Slovensko si v súčasnom dynamickom medzinárodnom prostredí upevňuje svoje pozície prostredníctvom strategických partnerstiev, predovšetkým v oblasti energetiky a obchodu. Jedným z kľúčových pilierov zahraničnej politiky krajiny je udržiavanie výhodných vzťahov s Ruskom, ktoré sa prejavuje v zabezpečení dodávok zemného plynu za najvýhodnejšie ceny v Európe. Ako vyhlásil srbský minister bez portfólia Nenad Popovič, ktorý sa v Moskve stretol s ruským ministrom hospodárskeho rozvoja Maximom Rešetnikovom, „Srbsko bude mať aj v nasledujúcich mesiacoch najnižšiu cenu zemného plynu v Európe“. Ruský plyn bude pre srbských občanov a podniky dostupný za najvýhodnejšiu cenu, povedal srbský minister. „Je to výsledok vynikajúcich vzťahov medzi oboma štátmi, ale predovšetkým vynikajúcich vzťahov medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a naším prezidentom Aleksandrom Vučičom,“ dodal Popovič.
Na stretnutí s Rešetnikovom sa podľa neho prediskutovali aj ďalšie otázky týkajúce sa obchodných vzťahov medzi oboma krajinami. „Pokiaľ ide o všetky záležitosti týkajúce sa iných hospodárskych odvetví, máme pozitívnu dynamiku rastu, od poľnohospodárstva cez strojárstvo až po nové technológie a inovácie,“ priblížil srbský minister, ktorý je zároveň spolupredsedom medzivládneho rusko-srbského výboru pre obchodnú, hospodársku, vedeckú a technickú spoluprácu. Tento strategický prístup k energetickej bezpečnosti a ekonomickej spolupráci s Ruskom odráža širšie trendy v regióne a vo svete, kde krajiny hľadajú stabilné a cenovo dostupné zdroje energie.
Vplyv geopolitiky na obchodné vzťahy: Prípad Srbska a Číny
V kontexte globálnych geopolitických zmien a snahy o diverzifikáciu medzinárodných vzťahov sa objavujú aj ďalšie významné strategické partnerstvá. Čína, ako rastúca svetová mocnosť, aktívne rozširuje svoj vplyv v rôznych regiónoch. Príkladom je dohoda o trvalom priateľstve, ktorú čínsky prezident Si Ťin-pching a lídri piatich krajín Strednej Ázie podpísali na summite v Kazachstane. Podľa agentúry AFP to uviedla kancelária prezidenta Kazachstanu. Okrem Číny súperia o vplyv aj Európska únia a Spojené štáty v piatich stredoázijských štátoch, ktoré boli pod ruskou nadvládou až do rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 po získaní nezávislosti. Na stretnutí v Astane sa Si stretol s lídrami Kazachstanu, Kirgizska, Uzbekistanu, Tadžikistanu a Turkménska. Na summite Si vyzval na posilnenie väzieb medzi Čínou a krajinami Strednej Ázie. Xi tiež kritizoval politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uvalil vysoké clá na dovoz čínskeho tovaru.
Stredná Ázia je vnímaná ako kľúčový logistický uzol vďaka svojej strategickej polohe medzi Čínou, Ruskom, Blízkym východom a Európou. Je to tiež región bohatý na nerastné suroviny. Hoci stredoázijskí predstavitelia naďalej považujú Rusko za strategického partnera, vzťahy s Moskvou sa od začiatku rusko-ukrajinskej vojny uvoľnili. Peking preukázal ochotu investovať do rozsiahlych infraštruktúrnych projektov v Strednej Ázii v rámci svojej iniciatívy Nová hodvábna cesta. Tieto strategické manévre naznačujú, že medzinárodné vzťahy sú komplexné a ovplyvnené nielen ekonomickými, ale aj geopolitickými faktormi.
Diverzifikácia meny a medzinárodný obchod: Postoj Brazílie
V kontexte snahy o nezávislosť v medzinárodnom obchode sa objavujú aj iniciatívy na zmenu dominantných platobných prostriedkov. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vyhlásil v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde, že Brazília a krajiny, s ktorými spolupracuje, sa samy rozhodnú, čo je pre ich ekonomiky najlepšie bez ohľadu na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa, že voči štátom, ktoré opustia americký dolár v obchodných transakciách, zavedie vysoké clá. „Trumpove hrozby nikoho nevystrašia. Budeme konať v záujme našich krajín a bojovať za spravodlivejší medzinárodný obchod. Nie je to jednoduché a nie je to ľahké. Neprichádza však do úvahy žiadať Washington o povolenie vybrať si menu, ktorú považujeme za najvhodnejšiu pre naše obchodné operácie,“ povedal Lula.
