Bývanie predstavuje jednu zo základných ľudských potrieb, ktorá rozhodujúcim spôsobom formuje kvalitu života, sociálny status, zdravie, mobilitu a mnohé ďalšie parametre podstatné pre obyvateľov aj budúci vývoj sídiel. V kontexte dynamických spoločenských, ekonomických a environmentálnych zmien 21. storočia sa však dostupnosť a udržateľnosť bývania stávajú čoraz naliehavejšími výzvami. Medzinárodná konferencia, ktorá sa uskutočnila 21. a 22. júna 2019 na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe, bola venovaná práve týmto kľúčovým determinantám udržateľného a dostupného bývania. Podujatie, organizované Ústavom náuky o budovách FA ČVUT a Masarykovým ústavom vyšších štúdií ČVUT v spolupráci s Ministerstvom pre miestny rozvoj Českej republiky a Európskou hospodárskou komisiou OSN v Ženeve, zhromaždilo odborníkov z verejnej správy, výskumu, stavebníctva a zahraničných expertov, aby spoločne diskutovali o fenoméne, ktorý presahuje ich odborné agendy a dotýka sa nás všetkých - faktickej (ne)dostupnosti bývania.
Konkurencieschopnosť a udržateľnosť sídiel pod tlakom
Konkurencieschopnosť a udržateľnosť českých metropolí, ale aj mnohých iných miest v Európe, je v posledných rokoch ohrozovaná rastom cien nehnuteľností a reálnou nedostupnosťou bývania pre strednú triedu. Tento paradoxný stav nastáva paradoxne v čase ekonomickej prosperity, čo poukazuje na komplexnosť problému. Ide o výzvu, ktorá neumožňuje jednoduché riešenia prostou reguláciou či dotáciami. Neexistuje jednoznačné administratívne, politické, subvenčné či technologické riešenie. Namiesto toho je potrebné prijať a vylaďovať množstvo dielčích, reálnych opatrení, predovšetkým na úrovni obcí. Politici, úradníci aj odborníci môžu profitovať z intenzívnejšieho zdieľania skúseností a príkladov dobrej praxe z Českej republiky i zahraničia, ako aj z konfrontácie architektonických, ekonomických a sociálnych paradigiem. Kľúčovou otázkou pritom zostáva, kde leží hranica medzi žiadúcou reguláciou a prílišnou deformáciou tradične málo flexibilného bytového trhu, obzvlášť v situácii, keď je dostupnosť bývania predmetom verejného záujmu.
Interdisciplinárny prístup k bývaniu
Účastníci medzinárodnej konferencie sa oboznámili s analýzou súčasného stavu a návrhmi možných riešení. Konferenciu otvorili slová dekana Fakulty architektúry ČVUT Ladislava Lábuse, Daniely Grabmüllerovej z Ministerstva pre miestny rozvoj a Eleny Szolgayovej, zastupujúcej Európsku hospodársku komisiu OSN. Títo predstavitelia zdôraznili význam problematiky bývania v súčasnosti a jej odraz v urbánnej agende Európskej únie.
Následovalo predstavenie nadväzujúceho výskumného projektu „Udržateľné a dostupné bývanie v strategických plánoch sídiel“ a cieľov samotnej konferencie. Hlavný riešiteľ projektu Michal Kohout z Fakulty architektúry ČVUT a zástupca Masarykovho ústavu vyšších štúdií ČVUT architekt Petr Štěpánek zdôrazňovali rozporuplný charakter samotného bývania. Ide o komplexný fenomén, ktorý spája súkromnú potrebu bývať s celospoločenským významom bývania ako dlhodobej strategickej investície. Samotný názov projektu v sebe skrýva určitý paradox - udržateľnosť a dostupnosť bývania sú dve legitímne dimenzie problematiky, ktoré sú zároveň často, predovšetkým v krátkodobom horizonte, v priamom konflikte.
