Daňová rezidencia v Nemecku a potrebné dokumenty pre živnostníkov

Pracovať v Nemecku ako živnostník prináša so sebou nielen príležitosti, ale aj špecifické daňové povinnosti a požiadavky na dokumentáciu. Pochopenie nemeckého daňového systému, najmä pokiaľ ide o daňovú rezidenciu a povinné oslobodenie od zrážkovej dane (Freistellung), je kľúčové pre hladký chod podnikania a predchádzanie zbytočným komplikáciám. Tento článok sa zameriava na najdôležitejšie aspekty, s ktorými sa môžete stretnúť pri práci v Nemecku ako živnostník, a vysvetľuje, aké dokumenty sú potrebné na splnenie vašich daňových záväzkov.

Ilustrácia nemeckého daňového úradu

Čo je to Freistellung a prečo je dôležitý?

Pre živnostníkov vykonávajúcich stavebnú činnosť v Nemecku nie je formulár A1 jediným nevyhnutným dokladom. Na výkon tejto činnosti potrebujete tiež tzv. Freistellung, čo v slovenskom preklade znamená oslobodenie od zrážkovej dane. Ak tento dokument nevlastníte, váš odberateľ (zákazník) je zo zákona povinný strhnúť vám z každej vystavenej faktúry zrážkovú stavebnú daň vo výške 15 % a následne ju odviesť na príslušný nemecký daňový úrad. Tento zákon platí bez rozdielu, či pracujete pre nemeckého alebo slovenského odberateľa; rozhodujúcim faktorom je výlučne miesto, kde sa stavba nachádza.

Po uplynutí kalendárneho roka máte možnosť požiadať nemecký daňový úrad o vrátenie strhnutej dane. Aby ste sa však vyhli nutnosti žiadať o vrátenie a zároveň zabezpečili hladký priebeh platieb, je nevyhnutné mať platný Freistellung.

Ako požiadať o Freistellung: Potrebné dokumenty a kroky

Základnou a nevyhnutnou podmienkou na vystavenie oslobodenia od zrážkovej dane (Freistellung) je pridelenie nemeckého daňového čísla (Steuernummer). Toto daňové číslo je kľúčové, pretože pod ním vás daňový úrad eviduje a je potrebné ho uvádzať pri každej komunikácii s ním. Daňové číslo nie je možné vyžiadať samostatne; je súčasťou prvej žiadosti o Freistellung.

Žiadosť o pridelenie Steuernummer a následne o Freistellung sa podáva prostredníctvom oficiálnych formulárov, ktoré vydáva nemecký daňový úrad Finanzamt Chemnitz-Süd. Tieto formuláre sú dostupné aj prostredníctvom poradenských spoločností, ktoré ponúkajú svojim klientom spracovanie žiadostí.

Ilustrácia formulára žiadosti o daňové číslo

Proces získania Freistellung zahŕňa:

  1. Získanie nemeckého daňového čísla (Steuernummer): Toto je prvý krok, ktorý je možné vykonať iba prostredníctvom špecifických formulárov, zvyčajne pri prvej žiadosti o Freistellung.
  2. Vyplnenie žiadosti o Freistellung: Po získaní Steuernummer je potrebné vyplniť oficiálnu žiadosť o oslobodenie od zrážkovej dane.
  3. Predloženie žiadosti daňovému úradu: Žiadosť spolu s potrebnými prílohami sa podáva na Finanzamt Chemnitz-Süd.

Pre daňovú registráciu a udelenie daňového identifikačného čísla je potrebné elektronicky zaslať na Daňový úrad Chemnitz-Süd dotazník k daňovej registrácii. Tento proces je možné zrealizovať prostredníctvom systému ELSTER, konkrétne cez platformu »Mein ELSTER«. Pre využívanie tejto služby je potrebný používateľský účet. V neskoršej fáze sa tento účet môže zmeniť na plnohodnotný, umožňujúci aj podávanie daňových priznaní. Daňový úrad môže na základe žiadosti upustiť od elektronického zaslania, ak by to viedlo k zbytočným ťažkostiam, a umožniť predloženie dotazníka v papierovej forme. Na predchádzanie dodatočným otázkam zo strany daňového úradu je možné zaslať dotazník k daňovej registrácii pre samopodnikateľov (z oblasti stavebníctva) aj v ich príslušnom štátnom jazyku.

