Sociálna poisťovňa (SP) stojí na prahu významných zmien, ktoré majú za cieľ modernizovať jej fungovanie, zlepšiť služby pre občanov a zabezpečiť jej dlhodobú udržateľnosť. V posledných rokoch sa inštitúcia intenzívne zameriava na digitalizáciu procesov, zefektívnenie organizačnej štruktúry a posilnenie proaktívneho prístupu k klientom. Tieto snahy sú súčasťou širšieho reformného úsilia, ktoré reaguje na demografické zmeny, meniace sa ekonomické prostredie a potrebu efektívnejšieho riadenia verejných financií.
Modernizácia dávkových agend: Projekt MODA a digitálna transformácia
Jedným z kľúčových projektov, ktorý má transformovať fungovanie Sociálnej poisťovne, je projekt „Modernizácia dávkových agend Sociálnej poisťovne“ (MODA). Tento projekt je implementovaný na národnej úrovni a predstavuje dôležitý nástroj podpory výkonu sociálneho poistenia. Jeho dopad sa dotýka všetkých subjektov sociálneho poistenia na celom území Slovenskej republiky a je v súlade s programovým vyhlásením vlády, systémovými zmenami a prioritami vlády.
Sociálna poisťovňa, ktorá má špecifické postavenie v rámci spoločnosti a ktorej činnosť vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v rámci svojej dávkovej agendy rieši nároky prakticky všetkých občanov vo väzbe na vznik rôznych životných situácií. Projekt MODA je druhým projektom schváleného reformného zámeru „Efektívne služby Sociálnej poisťovne v oblasti sociálneho poistenia“. Tento reformný zámer prispieva k naplneniu cieľa „Zvýšená produktivita práce a kvalita pri výkone procesov SP a zavedenie princípu 1x a dosť.“ Realizácia konceptu digitálnej transformácie existujúcich procesov je preto nevyhnutná.
Reforma financovania sociálnych služieb a legislatívne zmeny
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR od septembra 2022 kontinuálne pripravovalo Koncepciu reformy financovania sociálnych služieb. Táto koncepcia predstavuje ideový základ pre reformu a novú legislatívu financovania sociálnych služieb. Bola pripravená ako podklad a jeden z míľnikov Reformy integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, definovanej Komponentom 13 Plánu obnovy a odolnosti SR.
Konceptu reformy financovania sociálnych služieb bola v dňoch 15. až 28. novembra 2024 predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Následne sa stala podkladom pre prípravu návrhu zákona o Príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon bol 9. decembra schválený v Národnej rade Slovenskej republiky. Informácie o vybraných legislatívnych zmenách pri poskytovaní sociálnych služieb, účinných od 1. januára 2026 a 1., sú postupne zverejňované. V súlade so zákonom č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejňuje relevantné informácie.
Strategické zámery Sociálnej poisťovne na roky 2024 - 2029
Sociálna poisťovňa si v minulom roku stanovila strategické ciele zamerané na zjednodušenie a digitalizáciu procesov pre obyvateľov Slovenska. V období rokov 2024 až 2029 sa plánuje zefektívňovať organizačná štruktúra, zvyšovať kvalita služieb pre ľudí a pripraviť koncepciu bezpapierovej kancelárie s nahradením elektronickou agendou. Cieľom je poskytovať služby bez nutnosti aktívneho prístupu občana, ktorý má právny nárok na dané služby. Týmto prístupom chce poisťovňa odľahčiť svojich klientov od úradných povinností a efektívnejšie a flexibilnejšie vykonávať svoju činnosť.
Jednou z kľúčových aktivít SP je aj spolupráca s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti s novelami zákona o sociálnom poistení. Medzi významné zmeny patrí napríklad nahradenie rodičovského dôchodku poskytnutím podielu zaplatenej dane z príjmov či vytvorenie komplexnej dôchodkovej prognózy zo všetkých pilierov. SP sa tiež podieľala na pripomienkovaní zákonov o starobnom dôchodkovom sporení a o zamestnanosti. Na podnet poisťovne bola do novely zákona o zdravotnej starostlivosti zapracovaná možnosť ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť (PN) posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Cieľom tejto úpravy je zabrániť zneužívaniu inštitútu dočasnej pracovnej neschopnosti a odstrániť niektoré aplikačné problémy v súvislosti s elektronickou PN.
Finančné výzvy a demografický tlak
Napriek snahám o modernizáciu a digitalizáciu, hospodárenie Sociálnej poisťovne čelí vážnym výzvam. Vláda schválila rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorý však nenapĺňa optimizmom. V tomto roku je potrebné dofinancovanie sumou 2,72 miliardy eur, čo je o 1,12 miliardy eur viac ako vlani. V budúcom roku sa počíta s transferom 2,75 miliardy eur a v nasledujúcich dvoch rokoch s 2,7 a 2,35 miliardy eur. Tieto historicky najvyššie transfery sú dôsledkom nových výdavkových politík, ako sú trináste dôchodky, rodičovské dôchodky a uvoľnenie podmienok pre predčasné dôchodky.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a Európska komisia upozorňujú, že verejné financie Slovenska sa nachádzajú vo vysokom riziku z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Finančný analytik Marián Búlik poukazuje na to, že vysoká valorizácia dôchodkov, ktorá v minulom roku prekročila oficiálnu mieru inflácie viac ako dvojnásobne, spolu s navýšením nových dôchodkov, zhoršuje hospodárenie poisťovne. Táto situácia nie je dlhodobo udržateľná a vláda by mala namiesto navyšovania nesystémových 13. dôchodkov hľadať iné riešenia.
