Levice sa v roku 2016, rovnako ako v predchádzajúcom období, držali stabilných sadzieb daní zo stavieb a bytov. Táto situácia, keď sa sadzby nezvyšovali, predstavovala pre obyvateľov možnosť využiť daňové úľavy. Do konca januára mali obyvatelia Levíc príležitosť uplatniť si zníženie sadzby dane z nehnuteľnosti. Zníženie dane o 25 % bolo možné využiť na stavby na bývanie, byty, garáže a nebytové priestory v bytových domoch, ktoré boli vo vlastníctve držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Okrem toho sa uplatňovalo zníženie dane na stavby na bývanie a byty vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 62 rokov, ktoré slúžili na ich trvalé bývanie. Podkladom pre toto zníženie dane bola evidencia obyvateľstva k 1. januáru daného roka.
Výpočet a základné princípy dane z nehnuteľností
Daň z pozemkov sa v podstate vypočítava vynásobením plochy pozemku v štvorcových metroch hodnotou za štvorcový meter a následným vynásobením sadzbou dane, ktorú určí obec alebo mesto. Pri zaradení pozemku do príslušnej skupiny sa vychádza zo zápisu v katastri nehnuteľností k 1. januáru. Zastavané pozemky sa zdaňujú buď sadzbou dane zo stavieb, alebo dane z bytov, ak sú zastavané bytovým domom. Stavebné pozemky bývajú zdaňované vyššou sadzbou, ktorá je síce určená zákonom, ale obec ju mohla v rámci svojich kompetencií zvýšiť alebo znížiť. Pri tomto výpočte sa berie do úvahy výmera parciel, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Sadzba pre stavebné pozemky sa uplatňuje až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.
Ak fyzická osoba nadobudne viacero parciel v jednej obci, ako napríklad pôdu alebo lesný pozemok, musí ich rozpísať v daňovom priznaní v osobitnej prílohe, a to podľa druhu, tak ako sú vyznačené v katastri. Daň z pozemkov sa však nevzťahuje na porasty ani na pozemky a ich časti, na ktorých sa nachádzajú pozemné komunikácie (s výnimkou verejných účelových komunikácií), celoštátne a regionálne železničné dráhy, pozemky pod bytmi (tie sa zdaňujú daňou z bytov), pozemky pod garážami či prevádzkami (tie sa zdaňujú daňou z nebytových priestorov). Daň sa tiež nevyrubuje z pozemkov, na ktorých sú vybudované priehrady, vodovod, kanalizácia, protipovodňové zariadenia a rozvody tepla.
Zdanenie stavieb a ich špecifiká
Daň zo stavieb sa určí tak, že sa výmera zastavanej plochy vynásobí príslušnou sadzbou. Pri určovaní výmery sa berie do úvahy pôdorys na úrovni najrozsiahlešej nadzemnej časti stavby, pričom sa nezapočítava prečnievajúca časť strechy. Daň sa vzťahuje len na tie stavby, ktoré sú pevne spojené so zemou základom a majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží.
V prípade, ak sa stavba používa na viaceré účely (napríklad rodinný dom, ktorý slúži súčasne ako byt a predajňa), na ktoré sú určené rôzne sadzby dane a aj iný príplatok za podlažie, daň sa v takom prípade určí osobitne z plochy používanej na bývanie a osobitne z plochy používanej na podnikanie. Pre správne zaradenie stavby je rozhodujúce, na aký účel sa využívala k 1. januáru daného roka.
Ročná sadzba dane zo stavieb je štandardne 0,033 € za každý aj začatý štvorcový meter zastavanej plochy. Obce a mestá však majú právomoc túto sadzbu znížiť, ale aj zvýšiť. Môžu v časti obce alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť aj rôzne ročné sadzby, dokonca pre jednotlivé druhy stavieb. Nesmie však presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby.
Porovnanie s inými mestami a daňové zmeny
Situácia v Leviciach, kde sa sadzby nezvyšovali, sa líši od niektorých iných miest na Slovensku. Napríklad v Bratislave, aj keď sa sadzba dane za psa oproti minulému roku nezmenila alebo vzrástla len minimálne, v niektorých mestských častiach ide stále o nezanedbateľnú sumu. Rozdiely medzi mestskými časťami sú v Bratislave obrovské - zatiaľ čo v Novom Meste zaplatíte za psa v byte až 50 €, v Jarovciach len 9,95 €. Niektoré mestské časti, ako Petržalka, Ružinov a Devín, ceny zaokrúhlili na celú sumu. Rusovce zmenili systém výberu dane za psa tak, že ju zjednotili na 15 € bez ohľadu na to, či je pes v byte alebo v dome.