Ako súvisí moja daňová povinnosť so zrážkovou daňou?

Vaša daňová povinnosť v Nemecku sa odvíja od toho, či ste povinný podať daňové priznanie k dani z príjmu. Zrážková daň, o ktorej sme hovorili vyššie, je špecifická stavebná zrážková daň, ktorá sa strháva z faktúry v prípade, že ste nemali platný Freistellung.

Existuje však výnimka: ak ste v Nemecku pracovali iba krátko a celková hodnota fakturovaných prác (bez DPH) nepresiahla 4 200,00 €, váš odberateľ nemusí strhávať zrážkovú daň a faktúru vám vyplatí v plnej výške.

Podlžnosť voči daňovému úradu vzniká vtedy, ak ste mali povinnosť podať daňové priznanie v Nemecku (a zaplatiť daň z príjmu), ale tak ste neurobili. Ak to daňový úrad zistí, vyzve vás na podanie daňového priznania a príslušnú daň z príjmu si strhne zo zrazenej stavebnej dane, prípadne z iných vašich nemeckých príjmov.

Daňová rezidencia v Nemecku: Kedy ste považovaný za rezidenta a čo to znamená?

Určenie daňovej rezidencie je zásadné pre správne pochopenie vašich daňových povinností. Nemecký daňový systém vás môže považovať za "daňového rezidenta" v prípade, že ste v Nemecku odpracovali viac ako šesť mesiacov v jednom kalendárnom roku. Nemecký daňový rok trvá od 1. januára do 31. decembra.

Čo vyplýva z nemeckej daňovej rezidentúry?

Ak vás Nemecko uzná za daňového rezidenta, máte nárok na všetky výhody nemeckého daňového systému, ktoré nemecká legislatíva ponúka. V podstate sa stávate "Nemcom so slovenským občianskym preukazom" z pohľadu daňového práva. Medzi tieto výhody patrí napríklad možnosť čerpať rôzne zľavy, ako sú prídavky na deti (Kindergeld).

Ďalšou dôležitou podmienkou rezidentúry je, že váš celosvetový príjem daníte v Nemecku, aj keď ste občanom Slovenskej republiky. V tomto momente ste na Slovensku považovaný za nerezidenta.

Mapa Nemecka s vyznačenými daňovými úradmi

Kedy ste považovaný za nemeckého nerezidenta?

Ak v Nemecku pracujete menej ako šesť mesiacov v daňovom roku, ste považovaný za nerezidenta. To znamená, že si nemôžete uplatniť daňové zľavy ako Kindergeld a ďalšie výhody. V Nemecku daníte iba svoje nemecké príjmy, zatiaľ čo vaše celosvetové príjmy daníte vo vašej domovskej krajine, teda na Slovensku.

Môže dostať nerezident rovnaké zľavy na dani ako rezident?

V ojedinelých prípadoch sa môže stať, že ste síce považovaný za nerezidenta z dôvodu odpracovania menej ako šesť mesiacov, ale na Slovensku nečerpáte žiadne daňové zľavy, napríklad na deti. V takýchto situáciách je možné, že budete môcť využiť niektoré výhody nemeckého daňového systému, aj keď nie ste plnohodnotným rezidentom.

ARGE: Pracovná spoločnosť a stále prevádzky

ARGE je skratka z nemeckého výrazu "Arbeitsgemeinschaft", čo v slovenskom preklade znamená pracovná spoločnosť alebo združenie. Ide o združenie živnostníkov, ktorí spoločne a koordinovane pracujú na istej stavbe.

Pojem stála prevádzka sa v nemeckom daňovom práve týka situácie, keď pracujete v Nemecku na jednej stavbe dlhšie ako 12 po sebe idúcich mesiacov. Dôležité je poznamenať, že to nie je len kalendárny rok. Stála prevádzka sa môže začať napríklad v roku 2020 a pokračovať v roku 2021.

