Proces získavania stavebného povolenia a následná realizácia stavby môžu byť zložité a časovo náročné. Neraz sa stane, že stavebný úrad v priebehu konania alebo po jeho ukončení požiada o vykonanie určitých úprav či prerobenie stavby. Táto situácia môže byť pre stavebníka frustrujúca, avšak pochopenie právneho rámca a postupov je kľúčové pre úspešné zvládnutie celého procesu. Tento článok sa zameriava na to, čo robiť, keď stavebný úrad žiada prerobenie stavby, a poskytuje detailný prehľad o relevantných krokoch, legislatíve a možnostiach obrany.
Základné kroky v procese stavebného povolenia
Predtým, než sa dostaneme k situáciám, kedy stavebný úrad žiada prerobenie stavby, je dôležité pochopiť základný proces získavania povolenia. Podmienky vydania povolenia na stavbu sa môžu mierne líšiť na každom stavebnom úrade. Z tohto dôvodu sa odporúča vopred zájsť na váš príslušný stavebný úrad (obvykle je súčasťou miestneho úradu) a spýtať sa, čo všetko budú požadovať k vydaniu povolenia, t.j. od ktorých úradov budú vyžadovať stanoviská k vášmu projektu a podobne. Potom je najlepšie postupovať podľa ich zoznamu.
Podľa stavebného zákona je proces povolenia stavby dvojstupňový, to znamená, že v prvom kroku sa podáva žiadosť o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere, v druhom kroku stavebný úrad overí projekt stavby a následne sa môže začať stavať. Pri jednoduchých stavbách, ako sú rodinné domy (musia mať maximálne 2 nadzemné podlažia a 300m2 zastavanú plochu a maximálne 1 podzemné podlažie), stavebný úrad obvykle zlúči konanie do jedného a hneď po vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere aj overí projekt stavby. Následne sa po nadobudnutí právoplatnosti môže začať so stavbou.
Krok 1: Získanie základných informácií a vyjadrení
Prvým krokom je získanie vyjadrení dotknutých orgánov ako prílohy k žiadosti o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere. Na získanie týchto vyjadrení musíte mať hotový projekt stavby. Každému úradu, ktorý oslovíte, musíte zaslať (väčšinou už elektronicky) časti z projektu, ktorého sa ho týkajú, aby vám vedeli dať súhlasné stanovisko. Väčšine úradom stačí súhrnná správa z projektu a výkres situácie.
Medzi bežne požadované vyjadrenia patria:
- Záväzné stanovisko k stavebnému zámeru: Obvykle vydáva priamo obec ako orgán územného plánovania, takže oň požiadate priamo na príslušnom stavebnom úrade. V tomto stanovisku úrad skontroluje, či je navrhovaná stavba v súlade s ich územným plánom. Obvykle je potrebné priložiť súhrnnú správu, situácie a celú časť "Architektonicko-stavebné riešenie", v ktorej sú pôdorysy, rezy a pohľady na stavbu ako aj ich technický popis.
- Súhlas s odňatím poľnohospodárskej pôdy: Ak staviate na pozemku, ktorý je na liste vlastníctva zapísaný ako "ostatná plocha" alebo "zastavené plochy", toto vyjadrenie nemusíte riešiť. Pokiaľ však plánujete stavať na pozemku, ktorý je klasifikovaný ako "orná pôda", "záhrada" alebo "vinica", budete k stavebnému povoleniu navyše potrebovať súhlas okresného úradu s vyňatím poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu. Príslušnému okresnému úradu - odbor pozemkový a lesný musíte predložiť žiadosť o trvalé odňatie pôdy s nasledovnými prílohami: list vlastníctva k vynímanej parcele (nie starší ako 3 mesiace), kópia z katastrálnej mapy s vynímanou parcelou (nie staršia ako 3 mesiace), výkres situácie spolu s technickou správou z projektu stavby, súhlas obce s vyňatím pozemku, určenie bonity pôdy (pokiaľ máte ornú pôdu potom to vybavíte na katastri), bilancia skrývky poľn. pôdy (pokiaľ vynímate plochu do 1 000m2, potom si ju môžete spracovať sami) a geometrický plán, v ktorom bude zakreslené, ktorá časť parcely sa má vyňať (je potrebné len v prípade, pokiaľ sa má vyňať časť parcely, napr. časť pod budúcou stavbou, geometrický plán k vyňatiu časti parcely Vám vypracuje geodet).