Nepriaznivá demografia predstavuje ďalšiu významnú výzvu. Slovensko starnutie prebieha rýchlejším tempom v rámci EÚ, čo je spôsobené odchodom silných ročníkov do dôchodku, nízkou pôrodnosťou a predlžujúcou sa priemernou dĺžkou života. Do roku 2050 sa predpokladá pokles počtu ľudí v produktívnom veku o takmer 18 % a nárast počtu seniorov o 46 %. Miera závislosti sa zvýši, čo vyvinie ďalší tlak na verejné financie.
Potenciálne riešenia a udržateľnosť systému
Analytici RRZ sa zhodujú, že demografickému tlaku sa bez silnej imigračnej politiky vyhnúť nemožno. Podpora pôrodnosti, hoci je žiadaná, by priniesla prvé viditeľné pozitívne vplyvy až o tri desaťročia a zároveň by znamenala počiatočné vyššie náklady. Skúsenosti iných európskych krajín, ako napríklad Maďarsko, ukazujú, že ekonomické opatrenia na zvýšenie pôrodnosti sú často neúspešné. Okrem toho, musí Slovensko byť pre mladých ľudí atraktívne, aby neodchádzali do zahraničia.
Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku je ďalšou možnosťou, avšak už dnes rastie podľa automatického mechanizmu naviazaného na vývoj priemernej dĺžky života. S výnimkou prípadného zjednotenia dôchodkového veku pre mužov a ženy, ďalšie zvyšovanie nie je reálne.
Marián Búlik navrhuje ako reálne riešenie kombináciu vyššieho veku odchodu do dôchodku, znižovania dôchodkov z 1. piliera a zvýšenia významu investovania a tvorby majetku pre udržanie životného štandardu. Ak štát nechce zbankrotovať, bude musieť riešiť aj zníženie úrovne dôchodkov a takzvanej miery náhrady. Hlavným kľúčom k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií a rastu životnej úrovne je podľa RRZ silný ekonomický rast a prijímanie reforiem podporujúcich dobiehanie vyspelých krajín.
Kontroverzie okolo kúpy budovy v Žiline
V čase snahy o konsolidáciu a modernizáciu sa objavili aj kontroverzie týkajúce sa konkrétnych investícií. Sociálna poisťovňa si kúpila nové priestory v budove Euroterrace v Žiline za vyše 11 miliónov eur. Nadácia Zastavme korupciu poukázala na neštandardné okolnosti, vrátane toho, že nákup inicioval šéf poisťovne Michal Tariška, ktorý v minulosti pôsobil vo vysokých manažérskych funkciách v 365.bank, ktorá bola súčasťou predajného portfólia.
Pochybnosti vyvolal aj samotný výber pobočky a jej kúpy. Cenu si navrhol predávajúci a poisťovňa si dala vypracovať analýzu, v ktorej ako jediná dostupná a vyhovujúca budova bola spomenutá práve Euroterrace. Nadácia tiež upozornila, že kúpna cena nových priestorov prepočítaná na meter štvorcový vychádza vyššia ako cena bytov predávaných nad nimi, pričom nebytové priestory sú obvykle lacnejšie.
Sociálna poisťovňa však tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje transparentnosť procesu. Hovorca SP Martin Kontúr uviedol, že kúpna cena nových priestorov povedie k dlhodobému zníženiu prevádzkových nákladov, ktoré budú až o 54,1 % nižšie. Investíciu, vrátane jej ceny, nezávisle a odborne zhodnotila medzinárodná spoločnosť CBRE. SP tiež argumentuje, že porovnanie ceny za meter štvorcový bytov a kancelárskych priestorov nie je korektné, pretože byty sa predávajú v základnom štandarde, zatiaľ čo kancelárske priestory budú plne zariadené na mieru.
Michal Tariška sa ostro ohradil voči tvrdeniam o konflikte záujmov. Uviedol, že svoje pôsobenie v 365.bank ukončil dávno pred nástupom do Sociálnej poisťovne a nemá žiadny vplyv na rozhodovacie procesy banky ani s ňou prepojených spoločností. Spájanie jeho minulého pôsobenia s aktuálnymi rozhodnutiami poisťovne považuje za zavádzajúce.
Napriek vyjadreniam poisťovne, otázniky nad transparentnosťou a primeranosťou ceny zostávajú. Najmä v kontexte strategickej línie vlády z roku 2024, ktorá kládla dôraz na zlepšenie online služieb a rekonštrukciu existujúcich budov, nie na kúpu nových.
V konečnom dôsledku, rekonštrukcia Sociálnej poisťovne je komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen technologické a procesné inovácie, ale aj riešenie finančných výziev a demografických dopadov. Otvorené a transparentné riešenie akýchkoľvek pochybností je kľúčové pre budovanie dôvery verejnosti v tento dôležitý inštitút.
tags: #rekonstrukcia #socialnej #poistovne