Svet práce prechádza transformáciou, aká tu ešte nebola. Technologický pokrok, najmä v oblasti umelej inteligencie a automatizácie, mení nielen to, ako pracujeme, ale aj to, aké zručnosti sú na trhu práce cenené. Predpovede odborníkov sa zhodujú na tom, že do piatich rokov sa zmení tretina dnes potrebných zručností na nepotrebné a množstvo pracovných pozícií zanikne. Čaká nás štvrtá priemyselná revolúcia, ktorú charakterizuje pokročilá robotika, umelá inteligencia, autonómna doprava či biotechnológia. Mnohé pracovné činnosti budú plne automatizované a riadené strojovo. Napriek tomu, že stroje sú čoraz dokonalejšie, mnohé naše schopnosti nikdy nenahradia. Aby ste sa dokázali uplatniť na pracovnom trhu budúcnosti, budete musieť vedieť ponúknuť veľa a práve nasledujúce kľúčové zručnosti sú podľa personalistov „way to go“.
1. Analytické myslenie a riešenie problémov
Schopnosť zbierať a vyhodnocovať dáta, premýšľať v súvislostiach a systematicky riešiť zložité problémy je základným kameňom úspechu v akomkoľvek profesionálnom prostredí. Zamestnanec s analytickým mindsetom dokáže z dostupných informácií vyťažiť užitočné poznatky a navrhovať na nich založené riešenia. V chaotickom prostredí plnom dát a nečakaných situácií je analytické myslenie často tým, čo odlišuje úspešné tímy od tých priemerných. Až 7 z 10 firiem považuje analytické myslenie za úplne zásadnú zručnosť, podľa prieskumu WEF ide o najžiadanejšiu schopnosť spomedzi všetkých.
Ako rozvíjať analytické myslenie vo vašom tíme: Kladú členovia tímu doplňujúce otázky a overujú fakty, pýtajú sa „čo nám hovoria dáta?“ skôr, než navrhnú riešenie? Podporiť analytické myslenie môžete tým, že budete namiesto podrobných inštrukcií zadávať jasné ciele a problémy na vyriešenie. Dôležité je aj prostredie, kde sú konštruktívne otázky a spochybňovanie status quo vítané (pomôžu napríklad brainstormingy, „root cause“ workshopy). Firmy musia denne riešiť vážne aj menej vážne problémy a prekonávať prekážky. V kritickom zhodnotení situácie s ohľadom na x faktorov nás stroje nikdy nedobehnú. Predstavte si, že firma sa ocitne na križovatke a musí sa rozhodnúť, či investovať alebo neinvestovať, či predať podiel alebo nepredať. Myslíte, že by im s riešením pomohol stroj či veštecká guľa? Myslenie založené na analytike a riešení problémov bude stále vrcholne potrebné.
2. Odolnosť, flexibilita a prispôsobivosť (agilita)
V dnešnom svete nastávajú zvraty zo dňa na deň. Stačí si spomenúť na pandémiu, nečakané výpadky dodávok alebo nástup novej konkurencie. Firmy preto potrebujú ľudí, ktorí sa vedia rýchlo otriasť z krízovej situácie a prispôsobiť sa novým okolnostiam. Odolnosť znamená nezrutiť sa pod ťarchou neúspechu, ale poučiť sa z neho. Flexibilita a agilita zas predstavujú ochotu a schopnosť meniť zaužívané spôsoby práce, rýchlo sa adaptovať na nové podmienky a skúšať iné prístupy, keď si to situácia vyžaduje. Prieskumy WEF potvrdzujú, že odolnosť a agilita sa umiestnili hneď po analytickom myslení na druhom mieste dôležitosti zručností budúcnosti.