- Súhlas so stavbou a užívaním malého zdroja znečistenia: Ak máte v navrhovanej stavbe plynový kotol, kotol na tuhé palivo alebo krb, je potrebné požiadať obec o vydanie takéhoto súhlasu. Tepelné čerpadlo nie je zdrojom znečistenia, preto ak nemáte v projekte ani krb, nie je potrebné žiadať o tento súhlas. Požadované prílohy k posúdeniu tejto žiadosti sú obvykle pôdorys, rez alebo pohľad, z ktorého je vidieť budúci komín a technická správa, ktorá popisuje zdroj znečistenia.
- Vyjadrenia príslušných správcov sietí: Jedná sa o príslušné vodárne, elektrárne, plynárne, telekomunikácie atď. Je potrebné ich osloviť kvôli napojeniam na ich siete, resp. umiestneniu ich sietí v blízkosti stavby a ich ochrane počas výstavby. Domová čistiareň odpadových vôd alebo studňa na pitné účely si vyžadujú samostatné stavebné povolenie. Jedná sa o vodné stavby, ktoré povoľuje príslušný okresný úrad - štátna vodná správa.
- Vyjadrenia prípadných ďalších inštitúcií na základe konkrétnych požiadaviek stavebného úradu: Ide o špeciálne úrady, ktoré nie sú bežne vyžadované k posúdeniu navrhovanej stavby, ako napríklad pamiatkový úrad (ak sa nachádza vaša budúca stavba v pamiatkovo chránenej oblasti), alebo letecký úrad ak ste blízko letiska a podobne.
Lehoty na vyjadrenie: Vhodné je zabezpečiť si vyjadrenia správcov sietí, prípadne ďalších inštitúcií dostatočne dlho pred požiadaním o rozhodnutie o stavebnom zámere, pretože každá inštitúcia má zákonnú lehotu 30 dní na vyjadrenie a je zbytočné predlžovať stavebné konanie čakaním na ich vyjadrenie.
Doložka súladu: Ak si niektorý z úradov vyžiada vo vyjadrení nejaké zmeny v projekte stavby, je potrebné tieto zmeny zapracovať do projektu a požiadať znova tento úrad o vydanie takzvanej doložky súladu, čo znamená, že úrad si skontroluje, či bola ich požiadavka správne zapracovaná do projektu. Táto doložka je potom takisto prílohou žiadosti o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere.
Krok 2: Vyplnenie tlačiva žiadosti o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere
Tlačivo žiadosti o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere nájdete obvykle na internetovej stránke príslušného stavebného úradu - obce v sekcii oddelenie územného rozvoja. Toto tlačivo je jednotné pre celé Slovensko a je pomerne komplikované.
- Časť A - Typ žiadosti: Tu uvediete, či sa jedná o novostavbu, zmenu stavby, atď. a príslušný stavebný úrad.
- Časť B - Identifikačné údaje: Tu uvediete vaše údaje. Žiadateľ je ten, kto bude vybavovať povolenie stavby, stavebník je ten, na koho bude vydané povolenie a kto bude majiteľom stavby, projektant je inžinier alebo architekt s oprávnením projektovať, generálny projektant je hlavný projektant stavby, ktorý právne zastrešuje všetkých ostatných zúčastnených projektantov ako statika, zdravotechnika, dopravných inžinierov atď.; generálny projektant sa obvykle uvádza len pre veľké stavby.
- Časť C - Základné údaje o stavbe: Tu uvediete miesto stavby (ulicu alebo parcelu), susedné pozemky, členenie stavby na stavebné objekty (obvykle je hlavný stavebný objekt SO 01 rodinný dom a následne povedzme môže byť SO 02 prípojka vodovodu atď.; tieto informácie nájdete v projekte stavby). Ďalej tu z projektu vašej stavby uvediete údaje ako zastavaná plocha, plochy zelene, výška stavby atď. Takisto je potrebné uviesť odstupové vzdialenosti navrhovanej stavby od hraníc pozemku z každej strany, koľko izieb bude mať daná stavba, akú prípojku máte vybudovanú a akú bude treba zriadiť a mnoho iného. Všetky tieto informácie by ste mali nájsť vo vašom projekte stavby.
