Čo znamená byť skorumpovaný: Pohľad na Slovensko a širšie dôsledky

Korupcia, pojem, ktorý sa v slovenskom prostredí skloňuje čoraz častejšie, predstavuje komplexný problém s hlbokými spoločenskými, ekonomickými a morálnymi dôsledkami. Slováci vo vôbec prvom prieskume Európskej komisie o korupcii poukazujú na skorumpované prostredie, ktoré sa prejavuje úplatkami pri verejných štátnych nákupoch, v súdnictve, na polícii či pri vybavovaní stavebných povolení. Až 90 percent respondentov si myslí, že korupcia je u nás veľmi rozšírená. Tento stav naznačuje, že vnímanie korupcie a jej reálny dopad na životy občanov sú na Slovensku na vysokej úrovni.

Verejné tendre a nekalé praktiky

Jedným z najviac postihnutých oblastí je oblasť verejných obstarávaní. Každý druhý podnikateľ, ktorý sa zapojil a neuspel vo verejnom tendri, si myslí, že to bolo práve kvôli úplatku. Toto tvrdenie podčiarkuje vážne podozrenia z netransparentnosti a manipulácie v procese verejných súťaží. Viac ako 80 percent podnikateľov si myslí, že verejné súťaže sú šité na mieru konkrétnej firme. Horšia mienka o vyhodnocovaní tendrov panuje už len v Bulharsku, čo naznačuje, že Slovensko v tomto ohľade nie je izolovaným prípadom, no situácia je vážna v kontexte Európskej únie.

Dôvera v inštitúcie a jej absencia

Napriek tomu, že s korupciou má skúsenosť približne každý siedmy Slovák, na polícii ju ohlási len pätina z nich. Podľa Zuzany Dančíkovej z Transparency International Slovákom chýba motivácia postaviť sa proti nej. Tento fakt je úzko spojený s nízkou dôverou občanov v štátne inštitúcie, najmä v súdnictvo. Európska komisia v tejto súvislosti poukazuje na chýbajúci zákon, ktorý by ochránil osoby, ktoré nahlásia korupciu na políciu. Ministerstvo vnútra tvrdí, že zákon už má pripravený a predstaví ho najneskôr v marci. „Jeho hlavnou myšlienkou je, aby osoby, ktoré korupciu nahlásia, boli chránené a neboli šikanované v pracovnoprávnych vzťahoch,“ hovorí Ivan Netík z tlačového odboru ministerstva.

Nevyriešené veľké kauzy podľa Zuzany Dančíkovej z Transparency International nasvedčujú tomu, že na Slovensku zle fungujú súdy, prokuratúra i polícia. Slováci súdom nedôverujú. Korupciu by skôr oznámili médiám. Nedôveru v súdy si všimla aj Európska komisia, ktorá vyzvala Slovákov na zvýšenie nezávislosti súdnej moci.

Nezávislosť súdnej moci - dvojsečná zbraň?

Jedným z odporúčaní Európskej komisie je zvýšenie nezávislosti súdnej moci. Nepáči sa jej napríklad, že minister spravodlivosti môže bez udania dôvodov odvolať predsedov a podpredsedov súdov. To bol napríklad prípad ministerky Lucie Žitňanskej, ktorá v roku 2011 odvolala z funkcie 14 predsedov súdov. Mimovládne organizácie však upozorňujú, že toto odporúčanie môže byť v slovenských podmienkach dvojsečnou zbraňou. „Na Slovensku sa ukázalo, že práve prílišná nezávislosť umožnila sudcom zabetónovať sa v justícii a zneužívať svoju nedotknuteľnosť. Vyplatiť sa nemusí ani ďalšie odporúčanie Komisie smerom k súdom týkajúce sa zvýšenia nezávislosti disciplinárnych senátov. „Zneužívanie disciplinárnych konaní v súdnictve súvisí práve s tým, že súdnictvo je príliš nezávislé.