Hlavný rečník konferencie, profesor Spiro Pollalis z Harvardskej univerzity, sa vo svojom prejave venoval princípom trvalej udržateľnosti v oblasti plánovania a z nich vyplývajúcim zmenám v definičných rámcoch využívaných v územnom plánovaní, urbanizme aj architektúre. „V súčasnosti je diskutovaný oveľa širší dopad budov než predtým,“ uviedol Pollalis, pričom zdôraznil, že budovy dnes majú takmer tretinový podiel na globálnej spotrebe energie a produkujú takmer polovicu všetkých ľudmi produkovaných emisií CO2.
Panelové diskusie a príklady dobrej praxe
Program prvého dňa konferencie pokračoval tromi nadväzujúcimi panelovými diskusiami, ktorých cieľom bolo krátko predstaviť a následne diskutovať vopred zvolené témy.
Prvý panel sa zameral na problematiku dostupnosti a udržateľnosti bývania. Panelisti Luděk Sýkora (Karlova Univerzita), Michal Kohout a Tomáš Hudeček (ČVUT), Jiří Klíma (Ministerstvo pre miestny rozvoj), Spiro Pollaris (Harvard University) a Elena Szolgayová (Európska hospodárska komisia OSN) hovorili o potrebe vytvárania sociálne a funkčne zmiešaného prostredia, o nedostatočnej kapacite novej výstavby a neprimeranej dĺžke stavebných konaní. Diskutovalo sa tiež o postavení obecných samospráv v rámci plánovacieho systému a ich obmedzených možnostiach efektívne riešiť túto situáciu.
Druhý panel, zložený prevažne z medzinárodných hostí, predstavil príklady dobrej praxe z Európskej únie aj Českej republiky. Agata Krause, konzultantka OSN pre mestský rozvoj a bývanie, hovorila o skúsenostiach z Anglicka a prepojení bytovej politiky s priestorovým plánovaním. Paloma Taltavull z Univerzity v Alicante predstavila nastavenie nových merateľných indikátorov prostredníctvom strategických plánov v Španielsku. Petr Štěpánek prezentoval skúsenosti z Viedne, ktoré ukazujú vytváranie sociálneho mixu spojeného s vyššou kvalitou sociálnych bytov ako kľúčovým princípom rozvoja mesta.
Tretí panel sa zaoberal možnosťou spolupráce medzi rôznymi sektormi. Z akademickej obce sa zúčastnili David Tichý (ČVUT) a Martin Lux (Akadémia vied ČR). Zástupcovia verejných inštitúcií boli Jitka Modlitbová (Ministerstvo práce a sociálnych vecí) a Ondřej Boháč (riaditeľ Inštitútu plánovania a rozvoja hl. m. Prahy). Za komerčnú sféru vystúpil Martin Svoboda, výkonný riaditeľ JRD Development. Skladba panelu odrážala aktuálnu potrebu spolupráce verejného, vedecko-výskumného a komerčného sektora (tzv. triple helix), čo umožnilo prepojenie odlišných pohľadov na danú problematiku. Diskusia odhalila, že v oblasti vzájomnej informovanosti, komunikácie a dolaďovania postojov vyplývajúcich z odlišných východísk sú v rámci inštitucionálneho a procesného prostredia stále veľké rezervy.
Realitný expert: Ceny bytov môžu rásť tempom 10% ročne
Paralelné sekcie a špecifické témy
Sobotná časť konferencie prebiehala vo formáte troch paralelných sekcií, ktoré sa venovali špecifickým témam.
Prvý workshop sa zameral na problematiku sídlisk a diskutoval predovšetkým projekt Fakulty architektúry ČVUT „Sídliště, jak dál?“. Tento projekt sa sústreďuje na dlhodobú stratégiu priestorového rozvoja sídlisk v Českej republike a v širšom kontexte aj v celej postsocialistickej strednej a východnej Európe.
Druhý workshop sa venoval aktuálnej téme „smart bývania“. Účastníci debatovali o vzťahu medzi inteligentnými riešeniami, dostupnosťou bývania a plánovaním v kontexte „smart cities“.