Systém platby dane za psa sa tiež zmenil. Už nie je nutné chodiť sumu platiť do konca januára na mestský úrad, ale je možné počkať na písomnú výzvu. Po doručení rozhodnutia je potrebné daň zaplatiť do 15 dní od jeho právoplatnosti.
Posledné výraznejšie zvýšenie dane z nehnuteľností na Slovensku nastalo v roku 2011 s platnosťou od 1. januára 2012, kedy bola zvýšená o 17 %. V Bratislave sa výber dane z nehnuteľností rozdelil do troch pásiem, ktoré zohľadňujú atraktivitu bývania. Prvé pásmo s najlacnejšou daňou zahŕňa mestské časti ako Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín, Záhorská Bystrica, Lamač a Devínska Nová Ves v lokalite Devínske jazero. Druhé pásmo pokrýva majiteľov bytov z Nového Mesta, Ružinova, Petržalky, Karlovej Vsi, Dúbravky, Devínskej Novej Vsi, Rače, Podunajských Biskupíc a Vrakune. Tretie pásmo s najvyššou sadzbou zahŕňa majiteľov bytov v Starom Meste.
Budeme platiť vyššie DANE? Ako funguje daň z NEHNUTEĽNOSTÍ?
Pozemky, ich využitie a súvisiace dane
Pri dani z nehnuteľností sa často stretávame s otázkou bonity pôdy. Ak by niekto chcel na pôde stavať, potrebuje predložiť na stavebné konanie vyjadrenie pozemkového úradu k vyňatiu ornej pôdy z pôdneho fondu. Pre toto vyňatie je rozhodujúce, či ide o pozemok v intraviláne (zastavanom území obce) alebo v extraviláne (mimo obce). Táto informácia je uvedená aj v liste vlastníctva v časti o umiestnení pozemku.
Odvody sa platia len za najkvalitnejšiu pôdu v bonitnej triede 1 až 4, ktorá sa nachádza v Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Sadzby odvodov sú 15 €, 12 €, 9 € a 6 € za každý štvorcový meter odňatý na výstavbu. Ostatné bonitné triedy (5 až 9) sa zaberajú bez odvodu. Bezproblémové je vyňatie pôdy, ktorá sa nachádza v zastavaných častiach obcí a miest a ak pozemok odňatý z pôdneho fondu nie je väčší ako 500 štvorcových metrov. Proces je jednoduchší a cena za pozemok je tak nižšia, rovnako aj dane vyberané obcami a mestami.
Za stavebné pozemky sa totiž platia niekoľkonásobne vyššie dane ako za pôdu. Po kolaudácii stavby sa platia dane za zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú tiež vyššie ako dane za ornú pôdu. V týchto prípadoch na vyňatú pôdu netreba robiť žiadny geometrický plán. Ten je však potrebný pri vyňatí pôdy na stavebné účely mimo zastavaných území obcí a miest. V žiadosti na obvodný pozemkový úrad stačí uviesť, že z celkovej výmery parcely žiadate vyňať 500 štvorcových metrov. Tlačivo je dostupné na úrade, vyžaduje sa 3-eurový kolok, kópia listu vlastníctva, originál kópie z katastrálnej mapy a osadenie stavby na pozemku.
Daň z motorových vozidiel a jej regionálne rozdiely
V Banskobystrickom samosprávnom kraji došlo k zvýšeniu dane z motorových vozidiel. Cieľom župy bolo priblížiť sa celoslovenskému priemeru v rámci SK 8 v tejto dani, pričom navýšenie malo zabezpečiť, aby bol BBSK približne tri až päť percent pod priemerom SK 8 vo všetkých kategóriách. Daň z motorových vozidiel sa vyberá od firiem, právnických a fyzických osôb, ktoré podnikajú na Slovensku, a to za osobné i nákladné motorové vozidlá vo všetkých kategóriách. V roku 2011 predstavovala výška tejto dane pre bystrickú župu 12 miliónov €, pričom BBSK očakával nárast zhruba o 500 000 €.
