Slovensko, krajina bohatá na prírodné krásy a historické skvosty, často ostáva nedocenená domácimi obyvateľmi, ktorí si viac všímajú zahraničné atrakcie. Táto skutočnosť môže prameniť z vrodených pováh, bagatelizovania domáceho dedičstva, alebo nedostatočnej propagácie zo strany krajiny. Pritom Slovensko ponúka množstvo zaujímavostí, od klasicistických kostolov s neskorobarokovými oltármi, aké sa nachádzajú v obci Šuňava, až po jedinečné prírodné javy. Práve v Šuňave, malebnej dedinke situovanej v strede medzi Kriváňom a Kráľovou hoľou, sa nachádza mimoriadna atrakcia - Kostol sv. Mikuláša s unikátnou strechou, ktorá určuje, v ktorom z dvoch morí skončí spadnutá voda.
Európska rozvodnica v Šuňave
Podstata tejto jedinečnej prírodnej anomálie spočíva v tom, že Šuňavou prechádza európska rozvodnica morí. Táto geografická hranica rozdeľuje povodia riek, ktoré sa vlievajú do rôznych morí. V prípade Šuňavy, voda stekajúca z kostolnej strechy, a tým aj z celej obce, sa rozdeľuje. Ak sa dažďová kvapka skotúľa po streche smerom na východnú časť obce, potok Lopušná ju odvedie do rieky Mlynica. Odtiaľto voda pokračuje do rieky Poprad, následne do Visly a napokon ústi do Baltického mora. Tento smer pripomína obelisk umiestnený v parku pri miestnom Kostole sv. Mikuláša, ktorý nesie názov "Strecha dvoch morí".
Ako pre agentúru SITA vysvetlil starosta obce Ján Fridman, časť vody pretekajúca cez obec tečie na západ do Čierneho mora, ďalšia smerom na východ do Baltického mora. "Pri Kostole sv. Mikuláša sa horizont láme na dve strany, čiže aj dažďová voda zo strechy kostola tečie na dve strany," poznamenal starosta. Zrážková voda, ktorá spadne na východnú časť obce, odteká potokom Lopušná, prameniacim v obci, do rieky Poprad a povodím Dunajca sa v Poľsku vlieva do Visly. Tá preteká mestom Varšava a pri Gdansku ústi do Baltického mora. Druhá časť vody tečie západne, Šuňavským potokom, ktorý sa vlieva do Váhu. Váh následne ústi do Dunaja a celá táto vodná cesta smeruje do Čierneho mora.
Park dvoch morí a historické ozveny
Monument s názvom "Strecha dvoch morí" bol v obci Šuňava vybudovaný v roku 2007. "Ide o pomyselnú strechu, ktorá je rozdelená na dve časti, čím znázorňuje, ako tečie voda. V oboch častiach sú znázornené pramene a rieky," priblížil starosta. Obelisk je strategicky umiestnený v malom parku vedľa spomínaného kostola, ktorý bol premenovaný na Park dvoch morí. Tento park symbolizuje unikátnu polohu obce na európskej rozvodnici a zároveň slúži ako pripomienka tejto fascinujúcej geografickej zvláštnosti.
Na rozdiel od rozvodnice dvoch morí, ktorá vodu z obce rozdeľuje, sa v Šuňave nachádza aj najstaršia stavba - kaplnka Najsvätejšej Trojice, ktorá ľudí spája. Tú podľa starostu postavili jezuiti ešte v 16. až 17. storočí na hranici pôvodných chotárov bývalej Nižnej a Vyšnej Šuňavy. Tieto dve obce boli v roku 1974 spojené do jednej s názvom Šuňava. Kaplnka tak predstavuje historické a duchovné centrum, ktoré spája minulosť s prítomnosťou a obyvateľov obce s jej históriou.
Podobné javy na Slovensku a vo svete
Šuňava nie je jedinou lokalitou na Slovensku, kde sa môžeme stretnúť s podobnými prírodnými fenoménmi. V Oravských Beskydách, neďaleko obce Novota, sa nachádza prameň, z ktorého vytekajú dva potôčiky s odlišným smerovaním. Jeden z nich tečie na sever, spája sa s ďalšími vodnými tokmi a napokon sa vlieva do Visly, smerujúc tak do Baltického mora. Druhý potôčik tečie na juh, cez Klinianku sa dostáva do rieky Orava, následne do Váhu a cez Dunaj až do Čierneho mora. Tento jav opäť ilustruje fascinujúce rozdelenie vodných tokov v rámci malej geografickej oblasti. Je zaujímavé poznamenať, že podľa učebníc základnej školy tvoria na Slovensku úmorie Baltského mora iba dve rieky - Poprad a Dunajec, čo ešte viac zdôrazňuje jedinečnosť situácie v Šuňave a Oravských Beskydách.
Okrem vodných prameňov sa na Slovensku nachádzajú aj iné zaujímavé prírodné úkazy. V kysuckej dedinke Korňa vyviera spontánne ropný prameň, ktorý tečie približne sto metrov jarkom a opäť mizne v zemi. Tento prameň, ktorý miestni obyvatelia za vojny využívali na svietenie napriek silnému zápachu a dymu, bol po prieskumoch, ktoré preukázali nerentabilnosť ťažby, vyhlásený za prírodnú pamiatku. Je šťastím, že tento unikátny prírodný jav bol zachovaný, inak by obyvatelia Korne mohli čeliť podobným problémom, ako dnes v Smilne, kde sa prírodné bohatstvo stalo predmetom sporu.
Ďalším pozoruhodným prírodným úkazom je studený gejzír v Herľanoch, familiárne nazývaný "Gejza". Hoci vznikol umelo ako výsledok vrtu založeného na rozšírenie neďalekých kúpeľov, o jeho atraktivitu sa stará príroda. Pôvodne dochádzalo k erupciám v 7-8 hodinových intervaloch a na začiatku 20. storočia prúd vody striekal až do výšky 60 metrov. V súčasnosti dochádza k erupcii približne každých 34-36 hodín, pričom prírodné divadlo trvá 25 minút a minerálka strieka do výšky asi 15 metrov. Momentálne prebiehajú opravné práce, takže prístup k gejzíru je obmedzený. Je dôležité poznamenať, že Herliansky Gejza nie je pravým gejzírom v klasickom zmysle, pretože nechrlí horúcu vodu a paru, ale studenú minerálku poháňanú oxidom uhličitým. Funguje na princípe podobnom ako zatrasená a otvorená fľaša šampanského. Podobný gejzír, ako ten v Herľanoch, sa nachádza aj v nemeckom meste Andernach.
Tieto príklady dokazujú, že Slovensko je plné fascinujúcich prírodných a geografických javov, ktoré si zaslúžia pozornosť a propagáciu. Od strechy dvoch morí v Šuňave, cez rozvodie dvoch morí v Oravských Beskydách, ropný prameň v Korne, až po studený gejzír v Herľanoch - každý z týchto miest ponúka jedinečný pohľad na silu a rozmanitosť prírody, ktorá formuje našu krajinu. Je na nás, či si tieto poklady budeme vážiť a prezentovať ich svetu, alebo ich necháme zapadnúť prachom v zabudnutí, zatiaľ čo budeme obdivovať vzdialené krajiny.