Odolnosť sídiel voči klimatickým zmenám a energetická efektívnosť
Klimatické zmeny predstavujú ďalšiu významnú výzvu, ktorá úzko súvisí s problematikou bývania a rozvoja miest. Urbanizované oblasti hrajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní klimatických zmien, keďže produkujú približne 75 % globálnych emisií skleníkových plynov. Medzinárodný panel pre klimatické zmeny vo svojej piatej hodnotiacej správe uviedol, že štyri charakteristiky mestskej formy ovplyvňujú emisie skleníkových plynov: hustota, zmiešané využitie územia, konektivita a dostupnosť.
V porovnaní s globálnym priemerom sa klíma na Slovensku otepľuje približne dvojnásobne rýchlejšie, ako upozornil klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. „Ak do konca tohto storočia vzrastie priemerná ročná teplota vzduchu o 4 až 5 °C, klimatické podmienky na Slovensku sa budú v mnohom podobať na pomery, ktoré dnes prevládajú v južnej Európe, na Balkáne, v horšom prípade v oblasti východného Stredomoria,“ priblížil.
Tieto environmentálne výzvy si vyžadujú prehodnotenie prístupov k výstavbe a obnove budov. Dlhú dobu, až po energetickú krízu v 70. rokoch, si ľudstvo nepriznávalo dva zásadné problémy - blízkosť ropného zlomku, teda vyčerpanie ropných zdrojov, a postupný nárast znečistenia životného prostredia. Dnes už poznáme príčiny aj dôsledky nášho konania, vieme využívať alternatívne zdroje energie, ale musíme zmeniť naše správanie ako výrobcovia a konzumenti priemyselných výrobkov, tvorcovia a užívatelia budov a miest.
Zdravé a udržateľné bývanie: Príklady z praxe
Medzinárodná konferencia na tému zdravého bývania s názvom „Bývanie v mestách 21. storočia“ sa uskutočnila 14. marca 2019 v Bratislave v rámci kampane „Bývajme zdravo“. Táto kampaň zahŕňala sériu diskusií a prezentácií v hlavnom meste, ktoré koordinoval tím hlavnej architektky mesta. Kampaň „Bývajme zdravo“ sprevádzala záver európskeho projektu EU-GUGLE - Green Urban Gate towards Leadership in Sustainable Energy, ktorého cieľom bola príkladná obnova bytových domov v európskych mestách. Bratislava sa do projektu zapojila v roku 2013 a počas jeho trvania vyvíjala rôzne aktivity smerujúce k energeticky udržateľnej obnove bytových domov.
Bytový fond v Bratislave, ako aj na Slovensku, je relatívne mladý, avšak stále starší ako 30 rokov. Je na ňom potrebné vykonať obnovu, ktorá by viedla nielen k zdravšiemu bývaniu, ale predovšetkým k bezpečnejšiemu - staticky, protipožiarne i užívateľsky.
Na konferencii v Bratislave vystúpili aj renomovaní európski architekti so zameraním na ekologickú a udržateľnú výstavbu. Stéphane Malka z Paríža sa venuje transformácii mesta v rôznych polohách - vo vzťahu k človeku, k prostrediu a k funkcii. Jeho ateliér Malka Architecture tvorí originálnu, súčasnú a inovatívnu architektúru aj v oblasti obnovy bytových domov. Jakob Dunkl z rakúskeho ateliéru Querkraft predstavil vysokú latku v tvorbe kvalitného obytného prostredia pri zohľadnení princípov energeticky udržateľnej architektúry. Viedenský architekt Rüdiger Lainer priblížil projekty svojho tímu v novej štvrti mesta Aspern, budovanej na ploche bývalého letiska.
Do kampane sa zapojila aj Slovenská technická univerzita v Bratislave. V spolupráci s Fakultou architektúry a Stavebnou fakultou pripravil Útvar hlavnej architektky mesta Bratislava workshop „Panel LUCK“, v rámci ktorého študenti v zmiešaných tímoch navrhovali alternatívne obnovy panelového bytového domu, ako aj revitalizácie okolitých verejných priestorov v Petržalke.
