V kontexte aktuálnej situácie na Ukrajine a s ňou spojeného presunu obyvateľstva na Slovensko sa stáva mimoriadne dôležitou oblasť daňových podmienok pre cudzincov, ktorí získali na Slovensku dočasné útočisko alebo sa tu zdržiavajú z iných dôvodov. Táto téma je komplexná a vyžaduje si podrobné pochopenie pojmov ako daňová rezidencia, stále prevádzkareň a medzinárodné daňové zmluvy. Primárnym cieľom je objasniť daňové povinnosti ukrajinských občanov, ktorí pracujú, podnikajú alebo inak pôsobia na území Slovenskej republiky, a zabezpečiť, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu ich príjmov.
Daňová Rezidencia: Kľúč k Určeniu Daňových Povinností
Základným predpokladom pre určenie daňových povinností fyzickej osoby na Slovensku je jej daňová rezidencia. Daňový rezident Slovenskej republiky, alebo inak povedané daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, je povinný zdaniť na Slovensku všetky svoje celosvetové príjmy, bez ohľadu na to, kde boli dosiahnuté. Toto pravidlo sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko, alebo sa tu obvykle zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, či už súvisle, alebo v niekoľkých obdobiach. Do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.
Pre právnické osoby platí, že daňovým rezidentom Slovenskej republiky je tá, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Miestom skutočného vedenia sa rozumie miesto, kde sa prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj keď táto adresa nie je zapísaná v obchodnom registri.
Na druhej strane, daňový nerezident Slovenskej republiky, čiže daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, podlieha zdaneniu na Slovensku len z príjmov, ktoré pochádzajú zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Za nerezidenta sa považuje fyzická osoba, ktorá na území SR nemá trvalý pobyt, bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiava, a tiež právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Existujú však aj výnimky, napríklad ak sa osoba na území Slovenskej republiky zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia, nemusí byť považovaná za daňového rezidenta, aj keď spĺňa kritérium 183-dňového pobytu.
Konflikt Dvojitej Rezidencie a Jeho Riešenie
Situácia sa komplikuje, ak je fyzická osoba považovaná za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov súčasne. Tento tzv. konflikt dvojitej rezidencie je pomerne častý a je potrebné ho rozriešiť prostredníctvom medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ZDZ). Tieto zmluvy majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Zdaňovanie príjmov zo zahraničia
Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa uplatňujú tzv. rozhraničovacie kritériá, ktoré sú v zmluvách obvykle uvedené v nasledovnom poradí:
- Stály byt (trvalo dostupné bývanie): Toto kritérium posudzuje, či má daňovník k dispozícii bývanie, ktoré je trvalého charakteru, je zariadené a udržiavané pre jeho stále použitie. Nie je rozhodujúce, či ide o vlastný dom, prenajatú miestnosť, alebo či je bývanie dostupné nepretržite.
- Stredisko životných záujmov: Toto kritérium sa zameriava na užšie osobné a hospodárske vzťahy daňovníka k danému štátu. Posudzujú sa faktory ako rodinné a sociálne väzby, zamestnanie, majetkové pomery, politické a kultúrne aktivity.
- Miesto obvyklého zdržiavania sa: Ak predchádzajúce kritériá nerozhodnú, posudzuje sa, v ktorom štáte sa daňovník zdržiava častejšie.
- Štátna príslušnosť (občianstvo): Ak ani predchádzajúce kritériá nevedú k jednoznačnému určeniu rezidencie, rozhodujúcim faktorom sa stáva štátna príslušnosť.
- Vzájomná dohoda príslušných orgánov: V krajných prípadoch, ak je osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadneho z nich, rozhodnutie padne na základe dohody medzi daňovými orgánmi zúčastnených štátov.
Je dôležité poznamenať, že tieto kritériá sa aplikujú postupne, až kým sa nedospeje k jednoznačnému určeniu štátu daňovej rezidencie.
Zdaňovanie Príjmov Občanov Ukrajiny na Slovensku
V súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine, mnohí občania tejto krajiny získali na Slovensku dočasné útočisko. V tomto prípade neboli zatiaľ prijaté žiadne špecifické legislatívne opatrenia, ktoré by upravovali ich daňové postavenie. Finančná správa SR vo svojom vyjadrení uviedla, že v prípade ukrajinských občanov s dočasným útočiskom, ktorí pracujú na diaľku zo Slovenska a nemajú na Slovensku trvalú dispozíciu miesta na výkon činnosti, nevzniká stála prevádzkareň a teda ani daňové povinnosti na území Slovenskej republiky.
Príjmy zo Zamestnania u Slovenského Zamestnávateľa
Ak ukrajinský občan pracuje na Slovensku pre slovenského zamestnávateľa, rozhodujúcou podmienkou pre zdaniteľnosť jeho príjmov zo závislej činnosti je vykonávanie tejto činnosti na území Slovenska. V takomto prípade sa príjmy zdaňujú na Slovensku na preddavkovom princípe, pričom slovenský zamestnávateľ ako platiteľ dane zráža preddavky na daň z príjmov aj ukrajinským občanom, ktorí pracujú na Slovensku.
