Pojem „konšpiračná teória“ sa v bežnom dialógu používa pomerne často, no neraz bez hlbšieho pochopenia jeho skutočného významu. Aj keď je v laickej spoločnosti častejšie používaná skrátená verzia „konšpirácia“, správne by sme mali hovoriť o teórii sprisahania. Konšpirácia v svojom základnom význame odkazuje na tajne pripravovanú a organizovanú činnosť proti autorite, režimu alebo celému ľudstvu. Je to synonimum sprisahania, komplotu, či metód ilegálneho boja zameraného na utajenie. Konšpiračný teoretik je potom človek, ktorý verí, že udalosti, ktoré sa dejú vo svete, sú výsledkom tajných sprisahaní mocných skupín.
Kto sa skrýva za závesom?
Konšpiračné teórie vysvetľujú historické alebo súčasné udalosti ako výsledok tajného sprisahania skupiny vplyvných, mocných činiteľov. Týmito aktérmi môžu byť rôzne entity - od vládnych zložiek, cez tajné spoločnosti a organizácie, až po nadnárodné korporácie, mocné štáty, národy, náboženstvá, či dokonca mimozemské civilizácie. Spoločným menovateľom týchto skupín je ich nekontrolovateľný skrytý vplyv a z toho vyplývajúca potenciálna všadeprítomnosť a všemocnosť. Fámu, ale aj konšpiračnú teóriu, odlišuje od overeného faktu absencia „overenia“ alebo „oficiálneho overenia“. Hľadanie zdroja týchto „overení“ nás potom vedie k otázkam o dôveryhodných informáciách, ľuďoch, weboch, inštitúciách a médiách.
Od histórie po súčasnosť: Príklady sprisahaneckých naratívov
História je plná príkladov, kde sa objavili teórie o tajných sprisahaniach. Už za husitských čias sa šírila teória, že kráľ Jiří z Poděbrad s husitskou šľachtou nechal otráviť mladého katolíckeho kráľa Ladislava Pohrobka. V období národného obrodenia zase viedol spor o pravdivosť „novo nájdených“ rukopisov Zelenohorského a Královédvorského, ktoré mali posunúť počiatky českej literatúry do hlbšej minulosti. Tieto rukopisy, ktoré boli neskôr označené za falzifikáty, neboli jediným príkladom takéhoto javu v Európe.
V povojnovom Československu komunisti aktívne využívali konšpiračné teórie ako prostriedok na udržanie svojho mocenského monopolu. Tieto teórie boli často prezentované ako skryté poznanie, ktoré malo odhaliť skutočné zámery nepriateľov režimu.
V súčasnosti sa konšpiračné teórie týkajú širokej škály tém. Patria sem napríklad teórie o teroristických útokoch 11. septembra, naratívy o „Novom svetovom poriadku“, kde malá skupina medzinárodných elít kontroluje a manipuluje svetové vlády, priemysel a médiá. Ďalej sú to teórie spochybňujúce udalosti okolo smrti známych osobností ako Adolf Hitler, Michael Jackson alebo Elvis Presley, či neexistujúceho úmrtia J. F. Kennedyho.
Pandémia ochorenia COVID-19 sa stala živnou pôdou pre mnohé konšpiračné teórie. Objavili sa tvrdenia, že vírus bol skonštruovaný umelo, unikol alebo bol ukradnutý z výskumného laboratória, že ide o čínsku alebo americkú biologickú zbraň, židovský plán na masové očkovanie a sterilizáciu, schému kontroly populácie, alebo že súvisí so sieťami mobilných telefónov 5G. V USA pastor Rodney Howard-Browne obviňoval Rockefellerovcov a tvrdil, že pandémia bola plánovanou udalosťou, pričom svoje obvinenia opieral o dokument Rockefellerovej nadácie „Scenáre budúcnosti technológie a medzinárodného rozvoja“. Podľa neho je znak alebo číslo šelmy spomínané v Biblii čip, ktorým budeme „očipovaní“ pri očkovaní, čím nadväzoval na učenie sekty Vesmírni ľudia. Prieskumy z roku 2020 ukázali, že značná časť populácie na Slovensku verí, že ochorenie COVID-19 neexistuje a je len nástrojom na manipuláciu spoločnosti, alebo že nosenie rúšok spôsobuje oslabenie imunity či alergie.
Od fám k dezinformáciám: Rozmazané hranice
Fáma a konšpiračná teória sú pojmy, ktoré v jazyku označujú širokú škálu javov a často nadobúdajú negatívne konotácie. Pri hľadaní odpovede na otázku, kto alebo čo je zdrojom „overovania“ informácií, je teda nutné hovoriť o dôveryhodných zdrojoch. Konšpiračné teórie možno definovať ako nepodložené, neoverené, resp. oficiálne neakceptované informácie, ktoré varujú pred nebezpečným sprisahaním. V súvislosti s významnými historickými udalosťami vyzdvihujú úlohu sprisahania.