Ako rozvíjať odolnosť, flexibilitu a agilitu vo vašom tíme: Keď príde zmena alebo problém, sledujte, či tím dokáže zachovať pokoj a hľadať riešenie, alebo skĺzne k panike. Odolnosť posilníte najmä tým, že otvorene poviete: chyby sú príležitosť učiť sa. Namiesto hľadania vinníkov hľadajte ponaučenia. Nezabúdajte na férové rozdelenie práce a podporu - ak majú ľudia energiu a istotu, zvládnu aj náročné obdobia. Spôsob práce sa rýchlo mení. V minulosti ľudia roky pracovali rovnakým spôsobom. Teraz sa však veci rýchlo menia. Keďže sa všetko tak rýchlo mení, je tiež potrebné, aby sme sa ako zamestnanci vedeli rýchlo učiť a prispôsobovať sa novinkám. Dôležitá je teda schopnosť učiť sa, ale aj nebyť úzko orientovaný len na jednu jedinú zručnosť a mať všeobecné zručnosti. Potom nás nič len tak nezaskočí.
3. AI gramotnosť (znalosť umelej inteligencie)
Umelá inteligencia prestala byť sci-fi a rýchlo preniká aj do netechnických oblastí. Firmy preto čoraz viac vyžadujú „AI gramotných“ kandidátov. Podľa HR expertov sa zmienky o AI zručnostiach v pracovných inzerátoch za posledný rok takmer strojnásobili. AI gramotnosť znamená ochotu a schopnosť porozumieť možnostiam umelej inteligencie a prakticky využívať AI nástroje v práci. Neznamená to, že každý zamestnanec musí programovať neurónové siete. Ide skôr o „AI mindset“ a prirodzenú zvedavosť učiť sa o AI, vyskúšať napríklad nástroje ako ChatGPT a vedieť identifikovať, kde môžu pomôcť v denných úlohách (a naopak poznať hranice AI, kedy jej netreba slepo veriť).
Ako rozvíjať AI gramotnosť vo vašom tíme: Pomôže, keď im ukážete konkrétne príklady a zdôrazníte, že AI je užitočný pomocník, nie všemocný nástroj. Dôležité je, aby sa jej nebáli, ale učili sa ju používať rozumne a s kontrolou. Firmy, ktoré chcú napredovať, môžu dokonca zaviesť interné programy na zvýšenie AI gramotnosti, podobne ako kedysi školenia na prácu s počítačom. Umelá inteligencia bude veľkou súčasťou budúcnosti. Nemusíte byť vývojár, aby ste sa naučili o AI.
4. Kreativita a inovatívne myslenie
V čase, keď umelá inteligencia automatizuje rutinné úlohy, zostávajú ľudská tvorivosť a predstavivosť jednými z mála neautomatizovateľných predností. Práve kreatívne mozgy prichádzajú s inováciami, ktoré posúvajú biznis dopredu. Svetové ekonomické fórum zaradilo tvorivé myslenie medzi top 5 najdôležitejších zručností súčasnosti. Kreativita znamená schopnosť prichádzať s novými nápadmi, netradičnými postupmi a originálnymi riešeniami problémov. Kreatívny zamestnanec dokáže myslieť „out of the box“ a nachádzať lepšie spôsoby, ako dosiahnuť cieľ. Inovatívne myslenie úzko súvisí s kreativitou, no kladie dôraz na praktické uplatnenie nápadov, teda nielen vymyslieť niečo nové, ale to aj zrealizovať v prospech firmy.
Ako rozvíjať kreativitu a inovatívne myslenie v tíme: Spýtajte sa sami seba, či majú ľudia v tíme priestor prísť s odvážnym nápadom alebo ich zväzujú procesy. Kreativita rastie tam, kde je dovolené skúšať a robiť chyby bez obáv z trestu. Stačí, ak na nové návrhy reagujete s otvorenosťou a ukážete, že aj vy občas skúšate iný prístup. Tak dostanú signál, že experimentovanie je vítané. Kreatívne myslenie tiež rastie, ak má tím dostatok rôznorodých podnetov. Nebojte sa preto zapojiť ľudí do projektov mimo ich bežnej náplne. Vysoko tvorivé a umelecké činnosti budú naďalej výsadou ľudí. Predstavte si, ako by taký robot navrhol kreatívnu reklamnú kampaň alebo namaľoval citlivé umelecké dielo. Rozvíjajte preto práve túto svoju stránku a nebojte sa činností, ktoré ste nikdy nerobili.