- Časť D - Podrobné údaje o stavbe: Tu uvediete, či vaša stavba spĺňa parametre jednoduchej stavby, či bude potrebný výrub stromov, či budete potrebovať vjazd na pozemok alebo ho už máte vybudovaný (pod vjazdom sa obvykle myslí len malá spevnená plocha medzi asfaltovou alebo betónovou cestou na ulici až po hranicu vášho pozemku, obvykle k budúcej bráne).
- Časť E - Dokumentácia stavby: Tu uvediete, či projekt podávate elektronicky alebo v tlačenej listinnej forme a počet príloh.
- Časť F - Údaje o správnom poplatku: Tu uvediete predpokladané náklady stavby a poplatok, aký je potrebné uhradiť.
Ako prílohu k žiadosti o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere musíte okrem vyjadrení dotknutých úradov a správcov sietí priložiť samozrejme aj kompletný projekt stavby. Ak ho podávate v papierovej (listinnej forme) je potrebné priložiť 2 vyhotovenia. Po vydaní povolenia 1 vyhotovenie ostáva na stavebnom úrade na archívne účely a druhé sa vám vráti.
Krok 3: Podanie skompletizovanej žiadosti a lehoty
Po predložení žiadosti o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere s kompletnými prílohami, projektovou dokumentáciou a zaplatením správneho poplatku má stavebný úrad 30 dní na to, aby vydal rozhodnutie, v zložitejších prípadoch 60 dní.
So stavbou sa môže začať po uplynutí 15-dňovej lehoty od rozhodnutia úradu, počas ktorej sa môžu ešte spresniť detaily každou zo zúčastnených strán. Právoplatnosť musí stavebný úrad zvlášť potvrdiť. Z našej skúsenosti môžeme povedať, že celý proces, od získania prvých vyjadrení až po vydanie povolenia trvá v priemere okolo 3-6 mesiacov.
Povolenie stavby štandardne stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačne do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti (jeho platnosť sa však dá predĺžiť).
Kedy stavebný úrad žiada prerobenie stavby?
Stavebný úrad môže žiadať prerobenie stavby z viacerých dôvodov, ktoré súvisia s dodržiavaním zákonných predpisov, projektovej dokumentácie, alebo s novými skutočnosťami, ktoré vyplynú počas stavebného konania.
Nesúlad s projektovou dokumentáciou
Najčastejším dôvodom, prečo stavebný úrad žiada prerobenie stavby, je zistenie, že realizovaná stavba sa odchýlila od schválenej projektovej dokumentácie. Aj malé zmeny, ako napríklad posunutie priečky, zmena rozmerov okna alebo dverí, či zmena materiálu, môžu byť predmetom záujmu úradu, ak neboli riadne ohlásené a schválené.
Nedodržanie zákonných požiadaviek
Stavebný úrad je zodpovedný za dodržiavanie všetkých relevantných zákonov a predpisov, vrátane stavebného zákona, územného plánu, hygienických noriem, požiarnej ochrany, environmentálnych predpisov a iných. Ak sa počas výstavby alebo pri kontrole zistí, že stavba nespĺňa niektorú z týchto požiadaviek (napr. nedostatočné odstupové vzdialenosti od hranice pozemku, nevyhovujúce technické riešenia, nedostatočné vetranie, nedostatočná protipožiarna ochrana), stavebný úrad môže nariadiť vykonanie nápravy, čo môže znamenať aj prerobenie časti stavby.
Zmeny v legislatíve alebo územnom pláne
Hoci menej časté, môže sa stať, že v priebehu stavebného konania alebo po získaní povolenia dôjde k zmene legislatívy alebo územného plánu, ktorá si vyžiada úpravu projektu alebo realizovanej stavby. V takýchto prípadoch je však postup úradu obvykle iný a býva spojený s informovaním stavebníka o nových požiadavkách.
