Európska únia sa snaží zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi svojimi členskými štátmi. Jedným z nástrojov, ako tomu napomôcť, je regulácia štátnej pomoci. V rámci tejto regulácie existuje aj tzv. "minimálna pomoc" alebo "pomoc de minimis", ktorá predstavuje formu podpory pre podniky, ktorá je vďaka svojej nízkej výške považovaná za takú, ktorá významne neovplyvňuje hospodársku súťaž. Tento článok sa zameriava na to, kto môže byť príjemcom minimálnej pomoci, aké sú jej limity a ako sa pravidlá jej poskytovania na Slovensku uplatňujú.
Čo je Minimálna Pomoc (De Minimis) a Prečo Existuje?
Minimálna pomoc, známa aj ako pomoc de minimis, je forma štátnej podpory, ktorú môžu členské štáty Európskej únie (EÚ) poskytovať podnikom bez potreby predchádzajúceho schválenia Európskou komisiou. Hlavným dôvodom existencie tejto výnimky z prísnych pravidiel štátnej pomoci je jej predpokladaná zanedbateľnosť vo vzťahu k vplyvu na hospodársku súťaž. Ak by jednotlivé štáty mohli bez obmedzení podporovať svoje podniky, mohlo by to viesť k deformácii trhu a neférovým konkurenčným výhodám. EÚ zaviedla prísne pravidlá, ktoré majú zabrániť tzv. „dotačným vojnám“ medzi členskými štátmi. Minimálna pomoc je výnimkou z týchto pravidiel, pretože jej výška je pomerne nízka a jej poskytovanie má len obmedzený vplyv na trh.
Legislatíva EÚ, konkrétne Nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2831 z 13. decembra 2023 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní EÚ na pomoc de minimis, definuje, že pomoc de minimis je pomoc poskytnutá podnikom, ktorá nepresiahne stanovený finančný limit počas určitého obdobia. Tento typ pomoci je považovaný za taký malý, že sa predpokladá, že nijak významne neovplyvňuje konkurenciu medzi podnikmi v rámci vnútorného trhu Európskej únie.
Kto Môže Byť Príjemcom Minimálnej Pomoci?
Kľúčovým kritériom pre uplatnenie pravidiel štátnej pomoci, vrátane pomoci de minimis, je definícia "podniku". Podľa článku 107 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) sa podnikom rozumie každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na právne postavenie a spôsob jeho financovania. Hospodárskou činnosťou je každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a/alebo služieb na trhu. Označenie konkrétneho subjektu za podnik teda plne závisí od povahy jeho činnosti.
To znamená, že za podnik v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ môže byť pokladaný nielen tradičný obchodný subjekt, ale aj:
- Subjekt založený s cieľom dosahovať zisk: Tieto subjekty primárne vykonávajú činnosti zamerané na generovanie zisku.
- Subjekt, ktorý je formálne súčasťou verejnej správy, ale vykonáva hospodársku činnosť: Aj verejnoprávne subjekty sa môžu stať príjemcami pomoci de minimis, ak sa venujú činnostiam, ktoré sú ponukou tovarov alebo služieb na trhu.
- Subjekt, ktorý je kontrolovaný verejným sektorom, ale pôsobí na trhu: Aj keď verejný sektor drží kontrolný podiel, ak subjekt vykonáva hospodársku činnosť, pravidlá štátnej pomoci sa naň vzťahujú.
Je dôležité poznamenať, že označenie konkrétneho subjektu za podnik sa vždy týka jeho konkrétnej činnosti. Subjekt môže vykonávať aj nehospodárske činnosti, ale ak zároveň vykonáva aj hospodársku činnosť, pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú na túto hospodársku časť jeho pôsobenia.
Minimálna pomoc je určená najmä, nie však výlučne, pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré ju môžu využiť na financovanie rôznych aktivít, ako sú investície, inovácie, rozvoj infraštruktúry či tvorba pracovných miest. Avšak ako bolo spomenuté, pravidlá sa vzťahujú na akýkoľvek subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť.
Limity Minimálnej Pomoci a Ich Vývoj
EÚ stanovila limit (strop) minimálnej pomoci, aby zabránila neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže. Tieto limity sa pravidelne revidujú a aktualizujú.
- Od roku 2024: Nové nariadenie (EÚ) 2023/2831 mení pravidlá. Všeobecný strop minimálnej pomoci je zvýšený na 300 000 eur na jeden podnik počas obdobia troch rokov predchádzajúcich poskytnutiu minimálnej pomoci. Pred rokom 2024 to bolo 200 000 eur.
- Pre činnosti cestnej nákladnej dopravy: Pre tento špecifický sektor platil a stále platí nižší limit, a to 100 000 eur počas obdobia troch rokov.
- Služby všeobecného hospodárskeho záujmu: Pre podniky poskytujúce služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SGHZ) môže byť limit vyšší. Podľa Nariadenia Komisie (EÚ) 2023/2832 sa pre tieto subjekty môže poskytnúť pomoc až do výšky 750 000 eur za obdobie troch rokov. Podnik, ktorý je príjemcom pomoci, musí byť písomne alebo v elektronickej podobe poverený službou všeobecného hospodárskeho záujmu, na ktorú sa pomoc poskytuje.