Techniky brainstormingu vo výskume: Myšlienkové mapy
5. Líderstvo a spoločenský vplyv
Význam kvalitných lídrov v tímoch azda netreba zdĺhavo vysvetľovať. No stojí za zmienku, že okrem tradičných manažérov sa dnes cení, ak lídrovské schopnosti prejavujú aj radoví členovia tímu. Svetové ekonomické fórum zaznamenalo, že dopyt po týchto zručnostiach výrazne stúpol oproti minulým rokom. Prečo ten nárast? Firmy si uvedomujú, že v ére práce na diaľku a autonómnych tímov potrebujú ľudí, ktorí vedia prevziať iniciatívu, spojiť kolektív a ťahať ho dopredu. Líderstvo a spoločenský vplyv znamená schopnosť inšpirovať, viesť a pozitívne ovplyvňovať ľudí okolo seba. Patrí sem umenie strhnúť tím pre víziu, motivovať kolegov k lepšiemu výkonu a budovať dôveru. „Spoločenský vplyv“ znamená, že človek dokáže pôsobiť na postoje a správanie ostatných aj bez formálnej autority.
Ako rozvíjať líderstvo v tíme: Všimnite si, či vo vašom tíme niekto prirodzene preberá iniciatívu a “ťahá” ostatných. Dajte im príležitosť viesť menší projekt alebo koordinovať tímovú aktivitu. Tiež môžete zaviesť mentoringové páry, keď skúsený kolega mentoruje nováčika. Rozvoj líderstva je tiež o rozvoji komunikačných schopností: investujte do školení v oblasti prezentovania, vedenia meetingov či poskytovania spätnej väzby. A predovšetkým, buďte lídrom aj vy. Manažér, ktorý pôsobí ako mentor a partner (namiesto direktívneho šéfa), učí tím líderstvu vlastným príkladom. Komunikácia je jednou z oblastí, ktoré za posledné roky zaznamenávajú najviac inovácií. Napriek tomuto všetkému je v biznise stále nesmierne dôležité vedieť komunikovať cez telefón či face to face, pretože pri uzatváraní „dealov“ a spoluprác sú stále dôležité osobné sympatie. Firemné meetingy za vás nevybaví robot a zatiaľ nedokáže imitovať vašu úroveň premýšľania.
6. Technologická gramotnosť
Technologická gramotnosť sa stala nevyhnutnou naprieč profesiami, keďže technológie prenikli do každého odvetvia. Svetové ekonomické fórum zaraďuje technologickú gramotnosť medzi top 10 kľúčových schopností a predpokladá, že význam technologických zručností bude rásť najrýchlejšie zo všetkých do roku 2030. Jedná sa o komfort práce s digitálnymi technológiami. Technologicky gramotný zamestnanec sa nezľakne nového nástroja, vie si osvojiť nové digitálne zručnosti a chápe, ako technológie ovplyvňujú jeho prácu (napríklad chápe, čo dokáže automatizácia, aj keď nie je programátor).
Ako rozvíjať technologickú gramotnosť v tíme: Všímajte si, ako členovia tímu reagujú na zavádzanie nových nástrojov a technológií. Podporte pozitívne prijatie internými workshopmi, kde si tím navzájom ukáže „vychytávky“ alebo vyberte „digitálnych ambasádorov“, ktorí skúšajú nové nástroje. Tiež motivujte ľudí, aby v prípade, že objavia manuálny zdĺhavý krok, premýšľali, či sa nedá zautomatizovať alebo zjednodušiť pomocou technológie. Každý z nás, kto chce v budúcnosti na pracovnom trhu uspieť, by sa mal naučiť aspoň základy programovania. Nejde o to, aby sa z teba stal programátor a vynašiel si novú prevratnú aplikáciu, ktorá zmení svet. Ale ak budeš poznať základné princípy programovania, budeš si vedieť nastaviť napríklad rôzne automatizácie, ktorých je v práci stále viac. A urýchlia ti robotu.
