ďalších astronomických výpravách a dokonca vymyslel projekt kokosových plantáží, ktorým chcel prilákať českých a slovenských rodákov. Autor textu s Františkom Kelem v rokoch 1994 a 1997 zariadili vybudovanie Štefánikovho pamätníka na Tahiti nad Papeete, kde mal Štefánik observatórium. Expedícia zdolala vrchol Aorai a navštívila Markézy, ostrov Hiva Oa, kde vzdali poctu Gauguinovi. Markézy, vzdialené 1300 km od Tahiti, sú aj dnes navštevované len zlomkom turistov.
V roku 1911, počas expedície na pozorovanie zatmenia Slnka na Tongu, sa Štefánik zastavil na Novom Zélande, aby zaobstaral cement na vybudovanie pilierov pre astronomický prístroj. Navštívil maorské osady a termálne lokality. Autor textu tiež absolvoval výstup na podobne vyzerajúcu zasneženú sopku Ngauruhoe.
Na Tongu, poslednom kráľovstve Polynézie, sa Štefánik presúval po súostroviach, kde jeho skromné astronomické vybavenie kontrastovalo s výzbrojou britskej a austrálskej expedície. Napriek nepriazni počasia sa mu podarilo získať najúspešnejšie fotografie zatmenia Slnka, pričom jeho predpovede vyvolávali u domorodcov dojem čarodejníka. Autor textu spomína na let na Tongu v lietadle s tonžskou kráľovnou.
Diplomatické aktivity a odkaz Slovenskej republiky
Súčasná Slovenská republika, prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aktívne pôsobí v medzinárodných organizáciách a podieľa sa na tvorbe globálnych pravidiel. Rezort diplomacie zastupuje záujmy Slovenska vo svete, presadzuje jeho postavenie a posilňuje medzinárodné vzťahy. Slovenská republika sa pridala k spoločnému vyhláseniu lídrov k Hormuzskému prielivu, vyzývajúc k ukončeniu jeho blokovania Iránom. Ministerstvo tiež pracuje na skvalitňovaní procesov krízového manažmentu v oblasti pomoci občanom SR v zahraničí. Občania plánujúci cestu do zahraničia môžu využiť služby ministerstva na získavanie aktuálnych informácií o zvolených krajinách. Veľvyslanectvá Slovenskej republiky, napríklad vo Varšave a Ríme, upozorňujú na dôležité udalosti a zmeny, ako sú nové dopravné predpisy v Poľsku či zhoršenie poveternostných podmienok na Malte. Tieto aktivity nadväzujú na Štefánikovu víziu aktívneho zapojenia sa do medzinárodného spoločenstva a presadzovania záujmov svojej vlasti na svetovej scéne.
tags: #diplomaticka #rezidencia #slovinska #v #bratislave