Daň z nehnuteľností v Karlovej Vsi: Prehľad a vývoj

Správa dane z nehnuteľností je kľúčovou súčasťou financovania samospráv, pričom jej výber priamo ovplyvňuje kvalitu služieb poskytovaných obyvateľom. V kontexte mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, rovnako ako v iných samosprávach, predstavuje daň z nehnuteľností významný zdroj príjmov. Tento článok sa zameriava na daň z nehnuteľností v Karlovej Vsi, jej vývoj, štruktúru a súvislosti s celkovým hospodárením mestskej časti.

Hospodárenie Karlovej Vsi a význam daní

Mestská časť Bratislava - Karlova Ves ukončila hospodárenie za rok 2020 s prebytkom vo výške 720 260 eur. Starostka mestskej časti, Dana Čahojová, v archívnom rozhovore pre TASR uviedla, že k hospodáreniu sa pristupovalo s určitou opatrnosťou z dôvodu obáv z poklesu príjmov vplyvom pandémie. Napriek tomu sa podarilo udržať hospodárenie s miernym prebytkom a zrealizovať viaceré potrebné investície.

Hlavnú časť príjmov mestskej časti tvorili daňové príjmy, predovšetkým tie z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľností. V roku 2020 zaznamenala Karlova Ves nárast týchto príjmov oproti roku 2019 o 737 155 eur. Plnenie daní z príjmov fyzických osôb dosiahlo 5 797 416 eur, čo predstavuje 104,66 percenta v porovnaní s rozpočtom. Na druhej strane, výber nedaňových príjmov, ktoré zahŕňajú zdroje z podnikania, vlastníctva majetku, administratívne a iné poplatky a platby, či úroky z úverov a pôžičiek, bol slabší. Tieto príjmy predstavovali 1 290 556 eur, čo bolo na úrovni necelých 62 percent oproti rozpočtovému plánu. Tieto čísla ilustrujú, aký významnú rolu daň z nehnuteľností zohráva v celkovej finančnej stabilite mestskej časti.

Vývoj dane z bytov na Slovensku a v Bratislave

Daň z bytov, ktorá je súčasťou širšej dane z nehnuteľností, je témou, ktorá v posledných rokoch rezonuje spoločnosťou. Jej zavedenie siaha do minulosti, konkrétne novelou 329/1997 Z.z., ktorá bola začlenená do zákona 317/1992 Z.z. Pôvodná suma bola stanovená na 1 Sk za každý začatý štvorcový meter, pričom sa následne pomocou tabuľky koeficientom násobila podľa veľkosti obce. Niektoré mestské časti v Bratislave vtedy využívali zákonnú možnosť zníženia sadzieb.

Zlomovým bodom bol rok 2004, kedy v rámci fiškálnej decentralizácie bol prijatý zákon 582/2004 Z.z. Tento zákon výrazne zvýšil a posilnil právomoc obcí pri rozhodovaní o určení výšky sadzieb dane a oslobodení od daňových povinností. Od roku 2005 do konca roka 2019 existovali v Bratislave tri pásma (1., 2., 3.) pre určovanie sadzieb dane z bytov. V roku 2020 došlo k zavedeniu štyroch pásiem (A, B, C, D), ktoré platia dodnes. Pri zavádzaní tohto nového systému štyroch pásiem došlo čiastočne aj k preskupeniu členenia mestských častí.

V Bratislave sa daň z bytov zdvíhala celkovo štyrikrát. Najvýraznejšie zvýšenie sadzieb bolo zaznamenané v roku 2020, kedy nárast dosiahol v rozmedzí od 55 % do 98 % oproti poslednej sadzbe z roku 2017. Zvýšenie dane v roku 2024 nie je v porovnaní so sadzbou z roku 2017 nijak výrazné, pohybuje sa v rozmedzí 32-33%.

Sadzby dane z nehnuteľností v Bratislave: Pásma a vývoj

Systém štyroch pásiem zavedený v roku 2020 v Bratislave ovplyvnil aj Karlovu Ves. Pre obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2019 boli mestské časti rozdelené do troch kategórií:

1. Pásmo 1: Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín a Záhorská Bystrica.
2. Pásmo 2: Nové mesto, Ružinov, Petržalka, Karlova Ves, Dúbravka, Lamač, Devínska Nová Ves, Rača, Podunajské Biskupice a Vrakuňa.
3. Pásmo 3: Staré mesto.