7. Zvedavosť a celoživotné učenie
V prostredí, kde sa požiadavky na roly menia takmer každý rok, je zvedavosť a hlad po vedomostiach skutočne kľúčový „skill“. Firmy potrebujú zamestnancov, ktorí sa vedia sami rýchlo dovzdelať. Spolu s odolnosťou patrí ochota učiť sa k schopnostiam, ktorých dôležitosť podľa zamestnávateľov do budúcna najviac stúpne. Zvedavosť a celoživotné učenie znamená mentalitu neustáleho učenia sa a otvorenosti novým poznatkom. Zvedavý človek kladie otázky „prečo to tak je?“ a „ako by som sa to mohol naučiť?“. Celoživotný učiaci sa (tzv. lifelong learner) zase aktívne vyhľadáva príležitosti na rozvoj, či už formálne (kurzy, školenia) alebo neformálne (vlastné projekty, samoštúdium). Ide o schopnosť učiť sa rýchlo a ochotu neustále zlepšovať svoje zručnosti.
Ako rozvíjať zvedavosť a celoživotné učenie: Ak máte v tíme ľudí, ktorí sami prichádzajú s návrhmi na školenia či konferencie a bavia ich experimentovať s novými zručnosťami, využite to. Požiadajte ich, nech sa podelia o nové poznatky s tímom (napríklad formou krátkej prezentácie „čo som sa naučil na konferencii“). Motivujte tím osobnými rozvojovými plánmi: na one-to-one stretnutiach s každým zamestnancom sa bavte nielen o aktuálnej práci, ale aj kam sa chce posunúť a čo nové sa chce naučiť v horizonte pol roka, roka. Spolu potom hľadajte spôsoby, ako to dosiahnuť.
8. Emočná inteligencia (empatia a aktívne počúvanie)
Čoraz viac firiem si uvedomuje, že vysoké IQ alebo technické skilly samy o sebe nestačia. Pre úspech tímu sú kritické aj „soft“ zručnosti v oblasti medziľudskej interakcie. Tieto schopnosti reprezentujú silné medziľudské a komunikačné zručnosti, ktoré zamestnávatelia považujú za nevyhnutné pre zdravú tímovú spoluprácu. Emočná inteligencia je schopnosť rozumieť vlastným aj cudzím emóciám a vhodne na ne reagovať. Zahŕňa empatiu (vcítenie sa do pocitov a potrieb iných), aktívne počúvanie (skutočne sústredené vnímanie toho, čo druhý hovorí, s cieľom pochopiť, nie iba odpovedať) a tiež zručnosti ako zvládanie emócií, rešpekt v komunikácii či schopnosť riešiť konflikty citlivým spôsobom.
Ako rozvíjať EQ v tíme: U členov tímu s vysokou emočnou inteligenciou zvyčajne vidíte, že vedia druhým načúvať a poskytnúť podporu. Ak takúto kultúru ešte v tíme nemáte, môžete ju začať pestovať svojím vlastným prístupom. Manažér by mal byť vzorný poslucháč a prejaviť uznanie za príspevok. Ďalej je užitočné školiť tím v oblastiach ako je nenásilná komunikácia, zvládanie stresu či empatia. Budovanie empatie podporíte aj tým, že vytvoríte bezpečný priestor na zdieľanie emócií, kde môžu členovia tímu povedať, čo ich trápilo alebo tešilo na projekte. Dôležité je reagovať s porozumením.