Daňový úrad zisťuje, či vám stála prevádzka vzniká, na základe prehľadu stavieb. Ide o tabuľku, do ktorej si zapisujete adresy všetkých stavieb, na ktorých pracujete, a obdobia, počas ktorých na nich pôsobíte. Pre dôkladné sledovanie týchto údajov sa odporúča viesť si stavebný denník.

Za stálu prevádzku nemecký daňový úrad považuje aj kumuláciu stavieb v jednom okrese, ktorých vzdialenosť vzdušnou čiarou je menšia ako 50 km. Rovnako sa za stálu prevádzku považuje aj tzv. ekonomická závislosť.

Medzinárodné dane | Vysvetlenie stálej prevádzkarne (SP)

Potvrdenie o daňovej rezidencii na Slovensku: Kľúčový dokument pre medzinárodné zdanenie

Ak podnikáte ako SZČO alebo máte príjmy z viacerých krajín, pravdepodobne ste sa stretli s potrebou doložiť potvrdenie o daňovej rezidencii na Slovensku. Tento dokument je kľúčový, ak chcete preukázať, že vaše daňové záväzky patria Slovensku, a tým sa vyhnúť dvojitej dani.

Potvrdenie o daňovej rezidencii je oficiálny dokument vydaný Finančnou správou SR. Slúži na preukázanie, že fyzická osoba alebo podnikateľ má daňový domicil (miesto, kde má svoje daňové záväzky) na Slovensku. Tento doklad je často vyžadovaný zahraničnými daňovými úradmi, najmä ak pracujete v inej krajine, ale stále ste daňovým rezidentom Slovenska. Je to akýsi "daňový pas".

Žiadosť o toto potvrdenie sa podáva na príslušný daňový úrad podľa vášho trvalého bydliska. O daňovú rezidenciu je možné požiadať v priebehu celého roka, ale žiadosť sa vždy podáva za predchádzajúce obdobie (napríklad za predchádzajúci kalendárny rok).

Proces získania potvrdenia o daňovej rezidencii:

  1. Oficiálna žiadosť: Je potrebné podať žiadosť vydanú Finančnou správou SR.
  2. Vyplnenie formulára: Pre SZČO sa potvrdenie vyžiadava výlučne elektronicky.
  3. Podanie na daňový úrad: Žiadosť sa podáva na daňovom úrade podľa trvalého bydliska. Vydanie potvrdenia môže trvať niekoľko dní.

Nesprávne podanie žiadosti môže viesť k oneskoreniu alebo zamietnutiu. Je dôležité si ho vybaviť včas. Niektoré krajiny, ako napríklad Rakúsko či Nemecko, môžu požadovať vyplnenie špecifického formulára, ktorý následne potvrdí slovenská daňová správa.

Prečo je potvrdenie o rezidencii dôležité? Príklady z praxe

Potvrdenie o daňovej rezidencii je dôležité najmä vtedy, ak pracujete v zahraničí, ale na Slovensku máte trvalý pobyt, centrum životných záujmov a chcete svoje daňové zvýhodnenia uplatniť rovnako v zahraničí, ako aj na Slovensku.

Príklad: Máte príjem (napríklad dividendu) z Českej republiky. Česká firma vám musí strhnúť daň. Ak im nepredložíte potvrdenie o rezidencii v SR, strhnú vám plnú českú daň (napríklad 15 %). Ak im ho však predložíte, uplatní sa Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a strhnú vám len zníženú (zmluvnú) daň (napríklad 5 %). Tento rozdiel môže predstavovať značnú finančnú úsporu.

SZČO pôsobiaci v zahraničí (napríklad na živnosť v Rakúsku alebo Nemecku) by mali pravidelne preukazovať svoju daňovú rezidenciu v SR. Zamestnanci pracujúci sezónne alebo na dobu určitú v zahraničí sú často považovaní za nerezidentov v inej krajine, čo opäť zdôrazňuje potrebu mať potvrdenie o slovenskej rezidencii. Potvrdenie je zvyčajne platné jeden kalendárny rok. Neskoré vybavenie môže znamenať, že budete musieť zaplatiť plnú daň v zahraničí, kým nedostanete platné potvrdenie.