Bezpečnostné alebo technické nedostatky
Ak sa počas výstavby objavia vážne technické nedostatky alebo bezpečnostné riziká, ktoré by mohli ohroziť užívateľov stavby alebo okolie, stavebný úrad má právo zasiahnuť a nariadiť okamžité prerobenie alebo odstránenie problematických častí stavby.
Požiadavky dotknutých orgánov
V rámci stavebného konania sa vyjadrujú aj rôzne dotknuté orgány (napr. hygiena, hasiči, životné prostredie). Ak niektorý z týchto orgánov v rámci svojho vyjadrenia alebo kontroly identifikuje nedostatky, ktoré vyžadujú úpravu stavby, stavebný úrad tieto požiadavky premietne do svojho rozhodnutia a môže taktiež žiadať prerobenie stavby.
Postup pri požiadavke na prerobenie stavby
Ak stavebný úrad požiada o prerobenie stavby, je dôležité zachovať pokoj a postupovať systematicky.
1. Pochopenie dôvodu požiadavky
Prvým krokom je dôkladne pochopiť, prečo stavebný úrad žiada prerobenie stavby. Požiadajte o podrobné vysvetlenie, ktoré konkrétne nedostatky alebo odchýlky od projektu boli zistené a na základe akých právnych predpisov sú tieto požiadavky formulované. Vždy je dobré požiadať o písomné vyjadrenie, ktoré bude obsahovať konkrétne odôvodnenie a zákonné podklady.
2. Konzultácia s projektantom a realizátorom stavby
Po získaní informácií od stavebného úradu je nevyhnutné konzultovať situáciu s projektantom stavby a s firmou, ktorá stavbu realizuje. Projektant dokáže posúdiť, či ide o chybu v projekte, nesprávnu realizáciu, alebo či je požiadavka úradu opodstatnená. Realizátor stavby potom môže navrhnúť technické riešenia na odstránenie nedostatkov.
3. Vypracovanie návrhu nápravy
Na základe konzultácií je potrebné vypracovať návrh na nápravu, ktorý bude obsahovať konkrétne kroky, ako budú nedostatky odstránené. Tento návrh by mal byť v súlade s požiadavkami stavebného úradu a mal by byť predložený na schválenie. Ak sa jedná o zásadné zmeny oproti pôvodnému projektu, môže byť potrebné vypracovať dodatok k projektu.
4. Žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením
V prípade, že požiadavka stavebného úradu si vyžaduje zásadné úpravy, ktoré menia schválenú projektovú dokumentáciu, je často potrebné podať žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením. Tento proces je podobný ako pri získavaní stavebného povolenia, ale je zameraný na úpravy už rozostavanej stavby. Stavebný úrad posúdi navrhované zmeny a rozhodne, či sú v súlade s právnymi predpismi a územným plánom.
5. Realizácia nápravných prác
Po schválení návrhu nápravy alebo po získaní povolenia na zmenu stavby pred dokončením je možné pristúpiť k realizácii potrebných úprav. Dôležité je, aby tieto práce boli vykonané odborne a v súlade s odsúhlaseným plánom.
6. Kontrola zo strany stavebného úradu
Po dokončení nápravných prác je vhodné požiadať stavebný úrad o kontrolu, či boli nedostatky úspešne odstránené. V prípade, že úrad bude s vykonanými prácami spokojný, bude možné pokračovať v ďalších fázach stavebného konania alebo v kolaudácii stavby.
Možnosti obrany proti neoprávneným požiadavkám
V niektorých prípadoch sa môže stať, že požiadavka stavebného úradu na prerobenie stavby nie je úplne opodstatnená alebo je založená na nesprávnej interpretácii zákona. V takýchto situáciách má stavebník právo sa brániť.
1. Písomná komunikácia a odôvodnenie
Všetka komunikácia so stavebným úradom by mala prebiehať písomne. Ak stavebný úrad vydá rozhodnutie alebo požiadavku, ktorá sa vám zdá neoprávnená, je dôležité podať písomné vyjadrenie s podrobným odôvodnením, prečo s požiadavkou nesúhlasíte. V tomto vyjadrení môžete poukázať na konkrétne ustanovenia zákona, ktoré podľa vás nie sú splnené, alebo na skutočnosti, ktoré úrad prehliadol.