9. Sebamotivácia a sebauvedomenie
Kombinácia vnútornej motivácie a schopnosti reflektovať sa vytvára z jednotlivca rastovo orientovaného profesionála (s growth mindset). Takí ľudia sú pre firmu poklad. Nie je nutné na nich tlačiť, aby odviedli kvalitnú prácu, naopak, často sami prejavia iniciatívu a hľadajú spôsoby, ako prekonať očakávania. Aj preto sa motivácia a sebauvedomenie umiestnili v rebríčku WEF na vysokom 5. mieste najdôležitejších zručností. Sebamotivácia je vnútorný drive, človek má osobnú ambíciu niečo dosiahnuť, zlepšiť sa alebo dokončiť úlohu čo najlepšie, aj keď ho nikto nekontroluje. Je to snaha, ktorá prichádza z vnútra, nie z externých príkazov či odmien. Sebauvedomenie (sebareflexia) znamená poznať sám seba, svoje silné a slabé stránky, svoje emočné reakcie a vedome na sebe pracovať.
Ako rozvíjať sebamotiváciu a sebauvedomenie v tíme: V praxi rozpoznáte sebamotivovaných kolegov tak, že si kladú osobné ciele a neváhajú urobiť niečo navyše. Manažér môže viesť ľudí k sebareflexii otázkami ako: „Čo sa ti v poslednom projekte podarilo a čo by si nabudúce spravil inak?“ Motiváciu viete zvýšiť tým, že dáte ľuďom určitú autonómiu a zmysel práce: nastavte jasné ciele pre tím aj jednotlivcov, ale nechajte im slobodu v spôsobe, akým cieľ dosiahnu. Keď má človek pocit kontroly a zodpovednosti, rastie aj jeho vnútorná motivácia. Nezabúdajte uznať a pochváliť iniciatívu. Na podporu sebauvedomenia je výborným nástrojom napríklad 360-stupňová spätná väzba alebo pravidelné retrospektívy v tíme.
10. Etika a spoločenská zodpovednosť
S rozmachom technológií, najmä AI, sa do popredia dostávajú otázky etiky viac než kedykoľvek predtým. Potrebujeme ľudí s morálnym kompasom a citom pre spoločenský dopad. Štúdie z prostredia dátovej vedy zdôrazňujú rastúci dôraz na inovácie ruka v ruke so spoločenskou zodpovednosťou. Navyše, mladšia generácia pracovníkov aj zákazníkov očakáva od firiem hodnoty a spoločenskú angažovanosť, nie iba honbu za ziskom. Etika a spoločenská zodpovednosť znamená zmysel pre etické konanie a uvedomovanie si širších dopadov práce na spoločnosť či komunitu. Zamestnanec so silnou etikou zvažuje morálne hľadisko pri rozhodovaní. Nejde mu len o zisk či výkon za každú cenu, ale aj o to “robiť správnu vec”. Spoločenská zodpovednosť potom znamená, že firma (a jej ľudia) berú ohľad na komunitu a svet okolo, nielen na vlastné obchodné ciele.
Ako rozvíjať etiku a spoločenskú zodpovednosť: Všímajte si, či ľudia vidia za svojou prácou aj širší dopad. Tester, ktorý upozorní na nespravodlivý algoritmus, alebo marketér, čo sa spýta, či kampaň nešíri stereotypy - to sú signály zdravej kultúry zodpovednosti. Ak to vo firme chýba, tón udávate vy. Choďte príkladom, hovorte otvorene o hodnotách a vytvorte prostredie, kde sa ľudia neboja ozvať. Etiku nemožno prikázať, dá sa len žiť a pestovať každý deň.
Prečo na týchto zručnostiach záleží?