Potrebné dokumenty pre vrátenie daní z Nemecka

Ak ste pracovali v Nemecku a chcete si podať nemecké daňové priznanie s cieľom získať čo najvyšší preplatok, potrebujete doložiť niekoľko kľúčových dokumentov. Výšku preplatku alebo nedoplatku ovplyvňuje viacero faktorov, vrátane stavu daňovníka (slobodný, ženatý), dĺžky pracovného pomeru v Nemecku, ako aj nákladov spojených s dochádzaním do práce či ubytovaním.

  1. Lohnsteuerbescheinigung: Toto je nemecký ekvivalent slovenského potvrdenia o zdaniteľných príjmoch. Obsahuje údaje o hrubej mzde, odvedenej dani, sociálnych a zdravotných odvodoch. Na základe tohto potvrdenia je možné predbežne vypočítať výšku vrátenej dane. Zamestnávateľ by mal toto potvrdenie vystaviť a zaslať zamestnancovi do konca februára nasledujúceho roka. V prípade, že ste mali viac zamestnávateľov v Nemecku, potrebujete Lohnsteuerbescheinigung od každého z nich. Pre potreby kalkulácie je možné nahradiť poslednou výplatnou páskou v danom roku.

  2. Formulár EU/EWR: Tento formulár je povinnou prílohou nemeckého daňového priznania. Potvrdzuje ho slovenský daňový úrad po podaní slovenského daňového priznania. V tomto formulári je potvrdený celosvetový hrubý príjem zamestnanca (okrem príjmu z Nemecka) a u živnostníkov čiastkový základ dane. Výška vrátenia daní z Nemecka závisí od výšky príjmu potvrdeného na tomto formulári. Formulár nie je potrebný, ak ste odpracovali celý kalendárny rok a v Nemecku ste boli prihlásený na pobyt počas celého roka (od 1.1. do 31.12.). V prípade manželského páru sa na tomto formulári potvrdzuje aj príjem manžela/manželky.

  3. Meldebestätigung: Toto je potvrdenie o prihlásení na pobyt v Nemecku. Po prihlásení na príslušnom úrade (Meldebehörde) získate doklad, kde je uvedené, kedy a na akú adresu ste sa prihlásili. Na základe tohto dokumentu môžete uplatniť niektoré daňové úľavy a bonusy, napríklad náklady spojené s presťahovaním do Nemecka (Umzugskosten). Dátum prihlásenia na pobyt tiež ovplyvňuje potrebu predloženia formulára EU/EWR.

  4. Kópia technického preukazu vozidla / cestovné lístky: Cestovné náklady v nemeckom daňovom priznaní sa uplatňujú paušálne. Ak ste cestovali do Nemecka autom, vlakom, autobusom alebo inou prepravnou spoločnosťou, musíte tieto náklady zdokladovať. Pri cestovaní vlastným autom postačí kópia veľkého technického preukazu. Nemecký daňový úrad prísnejšie posudzuje cesty vlastným autom; podmienkou na preplatenie nákladov je potvrdenie z autorizovaného servisu o prejazdených kilometroch. Pri cestovaní iným dopravným prostriedkom si odkladajte cestovné lístky.

  5. Potvrdenie o diétach (Verpflegungsmehraufwendungen): Toto sa týka najmä vodičov kamiónov, stavbárov a montérov. Pri pracovnej ceste trvajúcej viac ako osem hodín vzniká nárok na diéty vo výške 14 €/deň (malý paušál). Pri dlhšej ceste nad 24 hodín je nárok na 28 €/deň (veľký paušál). Za dni príchodu a odchodu na viacdňovú cestu sa priznávajú paušálne diéty vo výške 14 €. V nemeckom daňovom priznaní je možné požiadať aj o nevyplatené diéty, ktoré môžu zvýšiť sumu vrátených daní. Dokument vystavuje zamestnávateľ a musí uvádzať počet odpracovaných dní.

  6. Kópia listu vlastníctva, nájomná zmluva: Tieto dokumenty sú potrebné, ak si chcete v nemeckom daňovom priznaní uplatniť náklady spojené s vedením dvojitej domácnosti, ako je nájomné za ubytovanie v Nemecku a cesty medzi Slovenskom a Nemeckom. Musíte preukázať, že aktívne žijete v oboch domácnostiach, za ktoré súbežne platíte nájom a energie. Platby za energie dokladujú, že ste sa v domácnosti v priebehu roka zdržiavali. V nemeckom daňovom priznaní sa dajú uplatniť len náklady spojené s domácnosťou v Nemecku.