Podľa dôvodovej správy boli sadzby pre osobné vozidlá navýšené v priemere o 4 % a pre úžitkové vozidlá v základnej sadzbe o 1,6 %. Priemerný nárast navrhovaných sadzieb pre úžitkové vozidlá kategórie EURO 3 bol vo výške 4,2 % a pre kategóriu EURO 4 a 5 vo výške 10,61 %. Zvýhodnenie ekologických zliav pre kategóriu EURO 3 oproti základnej sadzbe bolo v priemernej výške 7,47 % (doteraz 9,93 %) a pre kategóriu EURO 4 a 5 v priemernej výške 12,80 % (doteraz 20,05 %). Novelou zákona o miestnych daniach sa zároveň zavádzajú aj zvýhodnenia pre nové vozidlá, ktoré spĺňajú emisné normy EEV a EURO 6 a zaraďujú sa do najvýhodnejšej kategórie.
Finančné výzvy miest a obcí a ich daňové politiky
Tornaľa, mesto s vysokou nezamestnanosťou, čelí logicky nedostatočnému výnosu z daní. Mesto hľadá rezervy, ale nie na platoch úradníkov. Radnica tvrdí, že 5 % úspory na mzdách podľa Memoranda Združenia miest a obcí Slovenska a vlády sa odzrkadlia inak. Tornaľa hospodárila s vyše 11,5 miliónmi eur. Konzervatívny rozpočet bol rizikový, najmä preto, že najväčšou položkou bežných príjmov mesta sú podielové dane, ktoré tvoria až 84 %. V krízových obdobiach sú obce a mestá na Slovensku odkázané hlavne na príjem z daní fyzických osôb, čo sa týka zamestnanosti a nezamestnanosti. Príjem z miestnych daní a poplatkov je vypočítaný len matematicky a jeho reálne vybratie je otázne. Mesto sa tak opäť chystá na šetrenie, splácanie pohľadávok po lehote splatnosti, školské jedálne chce dať do súkromných rúk a o 15 % menej peňazí dostanú aj príspevkové organizácie mesta.
V Starej Ľubovni sa vplyvom finančnej krízy v roku 2012 katastrofické scenáre nekonali, aj keď finančná situácia nebola ružová. Radnica rátala s tým, že dostane z podielových daní menej, a tak sa správala aj v roku 2012. Horšie dopadli tie mestá, ktoré rátali s príjmami z východísk štátneho rozpočtu, no tie sa nenaplnili. Problémy boli aj vo výbere miestnych daní a poplatkov, kde bolo cítiť ťaživú sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľov a podnikateľov. Stagnovali aj refundácie prostriedkov na projekty hradené z eurofondov. Východiská štátneho rozpočtu pre Starú Ľubovňu na rok 2013 predpokladali príjem z podielových daní vo výške 4 milióny 65 tisíc eur, čo bolo viac ako pre rok 2012, ale vnímajúc ťažkú hospodársku situáciu v EÚ i v SR to bolo zrejme nereálne číslo. Do hry vstupovali aj legislatívne zmeny, ako Zákonník práce, odvodové povinnosti, úprava daní a výšky sadzieb, čo malo nejasný dopad na slovenskú ekonomiku a rast HDP.
Obyvatelia Brezna si v danom roku priplatili na daniach z nehnuteľností a poplatkoch za odpad. Radnica nedvíhala dane a poplatky roky, no mestskí poslanci kritizovali kroky radnice a očakávali snahu o zníženie poplatkov. V Brezne zaplatili občania viac za nehnuteľnosť aj za smeti. Kritizovaný bol najmä fakt, že dane dvíhali aj obyvateľom okrajových mestských častí, kde sa desaťročia nič nevybudovalo (chýbala plynofikácia, kanalizácia, chodníky). Poplatky za komunálny odpad v meste síce nezvyšovali od roku 2005, ale mesto doplácalo vyše 224 tisíc eur ročne na manipuláciu s odpadom.
V Leviciach obyvatelia za psa v bytových domoch zaplatili v danom roku 36 €, čo predstavovalo nárast o dve eurá oproti roku 2012. V rodinných domoch sa sadzba dane za psa zvýšila z 10 na 11 € za každého psa. Poplatok za komunálny odpad sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil len mierne. V minulom roku Levičania platili ročný poplatok vo výške 23,98 €, v danom roku bol poplatok určený vo výške 0,0674 € za osobu na kalendárny deň, čo predstavovalo ročne 24,601 €.