2. Odvolanie proti rozhodnutiu
Ak stavebný úrad vydá rozhodnutie, s ktorým nesúhlasíte, máte právo podať proti nemu odvolanie. Odvolanie sa podáva na stavebnom úrade, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. Toto rozhodnutie následne preskúma nadriadený orgán (vo väčšine prípadov krajský stavebný úrad). V odvolaní je potrebné jasne uviesť, proti ktorému rozhodnutiu sa odvolávate, aké dôvody máte na jeho zrušenie alebo zmenu, a čoho sa domáhate.
3. Správna žaloba
Ak odvolanie nie je úspešné, alebo ak sa domnievate, že stavebný úrad koná neoprávnene a dochádza k prieťahom, môžete podať správnu žalobu na príslušný správny súd. Správna žaloba je prostriedkom ochrany proti nezákonnému rozhodnutiu alebo nečinnosti orgánu verejnej správy.
4. Ústavná sťažnosť a náhrada škody
V prípadoch extrémnych prieťahov alebo porušenia základných práv garantovaných Ústavou SR (napr. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote) sa môžete obrátiť na Ústavný súd SR. Okrem toho, ak vám nečinnosťou alebo nezákonným postupom stavebného úradu vznikla preukázateľná majetková ujma, môžete žiadať o náhradu škody.
Legislatívny rámec a reformy
Problematika stavebných povolení a postupov stavebných úradov je regulovaná predovšetkým Zákon č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon v znení neskorších predpisov. Je dôležité si uvedomiť, že v oblasti stavebnej legislatívy prebehli a prebiehajú významné reformy.
Reforma stavebnej legislatívy od Apríla 2024
Od 1. apríla 2024 nadobudla účinnosť reforma stavebnej legislatívy, ktorá má zásadný vplyv na úpravu pravidiel týkajúcich sa stavebného procesu. Táto reforma zakotvuje dva nové právne predpisy: Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe, ktoré majú nahradiť aktuálne existujúci Stavebný zákon. Prioritným účelom reformy je zrýchliť a zefektívniť procesy, upraviť kompetencie a zároveň vniesť do stavebných procesov elektronizáciu.
Zatiaľ čo účinnosť Zákona o územnom plánovaní nastala v apríli 2024, nový Zákon o výstavbe, ktorý má nahradiť proces povoľovania stavieb, bude účinný až v roku 2025. Preto bude povoľovanie stavieb do konca roku 2024 naďalej prebiehať podľa úpravy obsiahnutej v Stavebnom zákone.
Zavedenie jedného integrovaného konania znamená, že sa odstránilo viacstupňové povoľovacie konanie. Územné konanie sa spája so stavebným konaním a konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie do jedného konania o stavebnom zámere. Výsledkom bude rozhodnutie o povolení stavby, ktoré bude zároveň overením projektu stavby.
Dodatočná legalizácia čiernych stavieb
Stavby zhotovené a užívané bez stavebného povolenia, tzv. čierne stavby, je možné od 1. apríla 2024 dodatočne skolaudovať, avšak len existujúce čierne stavby postavené do tohto dátumu. Konanie na dodatočné skolaudovanie môže začať len na žiadosť vlastníka čiernej stavby. Musia byť splnené určité podmienky: stavba musí stáť na pozemku vlastníka, nesmie byť v ochrannom pásme či na cudzom pozemku, nesmie byť pri nej začaté konanie o odstránení či dodatočnom zlegalizovaní a musí byť nepretržite využívaná na účel, na ktorý bola postavená. Stavebný úrad vydá rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie s účinkami kolaudačného rozhodnutia. Pre novovzniknuté čierne stavby, teda zhotovené po 1. apríli 2024, zavádza reforma stavebnej legislatívy prísnejší režim. Nebude možné požiadať o dodatočné povolenie stavby a stavebný úrad nariadi jej odstránenie.
Stavebné povolenie vs. ohlásenie stavby
Rozhodnutie, či na realizáciu stavby je potrebné stavebné povolenie alebo postačí ohlásenie, je často predmetom diskusií a nesprávnych interpretácií. Základným predpokladom je, že stavebník sa rozhoduje, či bude stavať alebo rekonštruovať nehnuteľnosť.