Po zavedení štyroch pásiem v roku 2020 sa toto členenie čiastočne zmenilo. Konkrétne pásma a sadzby pre rok 2024 v Bratislave sú nasledovné:

• Pásmo A: Sadzba 1,35 €/m².
• Pásmo B: Sadzba 1,30 €/m².
• Pásmo C: Sadzba 1,25 €/m².
• Pásmo D: Sadzba 1,20 €/m².

Tieto sadzby sa aplikujú na byty a rodinné domy. Pre chaty a stavby na individuálnu rekreáciu sú sadzby vyššie, pohybujú sa v rozmedzí 3,40 - 5,25 €/m². Pre garáže je sadzba stanovená na 2,25 - 3 €/m².

Porovnanie s inými krajskými mestami

Daň z nehnuteľností a jej vývoj nie sú jedinečnou problematikou len pre Bratislavu. Aj iné krajské mestá na Slovensku prešli podobnými procesmi úpravy sadzieb.

• Košice: Mesto Košice má rovnako ako Bratislava rozdelené mestské časti do kategórií, ktoré sú ekvivalentom bratislavských pásem. Košice od roku 2005 zvýšili daň z bytov štyrikrát. Sadzby na rok 2024 boli v pôvodnom návrhu nasledovné: pre I. kategóriu 1,500€, II. kategóriu 1,425€ a III. kategóriu 1,350€, čo predstavovalo 50% nárast oproti roku 2020 pre všetky kategórie.

  • Kategórie sadzieb v Košiciach:
    • 1.1.2005 - 31.12.2007:
      • I. kategória: zahŕňala katastrálne územia ako Čermeľ, Stredné mesto, Huštáky, Letná, Severné mesto, Kamenné, Brody, Nové Ťahanovce, Terasa, Grunt, Železiarne, Furča, Južné mesto (s výnimkami), Skladná a Jazero.
      • II. kategória: zahŕňala katastrálne územia ako Ťahanovce, Kavečany, Lunik, Myslava, Lorinčík, Pereš, Poľov, Šaca, Košická Nová Ves, Vyšné Opatské, Nižná Úvrať, Krásna, Barca pri Košiciach (vrátane ulíc Hraničná, Barčianska, Gavlovičova a Vozárova), Šebastovce.
    • 1.1.2008 - do dnes:
      • I. kategória: Stredné mesto.
      • II. kategória: Huštáky, Letná, Skladná, Čermeľ, Severné mesto, Brody, Nové Ťahanovce, Terasa, Grunt, Železiarne, Furča, Južné mesto (s výnimkami), Jazero.
      • III. kategória: (nie sú uvedené konkrétne územia, ale predpokladá sa ich existencia v súvislosti s návrhom sadzieb na rok 2024).

• Prešov: Mesto Prešov menilo sadzby dane z bytov pomerne frekventovane, celkovo až 5-krát. Najvyšší nárast zaznamenalo v roku 2023, kedy sa sadzba zvýšila oproti roku 2020 o 50%.

• Žilina: Mesto Žilina zvýšilo daň z bytov v svojej histórii trikrát. V roku 2020 došlo k výraznému zvýšeniu o 150 % oproti roku 2012.

  • Kategórie sadzieb od 1.1.2024 v Žiline:
    • Sadzba 1,100€ platí pre: Bánová, Brodno, Budatín, Bytčica, Mojšová Lúčka, Považský Chlmec, Strážov, Trnové, Vranie, Zádubenie, Zástranie, Žilinská Lehota.
    • Pre ostatné časti mesta je určená jedna sadzba, ktorá je uvedená v stĺpci "najnižšia sadzba" (v kontexte porovnania s inými mestami).

• Nitra: V meste Nitra neprešlo zvýšenie dane z bytov v navrhovanej sadzbe 1€ za m² na rok 2024 cez mestské zastupiteľstvo. Rovnaká sadzba bola navrhovaná aj v roku 2022 na rok 2023, ale bola zmenená na aktuálne platnú sadzbu 0,750€.

• Banská Bystrica: Podobne ako Nitra a Trnava, ani Banská Bystrica nezvýšila daň z bytov na rok 2024.

• Trnava: V meste Trnava sa daň z bytov na rok 2024 nezdvíhala. V roku 2012 Trnava pracovala len s jednou sadzbou pre Trnavu a Modranku vrátane okolitých osád. V roku 2008 došlo k zvýšeniu sadzieb o 72% až 74% a v roku 2012 o 51%. Týmto sa mesto dobehlo na úroveň Bratislavy.