Budúcnosť práce bude vyžadovať rovnováhu medzi technickými a ľudskými schopnosťami. Top 10 zručností podľa prieskumu WEF zahŕňa aj tvrdé, aj mäkké prvky - od technologickej gramotnosti až po empatiu. Manažéri preto musia stavať tímy, kde sa kombinujú digitálne zručnosti s kreativitou a emočnou inteligenciou. Všetky spomínané schopnosti prispievajú k tomu, že firma dokáže pohotovo reagovať na zmeny a využívať nové príležitosti. WEF odhaduje, že takmer 40 % dnešných kľúčových zručností sa do pár rokov obmení. To je obrovská výzva pre organizácie. Tímy, ktoré sú prispôsobivé, ochotné učiť sa a odolné voči stresu, zvládnu takú transformáciu lepšie.
V neposlednom rade, cieľavedomé budovanie týchto schopností prináša firme výhodu v „talentovej vojne“. Dnešní zamestnávatelia začínajú presúvať pozornosť od titulov ku „skills-based“ prístupu (viac ich zaujíma, čo uchádzač naozaj vie a dokáže, než formálna kvalifikácia). Navyše, mnohé z najžiadanejších pozícií dnes pred pár rokmi neexistovali. Jediný spôsob, ako ich obsadiť, je sústrediť sa na sadu zručností namiesto tradičných kariérnych dráh.
Záver: Budúcnosť nepočká, začnite už dnes
Technologický pokrok a meniaci sa pracovný svet na nikoho nepočkajú. Týchto desať zručností budúcnosti nie je módny výstrelok, ale základný „skillset“, bez ktorého sa tímy v najbližších rokoch nezaobídu. Nejde o to robiť z každého člena tímu dokonalého „super-hrdinu“ so všetkými skillmi. Skôr ide o nastavenie mindsetu celoživotného rozvoja, aby váš tím ako celok tieto kľúčové zručnosti postupne nadobudol a udržiaval. Nepochybne ste si už všimli, že na Slovensku máme málo opravárov, remeselníkov a manuálne zdatných ľudí. Tradičné remeslá síce oživujú stovky nadšencov, no klasické manuálne povolania a povedzme „špinavú prácu“ chce robiť len málokto. Navyše je originálna ručná práca už len z princípu a z technologickej presýtenosti čoraz vyhľadávanejšia a cennejšia. Tak čo, už viete, na čom budete najbližšie pracovať v rámci osobného rozvoja?
Mladí ľudia majú viac predpokladov, aby našli spôsoby, ako vyriešiť naše súčasné aj budúce problémy. Ak vďaka rodičom našli aj hodnoty, nevideli by sme to s touto krajinou až tak čierne. Kto chce, nájde iných päť dôvodov, ktoré, keby spoznal celý národ, predbehneme v pesimizme aj Grékov. Už len počas posledných 20 rokov sa požiadavky na zamestnancov absolútne zmenili. Kedysi ste mali vedieť posielať faxy alebo ovládať klapky na pevnej linke. Vo firme bol jeden počítač a dva mobily, ktoré používali šéfovia. Dnes by vám už také niečo asi nestačilo. No a technologický pokrok sa nijako nespomaľuje, práve naopak. Aj preto je tak potrebné myslieť na budúcnosť a na to, aké skilly by sme mali ovládať, ak si o pár rokov chceme nájsť top prácu. S veľkou výplatou. A homeofficom.
Kritické myslenie bude pre každého budúceho zamestnanca tiež… kritické. Premýšľať a spracúvať kriticky informácie zatiaľ žiaden robot nedokáže. A síce to nedokáže ani veľmi veľa ľudí, verím, že vy budete výnimka. S tým súvisí aj to, že by sme mali vedieť využívať technológie čo najviac v náš prospech. Máme okolo seba tisícky nástrojov, aby sme zefektívnili prácu, komunikáciu, boli tvorivejší a rozmýšľali inovatívne. S rozvojom virtuálnej reality sa tiež budeme musieť naučiť spolupracovať do veľkej miery virtuálne. Veď si spomeňte, koľko na začiatku lockdownov trvalo, kým sa všetci učitelia naučili pracovať so Zoomom a nevypínali si mikrofón práve vtedy, keď hovorili. Dnes napríklad Meta chystá celý virtuálny svet Metaverse, kde sa budú ľudia stretávať.