Podľa § 55 ods. 2 písm. b) a c) Stavebného zákona, pre drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce sa nevyžaduje územné rozhodnutie. Územné konanie ako osobitný druh správneho konania vedeného podľa Stavebného zákona predchádza stavebnému konaniu. Písomné ohlásenie stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác stavebnému úradu tzv. ohlásením, je zjednodušeným procesom.
Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 pís. a) až h) vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu.
Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú (t.j. taká, ku ktorej bolo na stavebnom úrade podané ohlásenie drobnej stavby) drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Aj tu sa teda stretávame s aplikáciou tzv. správnej úvahy, resp. správneho uváženia stavebného úradu. V praxi sa pomerne často stáva, že stavebník neberie na zreteľ všetky zákonom stanovené podmienky, na základe splnenia ktorých možno stavbu kategorizovať ako drobnú stavbu. To, že zastavaná plocha plánovanej stavby nepresahuje 25m2, automaticky neznamená, že ide o drobnú stavbu, ktorá nepodlieha povoľovaciemu režimu vyžadujúcemu podľa ustanovení stavebného poriadku riadne uskutočnenie stavebného konania a následné vydanie stavebného povolenia.
Kedy je potrebné stavebné povolenie?
Stavebné povolenie budete potrebovať vtedy, ak Vašu stavbu nemožno zaradiť ani pod jednu z vyššie uvedených kategórií. To znamená, že nejde o drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, pri ktorých postačí ohlásenie alebo bežné udržiavacie práce (tieto sa stavebnému úradu neohlasujú).
Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 Stavebného zákona ide o zákonom stanovený predpoklad - zmena stavby, kedy sa v každom prípade stavebné povolenie vyžaduje. Stavebný zákon nehovorí o ich minimálnej ploche, príp. výške. Zmeny dokončených stavieb - prístavby, nadstavby a vstavby si vždy vyžadujú stavebné povolenie.
Stavebné úpravy, pri ktorých sa síce zachová vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby (podstata pojmu stavebných úprav), a ktoré sú však zároveň aj stavebnými úpravami, ktorými sa podstatne mení vzhľad stavby, zasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, mení sa spôsob užívania stavby alebo sa ohrozujú sa záujmy spoločnosti - nemožno tu aplikovať § 55 ods. 2. Typickým príkladom sú “prerábky”, resp. obnovy bytových jadier v bytových domoch so zásahom do nosných stien alebo zmena tvaru strechy (dochádza k zásahu do nosných konštrukcií stavby, prípadne aj k podstatnej zmene vzhľadu stavby).
Čo je drobná stavba a ako sa posudzuje?
Drobné stavby sú podľa Stavebného zákona (§ 139b SZ) definované ako stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. garáž, prístrešok pri rodinnom dome) a zároveň nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Obe kritériá musia byť splnené súčasne. Predmetné ustanovenie však skôr upresňuje pojem drobné stavby a to tak, že ich vymedzuje ako prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, a podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m. Ďalšie upresnenie obsahuje aj ustanovenie § 139b ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého za drobné stavby môžeme považovať aj napr. oplotenie, reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy atď.
Doplnková funkcia pre hlavnú stavbu znamená, že drobná stavba je postavená ako akýsi doplnok k hlavnej stavbe. Pokiaľ by stavba spĺňala kritériá drobnej stavby, ale nepredstavovala by doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, napr. pokiaľ je garáž jedinou stavbou na pozemku alebo pokiaľ oplotenie stojí na pozemku, kde sa žiadna stavba nenachádza, išlo by o stavbu, na ktorú je potrebné stavebné povolenie.
Záver
Požiadavka stavebného úradu na prerobenie stavby môže byť náročná situácia, avšak s pochopením procesov, legislatívy a s využitím dostupných právnych prostriedkov je možné ju úspešne zvládnuť. Kľúčom je otvorená komunikácia so stavebným úradom, dôkladná konzultácia s odborníkmi a v prípade potreby aj využitie právnych možností obrany. Dôležité je tiež sledovať aktuálny vývoj v stavebnej legislatíve, ktorá sa neustále mení s cieľom zefektívniť a zjednodušiť stavebné procesy.