Ministerstvu spravodlivosti sa nepáči, akým spôsobom Európska komisia pristúpila k vypracovaniu tejto správy. „Výsledkom je, že správa vychádza z mnohých skreslených, respektíve dávno neaktuálnych informácií,“ reaguje hovorkyňa ministerstva Alexandra Donevová. Tento nesúhlas poukazuje na rozdielne pohľady na riešenie problémov korupcie a na vnímanie efektivity navrhovaných opatrení.

Morálny rozmer korupcie: Viac než len úplatok

P. Sergio G. vo svojom svedectve poukazuje na širší morálny rozmer korupcie, ktorý presahuje rámec jednoduchého prijímania či dávania úplatkov. „Skorumpovaný nie je len policajt, ktorý úplatok žiada, ale aj ten, kto mu ho dáva,“ zdôrazňuje. Toto vnímanie korupcie ako morálneho zlyhania, ktoré sa týka všetkých aktérov, je kľúčové pre pochopenie jej hlbokých koreňov.

Príbeh o osemročnom dievčatku, ktoré s presvedčením vyhlásilo, že korupcia nie je len o tom, kto úplatok žiada, ale aj o tom, kto ho dáva, ilustruje, že morálne princípy sú často pochopené už v ranom veku. Jej otec, policajt, bol jej príkladom a ona sama vyrastala ako počestná osoba. Toto svedectvo pripomína, že počestnosť nie je len o sexuálnej morálke, ale o živote, ktorý zodpovedá morálnemu zákonu.

Príklad vychováva k počestnosti

Príklad rodičov má zásadný vplyv na morálny vývoj detí. „Sú to otcovia, kto svojím príkladom učia žiť túto hodnotu, tak veľmi potrebnú pre dobré rodinné a spoločenské vzťahy. Ak sú počestní oni, budú mať morálnu autoritu na vyžadovanie dobrého správania od svojich detí,“ píše P. Sergio G. Otec, ktorý prináša domov kradnuté veci, hoci len maličkosť, učí svoje deti, že kradnúť je dobré. Matka, ktorá žiada syna, aby sa pretlačil do metra bez platenia, ho učí byť podliakom. Tieto príklady ukazujú, ako sa nečestné správanie môže prenášať z generácie na generáciu, čím sa upevňuje skorumpované prostredie.

Naopak, chlapec, ktorý sa pri futbale prizná aj napriek tlaku kamarátov, že pri góle si pomohol rukou, ukazuje, že je hodný dôvery, pretože je čestný. Opisovanie pri skúškach je podvod, ale len tomu študentovi sa podarí neupadnúť do tejto takej rozšírenej chyby, ktorý sa naučil byť čestným. Tieto situácie demonštrujú, že čestnosť je naučená vlastnosť, ktorá sa formuje prostredníctvom výchovy a osobných rozhodnutí tvárou v tvár pokušeniu.

Boj proti korupcii v skorumpovanom prostredí

V krajinách ako Mexiko, kde korupčné prostredie povzbudzuje a odmeňuje nečestnosť, je byť počestným náročnou úlohou. „Ak môj život nezodpovedá zákonným a predovšetkým morálnym princípom, nie som hodný dôvery,“ uzatvára P. Sergio G. Toto tvrdenie zdôrazňuje, že korupcia nie je len právnym problémom, ale predovšetkým morálnym problémom, ktorý ovplyvňuje dôveryhodnosť jednotlivcov a celej spoločnosti.

Na Slovensku, kde prieskumy ukazujú vysokú mieru vnímania korupcie, je výzvou nielen boj proti úplatkom a nekalým praktikám, ale aj budovanie kultúry čestnosti a zodpovednosti na všetkých úrovniach spoločnosti. Zvýšenie transparentnosti vo verejných inštitúciách, posilnenie právneho štátu a predovšetkým osobná zodpovednosť každého jednotlivca za svoje činy sú nevyhnutnými krokmi na ceste k obnove dôvery a budovaniu spravodlivejšej spoločnosti.

tags: #co #znamena #byt #skorumpovani