Soft skills sú to, čo vás odlíši od vašich konkurentov na trhu práce. Tie najdôležitejšie sú kreativita, time manažment a prezentačné zručnosti. Kreativita je prítomná v každej oblasti nášho života, nielen v tej pracovnej. Odborníci prinášajú viaceré definície kreativity z pohľadu psychológie, marketingu či neurológie. Možno ju však jednoducho popísať ako vyriešenie bežnej veci netradičným spôsobom. Podobne ako svaly, aj kreativita potrebuje pravidelný tréning. Pokojne aj tvorbe výrobkov z dreva, zapletaniu macramé, vystrihovaniu obrázkov či skladaniu origami. Môže to byť čokoľvek. Tieto techniky využívajú manažéri pri vedení nielen marketingových tímov. Pri brainstormingu skupina ľudí v jednej miestnosti sype nápady, otázky či pripomienky k určitej téme. To, čo napadne vášmu kolegovi, môže byť spúšťačom pre váš nápad. Inou technikou je mind mapping, resp. myšlienkové mapy. Na čistý papier sa graficky a farbene usporadúvajú nápady a kľúčové slová, ktoré v tíme alebo u jednotlivca zaznejú. Ide o zhmotnenie a usporiadanie kreatívnych myšlienok. Je malá šanca, že po niekoľkohodinovom sedení na stoličke a pozeraní do monitora vám v hlave skrsne kreatívna myšlienka. Pre budovanie a zlepšovanie kreativity je potrebné skúmať svet okolo vás. Čítajte knihy, sledujte filmy, cestujte a spoznávajte nové kultúry.
Efektívne riadenie času je nevyhnutné pre dosiahnutie úspechu v akejkoľvek pracovnej oblasti. Nezáleží pritom, či pracujete ako skladník, administratívny pracovník či lekár. Riadenie času vrátane nastavenia priorít a plánovania je oprávnene jednou z najžiadanejších mäkkých zručností. Plánovanie pracovného dňa je potrebné a umožňuje vám predchádzať vyhoreniu. Nemenej dôležité je stanovenie si priorít. Odporúčame začínať s najdôležitejšími a často aj najťažšími úlohami skoro ráno. Vtedy máte dostatok energie a celý deň pred sebou. Existuje množstvo aplikácií a nástrojov na plánovanie a riadenie času. Napríklad Trello, Asana či Todoist. Tieto nástroje vám pomôžu organizovať vaše úlohy a sledovať pokrok. Ak ste fanúšikom papierových diárov, využívajte tie. Ak úloha zaberie menej ako 2 minúty, urobte ju okamžite.
Prezentačné zručnosti sú nevyhnutné nielen pre manažérov a lídrov, ale pre každého, kto chce úspešne komunikovať svoje myšlienky. Niektorí majú prezentačnú zručnosť viac v krvi, pre iných je predstúpenie pred publikum a prezentovanie čohokoľvek veľká výzva. Dobre pripravená prezentácia je nevyhnutný základ. Vypracujte si jasnú štruktúru, ktorá bude obsahovať úvod, jadro a záver. Ak sa vám podarí publikum zaujať humorom či zaujímavosťou hneď na začiatku, máte vyhrané. Cvičte svoje vystúpenie pred zrkadlom, pripravte prednášku priateľom alebo nahrajte si svoje prezentácie a analyzujte ich. Sledujte svoj výraz tváre, reč tela a hlasový prejav. Zapojte publikum do vlastnej prezentácie. Položte otázky, využívajte vizuálne pomôcky a priblížte im tému pomocou príbehov a príkladov.
tags: #co #chces #byt #v #buducnosti