„Udržateľná architektúra a udržateľnosť vo výstavbe nie je výsadne témou technológie a inteligentných domácností. Vplyv na udržateľnosť a zdravé bývanie majú aj použité stavebné materiály,“ upozornil architekt Pavol Pokorný, jeden z ambasádorov kampane „Bývajme zdravo“. Pripomenul, že podľa správy o globálnom stave - Global Status Report za rok 2017 až 36 % produkcie skleníkových plynov v Európe za posledných 10 rokov má na svedomí stavebníctvo. Z toho celkovo 9 % predstavuje narábanie s materiálmi ako oceľ a betón, zvyšných 27 % prevádzka budov. „Prioritou aj pri rozvoji bývania je obnoviteľná a udržateľná materiálová základňa v stavebníctve a architektúre,“ zdôraznil.
Výzvy pre architektov a developerov
Michal Kohout z Fakulty architektúry ČVUT, hlavný riešiteľ výskumného projektu, vysvetľuje neopomenuteľnú rolu architektov: „Uspokojovanie potrieb na bývanie je bezprostredne spojené s tvorbou kultúrneho dedičstva. Inšpirujúce príklady zo súčasnosti, rovnako ako bližšia i dávnejšia história, ukazujú, že hľadanie ciest k dostupnému bývaniu je aj výzvou a príležitosťou na realizáciu projektov, ktoré majú výrazne vyššie ambície, než je len zabezpečenie bytových kapacít.“ Práve búranie sektorových bariér medzi ekonómami, architektmi či sociálnymi aktivistami môže pomôcť pri nachádzaní inovatívnych ciest zo súčasnej bytovej krízy.
Petr Štěpánek z Masarykovho ústavu vyšších štúdií ČVUT vidí kruciálny problém aj v protichodných pohľadoch na bývanie v našom sociálnom a kultúrnom kontexte: „Bývanie je na jednej strane považované za mandátnu sociálnu potrebu a statok prístupný prakticky každému, na druhej strane je to aj čisto trhový investičný inštrument a predmet podnikania na trhu, ktorý sa dá len veľmi ťažko ovplyvniť.“
Účastníci konferencie sa mohli oboznámiť s viacerými úspešnými projektmi zo zahraničia aj z Českej republiky, s pohľadmi architektov, developerov, politikov a ekonómov. Mohli konfrontovať rôznorodé odborné paradigmy a komentovať aktuálnu krízovú situáciu, ktorá sa týka mnohých vyspelých krajín.
Budúcnosť sídlisk a smart bývanie
Sobotné workshopy poskytli priestor pre detailnejšie diskusie na troch špecifických platformách. Jedna z nich sa venovala budúcnosti panelových sídlisk, pričom sa diskutovalo predovšetkým o projekte Fakulty architektúry ČVUT s názvom „Sídliště, jak dál?“. Tento projekt sa zaoberá dlhodobou stratégiou priestorového rozvoja sídlisk v Českej republike a v širšom kontexte aj v celej postsocialistickej strednej a východnej Európe.
Ďalšia diskusná platforma sa sústredila na aktuálnu tému „smart housing“ - inteligentného bývania. Účastníci debatovali o vzťahu medzi inteligentnými riešeniami, dostupnosťou bývania a plánovaním v kontexte „smart cities“. Tieto diskusie podčiarkli, že hľadanie ciest k udržateľnému a dostupnému bývaniu si vyžaduje komplexné a interdisciplinárne riešenia, ktoré zohľadňujú technologický pokrok, sociálne potreby a environmentálnu udržateľnosť.
Konferencia je súčasťou výskumného projektu „Dostupné a udržateľné bývanie v strategickom plánovaní sídiel“, realizovaného Fakultou architektúry a Masarykovým ústavom vyšších štúdií ČVUT a financovaného z programu Éta Technologickej agentúry ČR. Aplikačnými garantmi projektu sú Svaz měst a obcí ČR a Institut plánování a rozvoje hl. m. Prahy.