Konšpiračnú teóriu nemožno falzifikovať - teda jej nepravdivosť nemožno dokázať logicko-deduktívnou metódou, pozorovaním alebo experimentom. Pri analýze konšpiračných teórií a populistických prejavov sa hranice medzi konšpiráciou, klamlivými tvrdeniami a politickou propagandou veľmi často stierajú. Aj preto je dôležité konšpiračné teórie úplne oddeliť od obyčajných klebiet, folklóru a mýtov.
Na rozdiel od povesti či mýtu, konšpiračné teórie sú, rovnako ako fámy, šírené ako aktuálne a pravdivé. Z povesti môže vzniknúť legenda, ktorá môže byť aj pravdivá, založená na skutočných udalostiach.
Alternatívne médiá a ich rola
V súčasnosti sa na Slovensku stalo bežnou žurnalistickou praxou, že „alternatívnymi médiami“ sú eufemisticky označované „konšpiračné“ alebo „dezinformačné“ médiá. Tieto médiá sa líšia od zavedených typov médií z hľadiska obsahu, produkcie alebo distribúcie a môžu mať rôzne formy - audio, tlač, internet, video. Klasickí novinári ich často označujú za „protisystémové“ a nekvalitné. Ich obsah často obsahuje účelové dezinformácie a používa špecifický „newspeak“ (napr. „Luhanská ľudová republika“, „Novorusko“), pričom tradičné médiá tieto názvy uvádzajú s prívlastkom „takzvané“ alebo „samozvané“. Medzi znaky dôveryhodných médií patrí jasné vlastnícke pozadie a nezávislosť od ideológie, štátnych záujmov, či zahraničných vplyvov.
Neurovedec vysvetľuje, ako konšpiračné teórie ovplyvňujú váš mozog | Inverzný pohľad
Internet ako liahnisko konšpirácií?
Konšpiračné teórie sú široko prítomné na webe vo forme webstránok, blogov, videí na YouTube a sociálnych sietí. Otázkou, či internet zvýšil prevalenciu konšpiračných teórií, sa stále zaoberajú výskumníci. Výsledky štúdií ukazujú výrazné rozdiely v závislosti na témach, ale všeobecne poukazujú na absenciu serióznych, vysoko kvalitných odkazov vo výsledkoch vyhľadávania.
Informačná hygiena a kritické myslenie
Odborníci na dezinformácie odporúčajú základnú rutinu „informačnej hygieny“, aby sa zabránilo nechcenému šíreniu propagandy. Je dôležité pamätať, že ľudia vyhľadávajú sociálne médiá často kvôli ľudskému kontaktu a socializácii, ktorú tieto platformy ponúkajú, najmä v časoch neistoty.
Pri stretnutí s konšpiračnými teóriami je dôležité zachovať pokoj a neprepadať panike. Namiesto verejných konfrontácií na internete je odporúčaný mierny súkromný dialóg, ktorý sa snaží povzbudiť pochybnosti, nie priamo argumentovať. Veriaci v konšpiračné teórie majú často skryté pochybnosti, pretože pre tvrdenia ich teórií neexistujú overiteľné dôkazy. Dôležité je spolupracovať s ďalšími priateľmi a rodinnými príslušníkmi, byť slušný a láskavý, a nečakať okamžité výsledky. Skúsenosti ľudí, ktorí opustili napríklad hnutie QAnon, opisujú proces ako postupné hromadenie pochybností a „trhlín“ vo viere, nie ako náhle odhalenie pravdy.
Konšpiračné byty: Skutočný nástroj štátnej moci
Okrem teórií o sprisahaní existuje aj historický fenomén „konšpiračných bytov“, ktoré slúžili priamo spravodajským službám. Ústav pamäti národa zverejňuje prehľad zväzkov prepožičaných a konšpiračných bytov Hlavnej správy rozviedky (I. správy) uložených v archíve. Tieto byty slúžili I. správe na jej operatívnu činnosť, najmä na stretávanie sa s tajnými spolupracovníkmi, ale aj na ubytovanie a školenie jej príslušníkov.
Držiteľmi prepožičaných bytov boli občania oddaní komunistickému režimu, ktorí svoj byt, jeho časť, chatu či kanceláriu v čase svojej neprítomnosti prepožičiavali rozviedke na jej operatívnu činnosť. Prehľad zväzkov konšpiračných a prepožičaných bytov obsahuje registračné číslo zväzku, odbor zakladajúci zväzok, kategóriu (prepožičaný byt - PB / konšpiračný byt - KB), krycí názov zväzku, dátum zaevidovania a uloženia zväzku do archívu.
V skratke, kým konšpiračná teória je názor alebo vysvetlenie udalostí, ktoré sa odvoláva na tajné sprisahania, „konšpiračný byt“ bol reálny nástroj používaný spravodajskými službami na vykonávanie ich tajných operácií. Je dôležité používať slová v ich pravom význame a rozlišovať medzi naratívmi o sprisahaní a samotnou podstatou sprisahania ako takej. Na odhaľovanie skutočných sprisahaní, často protištátnej činnosti, existujú štátne orgány, ako napríklad spravodajské služby.
tags: #co #znamenal #konspiracny #byt