Je dôležité zdôrazniť, že tieto limity sú kumulatívne a vzťahujú sa na obdobie troch po sebe idúcich rokov pred dátumom poskytnutia pomoci. V predošlých pravidlách sa často hovorilo o troch fiškálnych rokoch, po novom sa obdobie počíta presne na základe dátumu poskytnutia pomoci.
Minimálna Pomoc v Sektoroch Poľnohospodárstva a Rybolovu
Pre špecifické sektory platia odlišné pravidlá a limity minimálnej pomoci:
- Prvovýroba poľnohospodárskych produktov: Na tento sektor sa vzťahuje Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013. Maximálna výška minimálnej pomoci pre jedného podnikateľa v tomto sektore je 50 000 EUR za obdobie troch fiškálnych rokov. Okrem toho existuje aj vnútroštátna horná hranica pomoci, ktorú môže Slovensko poskytnúť podnikom v tomto sektore, stanovená na 56,89 mil. EUR.
- Sektor rybného hospodárstva a akvakultúry: Podľa Nariadenia Komisie č. 717/2014 je maximálna výška minimálnej pomoci pre jeden podnik v tomto sektore 40 000 EUR v priebehu troch fiškálnych rokov, ak má členský štát zriadený centrálny register pomoci. Aj tu platí vnútroštátna horná hranica pomoci stanovená v prílohe nariadenia.
Poskytovanie a Kontrola Minimálnej Pomoci na Slovensku
Na Slovensku sa poskytovanie minimálnej pomoci riadi najmä zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).
Poskytovatelia pomoci: Týmito sú ministerstvá, samosprávy, ale aj ďalšie inštitúcie, ktoré poskytujú verejné zdroje. Poskytovateľom pomoci je v zmysle zákona ten, kto vykonal právny úkon oprávňujúci príjemcu na získanie pomoci.
Príjemcovia pomoci: V zmysle zákona je to ten, kto vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania a v koho prospech bol vykonaný právny úkon, ktorý ho oprávňuje na získanie pomoci.
Kontrola a evidencia:Protimonopolný úrad SR zabezpečuje kontrolu poskytovania minimálnej pomoci. Poskytovatelia pomoci sú povinní zaznamenávať údaje o poskytnutej minimálnej pomoci a údaje o príjemcovi pomoci do Centrálneho registra, ktorého úlohu plní informačný systém pre evidenciu a monitorovanie pomoci (IS SEMP). Táto povinnosť musí byť splnená v lehote do 5 pracovných dní odo dňa poskytnutia pomoci.
Schémy Minimálnej Pomoci na Slovensku
Na Slovensku sa minimálna pomoc poskytuje na základe schémy minimálnej pomoci alebo ako minimálna pomoc ad hoc. Existuje viacero schém, ktoré sú pravidelne aktualizované a zverejňované. Medzi príklady patria:
- Schéma minimálnej pomoci DM - 34/2024: Zameraná na úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku, resp. úľavy či odpustenia sankcií podľa daňového poriadku. Táto schéma nadobudla platnosť 24.6.2024 a účinnosť 1.7.2024.
- Schéma DM-12/2018 v znení dodatkov: Taktiež sa týka úľav na daniach a sankciách.
- Schémy na podporu zamestnanosti: Napríklad Schéma minimálnej pomoci na podporu zamestnanosti DM - 2/2024 v znení dodatkov.
Poskytnutie štátnej pomoci daňovými orgánmi formou odpustenia sankcie alebo povolenia úľavy zo sankcie podľa § 157 zákona č. 563/2009 Z. z. podlieha notifikačnej povinnosti, t. j. schváleniu Európskou komisiou.
Dôležitosť Sledovania Stavu Prijatej Pomoci
Pre podnikateľov je mimoriadne dôležité sledovať, akú formu štátnej alebo minimálnej pomoci prijímajú. V grantových výzvach sa často objavuje informácia, že finančný príspevok je poskytovaný v rámci schémy de minimis. V takom prípade je nevyhnutné predložiť "Vyhlásenie žiadateľa o poskytnutej pomoci de minimis". V prípade, že si žiadateľ túto skutočnosť neustriehne a prekročí povolené limity, môže byť z hodnotiaceho procesu vylúčený už vo fáze kontroly formálnych náležitostí. Preto je potrebné byť pozorný a oboznámený s pravidlami, aby nedošlo k neúmyselnému porušeniu predpisov.
Celkovo sa za ostatné tri roky poskytla minimálna pomoc pre viac ako 43 000 podnikov na Slovensku, pričom kumulatívna výška tejto pomoci dosiahla takmer 700 000 000 eur. Priemerná výška poskytnutej minimálnej pomoci bola 8 692 eur, zatiaľ čo medián dosiahol 3 955 eur. Tieto čísla ilustrujú významnú úlohu, ktorú minimálna pomoc zohráva pri podpore podnikateľského sektora.