Je však dôležité rozlišovať, či zamestnanec spĺňa podmienky na uplatnenie si zníženia základu dane na daňovníka alebo daňového bonusu. Tieto nároky sú v zákone o dani z príjmov definované a ich uplatnenie závisí od splnenia konkrétnych podmienok, vrátane výšky príjmov a doby zamestnania.
Príjmy z Podnikania
Situácia sa líši v závislosti od toho, či ukrajinský občan je na Slovensku daňovým rezidentom alebo nerezidentom.
Ak je ukrajinský občan považovaný za daňového nerezidenta a počas pobytu na Slovensku dosahuje príjmy z podnikania na Ukrajine (na základe ukrajinského živnostenského oprávnenia) a na Slovensku mu nevznikne stála prevádzkareň, Slovensko nemá nárok na zdanenie týchto príjmov.
Ak by bol ukrajinský občan na Slovensku posúdený ako daňový rezident, je potrebné postupovať podľa medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Ukrajinou a v súlade so slovenským zákonom o dani z príjmov. Podľa medzinárodných zmlúv, príjmy z podnikania daňového rezidenta podliehajú zdaneniu len v krajine jeho rezidencie, ak nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne v druhom štáte.
Koncept Stálej Prevádzkarne
Inštitút stálej prevádzkarne je kľúčový pri určovaní, či má štát právo zdaniť príjmy nerezidenta. Stálou prevádzkarňou sa rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého nerezident SR vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Toto miesto musí spĺňať kritériá geografickej a časovej stálosti.
V kontexte medzinárodných zmlúv o ZDZ je definícia stálej prevádzkarne detailnejšie špecifikovaná. Napríklad, činnosti, ktoré sú pomocného alebo podporného charakteru (ako skladovanie, predvádzanie tovaru, zbieranie informácií), zvyčajne nevzniká stála prevádzkareň. Avšak, ak osoba koná v zastúpení daňovníka a sústavne alebo opakovane prerokováva alebo uzatvára zmluvy, ktoré následne uzatvára daňovník bez zmeny ich podstatných náležitostí, môže dôjsť k vzniku stálej prevádzkarne.
Posúdenie vzniku stálej prevádzkarne je komplexnejšie a závisí od konkrétnych okolností prípadu, pričom sa prihliada na ustanovenia príslušnej medzinárodnej zmluvy a vnútroštátnej legislatívy.
Zdaňovanie Rôznych Typov Príjmov
Zákon o dani z príjmov definuje rôzne druhy príjmov a ich zdaňovanie, pričom sa zohľadňuje, či ide o príjmy rezidenta alebo nerezidenta, a či existuje príslušná medzinárodná zmluva.
- Príjmy z prenájmu a predaja nehnuteľností: Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti na Slovensku sú zdaniteľné. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v zahraničí sú v SR oslobodené od dane do výšky 500 eur. Príjmy z predaja nehnuteľnosti v SR sú oslobodené od dane, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri nehnuteľnostiach v zahraničí platí, že právo na ich zdanenie má primárne štát, kde sa nehnuteľnosť nachádza, v súlade s medzinárodnou zmluvou.
- Príjmy z výhier a cien: Výhry v lotériách prevádzkovaných na základe povolenia sú na Slovensku oslobodené od dane. Iné výhry a ceny sú oslobodené do výšky 350 eur za cenu alebo výhru. Právo na zdanenie výhier zo zahraničia závisí od medzinárodných zmlúv, pričom niektoré zmluvy umožňujú zdaniť ich aj v štáte zdroja.
- Úrokové príjmy a dividendy: Úrokové príjmy zo zahraničia sú zdaniteľné na Slovensku, avšak niektoré medzinárodné zmluvy (napr. s Českou republikou) oslobodzujú tieto príjmy od dane v štáte zdroja. Pri dividendách zo zahraničia platí, že ich zdanenie sa riadi medzinárodnou zmluvou, ktorá obvykle stanovuje maximálnu sadzbu dane v štáte zdroja.
Daňové Priznanie a Lehota na jeho Podanie
Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli stanovenú hranicu (v roku 2025 to je 2 876,90 eura). Rezident SR musí zdaniť svoje celosvetové príjmy, zatiaľ čo nerezident len príjmy zo zdrojov na Slovensku.
Lehota na podanie daňového priznania je zvyčajne do 31. marca nasledujúceho roka. V prípadoch, keď daňovník dosahuje príjmy zo zdrojov v zahraničí, alebo sa jedná o zložitejšie situácie, je možné požiadať o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, a to až o tri alebo šesť mesiacov, pričom je potrebné podať písomné oznámenie správcovi dane.
Je nevyhnutné venovať náležitú pozornosť presnému určeniu daňovej rezidencie a dodržiavaniu všetkých daňových povinností vyplývajúcich zo slovenských zákonov a medzinárodných zmlúv, aby sa predišlo prípadným sankciám a zabezpečila sa transparentnosť daňového systému.
tags: #danova #rezidencia #cudzinec #stala #prevadzkaren