  7. Náhrady príjmu vyplácané nemeckými inštitúciami: Dôležité je aj to, či ste poberali náhrady príjmu od nemeckých inštitúcií ako Krankenkasse (zdravotná poisťovňa), Agentur für Arbeit (úrad práce), a nie priamo od zamestnávateľa. Ide najčastejšie o Krankengeld (nemocenské), Arbeitslosengeld (podpora v nezamestnanosti), Elterngeld (rodičovský príspevok), Mutterschaftsgeld (materská dávka) a Kurzarbeitgeld. Tieto náhrady príjmu sú síce nezdaniteľné, ale môžu ovplyvniť výšku vrátených daní z Nemecka tým, že sa správajú podobne ako príjem potvrdený na formulári EU/EWR (príjem dosiahnutý mimo Nemecka).

Ilustrácia dokumentov potrebných pre daňové priznanie

Zahraničné bankové účty a TIN číslo

Ak ste si otvorili účet v zahraničnej banke, ktorá od vás vyžaduje TIN číslo (Tax Identification Number), ide o daňové identifikačné číslo (DIČ). DIČ na Slovensku prideľuje správca dane len daňovníkovi, ktorému vznikla povinnosť registrácie k dani z príjmov v zmysle § 49a zákona o dani z príjmov SR. Teda daňovníkovi, ktorý na území SR získal povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, začal vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prenajal nehnuteľnosť na území SR.

Potvrdenie nemeckého formulára EU/EWR slovenským správcom dane

Áno, slovenský správca dane potvrdí daňovú rezidenciu daňovníka aj na tlačive zahraničnej daňovej správy. Podmienkou je zaslanie žiadosti o vystavenie potvrdenia o daňovej rezidencii, ktorej prílohou je originál zahraničného tlačiva. Príslušný správca dane (daňový úrad) potvrdí tento formulár na základe písomnej žiadosti daňovníka, pričom údaje potvrdzuje na základe podaného daňového priznania.

Zmena daňovej rezidencie a medzinárodné zdanenie

Prekročenie 183 dní bežného zdržiavania sa daňovníka v inom štáte v kalendárnom roku neznamená automaticky zmenu daňovej rezidencie. K zmene rezidencie zvyčajne nedochádza, ak osoba odchádza z jedného štátu do druhého na obmedzené časové obdobie (napríklad na štúdium alebo výkon závislej činnosti) s úmyslom vrátiť sa. K zmene rezidencie však môže dôjsť v prípade, ak si osoba odhlási trvalý pobyt na území jedného štátu alebo ak jej centrum životných záujmov presunie do nového štátu.

Pri predaji nehnuteľnosti v zahraničí, ktorá bola nadobudnutá v minulosti, je potrebné zohľadniť daňové predpisy oboch krajín. Ak bola nehnuteľnosť predaná so ziskom a tento zisk podlieha zdaneniu v krajine predaja, je dôležité skontrolovať, či Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a danou krajinou neustanovuje inak. V prípade, že ide o príjem, ktorý nie je oslobodený podľa zákona alebo medzinárodnej zmluvy, je potrebné ho priznať v daňovom priznaní v SR.

Prenájom nehnuteľnosti na území SR daňovníkom, ktorý je nerezidentom SR, sa považuje za zdaniteľný príjem na území SR. Žiadosť o registráciu z titulu poberania týchto príjmov je povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy začal nehnuteľnosť prenajímať. V tomto prípade má nájomca povinnosť zabezpečovať daň z platby nájomného vo výške 19 %.

Pochopenie týchto pravidiel je nevyhnutné pre správne plnenie daňových povinností a využitie všetkých dostupných výhod. V prípade nejasností je vždy vhodné obrátiť sa na odborníkov v oblasti medzinárodného zdaňovania.

tags: #danova #rezidencia #nemecko #potrebne #dokumenty #na