Neplatenie daní na Slovensku devastuje mestské i obecné rozpočty a primátori i starostovia začínajú aktívne bojovať proti neplatičom. Petržalka zverejnila v závere roka 2012 zoznam daňových dlžníkov dane za psa a dane za užívanie verejného priestranstva. Samospráva zo zákona môže zverejňovať daňových dlžníkov, ktorých nedoplatok dosahuje najmenej 160 €.
Bratislava, ako hlavné mesto, má značné problémy s daňami. Patrí medzi najzadlženejšie slovenské mestá a zadlženie sa jej nedarí znižovať. V Bratislave žije a pracuje viac ako 100 000 ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt. Títo ľudia využívajú infraštruktúru, ale nijako na ňu neprispievajú. Bratislava to musí hradiť zo svojich zdrojov, ktoré potom chýbajú inde. Už v minulom volebnom období sa uvažovalo o tom, aby Bratislava mala vlastnú rozpočtovú kapitolu, v ktorej by sa premietli finančné prostriedky za to, že je hlavné mesto. Bratislava ako hlavné mesto nemá výhody z toho, že v ňom sídlia mnohé úrady a zastupiteľské úrady, a má tak navyše výdavky oproti iným mestám, ktoré by mohli byť kryté zo štátneho rozpočtu.
Senická radnica ešte v závere roka 2012 koncipovala nové všeobecne-záväzné nariadenie mesta týkajúce sa dane z nehnuteľností v súvislosti s budúcimi zmenami. Zákon, ktorý schválil parlament, presne hovorí o daňových kategóriách s danými rozmedziami, čo znamená, že si mestá a obce už nebudú určovať dane z nehnuteľností takpovediac voľnejším spôsobom ako doteraz. Radnica hľadala zodpovedné riešenia, ako dane z nehnuteľností v roku 2013 nezvýšiť, lebo medziročné zvýšenie dane z roku 2011 na rok 2012 bolo značné (podľa niektorých informácií sa daň za byty a domy údajne zvýšila o 61 %, daň za ornú pôdu o 183 %, daň za ostatné stavby o 100 %).
Správcovia konkurzných podstát musia najprv uprednostniť štát a pre mesto zvyčajne už nič nezostane ani pri vymáhaní daňových nedoplatkov. Hlavný kontrolór mesta Snina v decembri 2012 skontroloval postup mesta pri vymáhaní dane z nehnuteľností za rok 2011. Výnos za túto daň je najdôležitejšou sumou v príjmoch mesta. Hoci malo mesto získať viac ako 568 000 €, v skutočnosti získalo len viac ako 515 000 €. Rozdiel na daňovom nedoplatku bol skoro 53 000 €. Kontrolór upozornil, že okrem tejto sumy mestu za minulé roky chýba viac ako 110 000 €. Medzi daňovníkmi figuruje skupina firiem, z ktorých (časť skrachovala) každá dlhuje mestu na dani z nehnuteľností viac ako tisíc eur. Klasickým problémom vymáhania pohľadávok v skrachovaných firmách je to, že mesto zvyčajne nie je ich jediným veriteľom. Aj keď si svoju pohľadávku vymáha od správcov konkurznej podstaty, tí najprv spomedzi veriteľov uprednostnia štát. V mnohých prípadoch je potom pre mesto daňový nedoplatok nedobytný. Verejný pranier v podobe zoznamu dlžníkov na webovej stránke mesta Snina však pomohol a pohol sa vo vymáhaní.
Košičania v roku 2013 zaplatili minimálne o pätinu vyššiu daň z nehnuteľností. Zvýšené sadzby mali vykryť prísun peňazí z iných daní. Vedenie mesta zdôvodnilo nárast dane výpadkom príjmov z podielových daní. Košice tvrdili, že sú jediným krajským mestom, ktoré nezvyšovalo dane od roku 2008. Bez zvýšenia daní by mesto neprežilo. Ročná sadzba dane zo stavieb na bývanie stúpa podľa lokality od 21 do 33 percent, zo stavebných pozemkov o 25 až 33 percent, majitelia záhrad zaplatia až o polovicu viac. Niektorí odborníci kritizovali, že keby mesto neživilo zbytočne 22 mestských častí (t. j. aj 22 starostov a ich osobitnú administratívu), nemuseli by sa žiadne dane zvyšovať.