• Trenčín: V meste Trenčín bolo najvyššie zvýšenie dane zaznamenané v roku 2012, kedy daň z bytov vzrástla o 118%. Ani zmena v roku 2008 o 74% a v roku 2024 o 78% oproti predchádzajúcemu obdobiu nebola najnižšia.

Priemerné mzdy a daňová záťaž

Pri hodnotení výšky dane z nehnuteľností je dôležité brať do úvahy aj kúpnu silu obyvateľov, ktorá je často odzrkadlená v priemerných mesačných hrubých mzdách. Odkedy jednotlivé mestá zaviedli vlastné sadzby, prešlo 19 rokov. Každé mesto začalo rok 2005 s rôznymi sadzbami, pričom niektoré ich zdvihli hneď, iné si ponechali pôvodné.

Analýza ukazuje, že najvyšší nárast sadzieb medzi rokmi 2005 a 2024 zaznamenali Žilina, Trnava a Banská Bystrica, pričom ich tesne nasleduje Trenčín. "Zemiakovú medailu" získavajú Košice.

Pri pohľade na priemerné mesačné hrubé mzdy v krajských mestách je možné konštatovať, že najvyššiu daň (v pomere k najnižšej sadzbe) zaplatí vlastník bytu v Košiciach, potom v Žiline a na treťom mieste je Banská Bystrica. Tesne za nimi nasleduje Bratislava. Tento pomer ukazuje, že aj keď sa sadzby v rôznych mestách líšia, ich relatívna záťaž voči príjmom môže byť odlišná.

Zvyšovanie daní: Neobľúbený, no často nevyhnutný krok

Zdvíhanie daní je logickým, avšak často nepopulárnym krokom. Je pochopiteľné, že takéto opatrenia málokedy stretnú s pochopením obyvateľstva. V Bratislave sa od januára 2024 zvýšila daň z nehnuteľností v priemere o 35 % a poplatok za odpad v priemere o 30 %. Tieto zmeny vyplývajú z návrhov všeobecne záväzných nariadení (VZN), ktoré schválilo mestské zastupiteľstvo.

Návrh na zvýšenie dane z nehnuteľnosti bol počas rokovania poslancov predložený ako pozmeňovací návrh desiatich starostov. Primátor Bratislavy Matúš Vallo zdôraznil, že je dôležité, aby verejnosť rozumela dôvodom, ktoré k tomuto kroku viedli, a že to nikomu neprinesie politické body. Poukázal najmä na infláciu, ktorá zaťažuje samosprávy, a na ekonomické prognózy predpokladajúce nižšie výnosy.

Pri dani z nehnuteľností pre byty a rodinné domy sa sadzba v závislosti od lokality zvýši na 1,20 - 1,35 eura za štvorcový meter (m²). Pre chaty a stavby na individuálnu rekreáciu sa sadzba pohybuje na 3,40 - 5,25 eura za m². V prípade garáží je to 2,25 - 3 eurá za m².

Dôležitou informáciou je, že zvýšenie sa nemá dotknúť seniorov. Ľudia nad 65 rokov a držitelia preukazu ŤZP, ktorí majú v súčasnosti úľavu na dani z nehnuteľnosti vo výške 60 %, budú mať po novom 70 % úľavu. Zároveň sa zvýši aj poplatok za odvoz komunálneho odpadu, ktorý nebol menený deväť rokov.

Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová vyjadrila pochopenie pre nepríjemnosť, ktorú toto zvýšenie môže spôsobiť, ale zároveň poukázala na "prekernú situáciu" samospráv. Samosprávy majú problém zostavovať vyrovnané rozpočty a nezvýšenie daní by malo dosah na iné služby poskytované obyvateľom. Verí, že občania tento krok pochopia.

Na druhej strane, jeden z poslancov, starosta Petržalky Ján Hrčka, sa pri hlasovaní zdržal. Hoci rozumel tomuto kroku a podporoval ho, nesúhlasil s tým, na čo sa majú peniaze použiť. Upozornil, že ak samospráva dvíha sumu z dôvodu nedostatku financií, nemôže zároveň financovať sporné aktivity, ako je marketing. Je podľa neho potrebné si uvedomiť, či sa v opačnom prípade vedia obyvateľom pozrieť do očí. Tieto rozdielne pohľady ilustrujú komplexnosť rozhodovania o daniach a ich vplyve na obyvateľstvo a samosprávy.

tags: #dan #z #nehnutelnosti #karlova #ves #3