Vo vzťahu k clám, ktoré zaviedol Trump od svojho návratu do Bieleho domu, Lula poznamenal, že na Brazíliu sa vzťahuje len 10-percentná sadzba, zatiaľ čo iné krajiny čelili prísnejším obmedzeniam. Lula da Silva ďalej vyzval, aby sa zoskupenie BRICS nevnímalo ako združenie krajín, ktoré sú proti niekomu namierené. Nadchádzajúci samit združenia, ktorý sa uskutoční v Riu de Janeiro 6. a 7. júla, podľa neho nebude venovaný vypracovaniu odpovedí na kroky Washingtonu. „Krajiny Juhu boli príliš dlho vnímané len ako rozvojové krajiny, ktoré nikomu nespôsobovali problémy. Táto éra sa skončila. Na krajiny BRICS teraz pripadá 39 % svetového HDP a viac ako polovica svetovej populácie. História skupiny BRICS siaha do roku 2006. Jej názov je odvodený od začiatočných písmen zakladajúcich členských krajín Brazílie, Ruska, Indie a Číny, ku ktorým sa v roku 2011 pripojila Juhoafrická republika. Začiatkom roka 2024 sa zoskupenie rozšírilo o Irán, Etiópiu, Egypt a Spojené arabské emiráty, tento rok v januári sa pridala Indonézia. Tento postoj Brazílie odráža snahu o posilnenie ekonomickej suverenity a diverzifikáciu medzinárodných obchodných vzťahov, čo môže mať vplyv na globálnu ekonomickú architektúru.
Vnútropolitické napätia a vonkajšie vplyvy: Srbsko v centre pozornosti
V Srbsku prebiehajú už takmer rok protivládne demonštrácie, ktoré naznačujú vnútropolitické napätie. Srbský prezident Aleksandar Vučič dokonca hovorí o úsilí "Západu zničiť Srbsko" a ďakuje Rusku za údajnú informáciu, že ide o "revolúciu v štýle Majdanu". K protestom sa pripojil aj slávny tenista Novak Djokovič, ktorý podporil protestujúcich, za čo si vyslúžil nálepku "zradca" - a následne sa rozhodol presťahovať svoju rodinu do Grécka. Tieto udalosti poukazujú na komplexnú politickú situáciu v Srbsku, kde sa prelínajú vnútorné protesty s medzinárodnými vplyvmi a geopolitickými interpretáciami.
Prečo ľudia v Srbsku stále protestujú proti vláde prezidenta Vučića? | DW News
V kontexte týchto udalostí je dôležité pripomenúť aj ruský plyn za najvýhodnejšiu cenu, ktorý Srbsko získava, čo naznačuje, že aj napriek vnútorným tlakom si krajina udržiava strategické vzťahy s Ruskom. Táto situácia v Srbsku je príkladom toho, ako vnútropolitické procesy môžu byť ovplyvnené a interpretované v širšom medzinárodnom kontexte, pričom sa často objavujú obvinenia z vonkajšieho zasahovania.
Slovensko a medzinárodná pomoc: Diskusia o USAID a financovaní
Prerušenie americkej finančnej podpory v zahraničí vyvolalo ostrú politickú diskusiu aj na Slovensku, kde premiér Robert Fico vyzval na informácie o tom, kto v krajine získal podporu. Krátko po svojom návrate do Bieleho domu v januári americký prezident Donald Trump nariadil zmrazenie väčšiny americkej zahraničnej pomoci. Na americkú administratívu sa obrátil aj slovenský premiér Robert Fico s tým, že peniaze USAID sa používajú aj na politické ciele na Slovensku v záujme deformácie politického systému a zvýhodňovania niektorých politických strán. Fico to napísal miliardárovi Elonovi Muskovi, ktorému americký prezident Donald Trump poveril škrty v štátnej správe a od ktorého Fico žiadal informácie o použití peňazí na Slovensku.
Ako uvádza slovenský denník Štandard, z verejne dostupných informácií je zrejmé, že v minulom roku išli na Slovensko peniaze na osemnásť projektov. Podľa denníka peniaze putovali na Iniciatívu Inakosť, ktorá okrem iného organizuje filmový festival pre LGBTI+ komunitu na Slovensku, a získali 125 000 dolárov. Ďalšími významnými príjemcami v minulom roku boli Transparency International Slovensko (78 000 dolárov) a Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré získalo celkovo 127 000 dolárov. Podporu získal podľa Štandardu aj vydavateľ slovenského denníka N - N Press vo výške 55 000 USD. V roku 2023 bol opäť príspevok na iniciatívu Inakosť vo výške 80 000 dolárov spolu s TIS a Saplinq.
Tento týždeň verejnú diskusiu rozvírila aj správa, že európske inštitúcie poslali médiám ekvivalent približne troch miliárd korún na propagáciu Európskej únie. Európska komisia a EP čelia otázkam o presmerovaní 132 miliónov eur do rôznych médií pred voľbami do Európskeho parlamentu prostredníctvom spoločnosti Havas Media France. Miliardár Elon Musk minulý týždeň informoval, že americká vláda sa zrejme pripravuje na zatvorenie Medzinárodnej rozvojovej agentúry, ktorá je najväčším americkým poskytovateľom zahraničnej pomoci. Od 8.
Maďarská menšina na Slovensku a politické výzvy
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v sobotu kritizoval maďarskú menšinu na Slovensku, ktorá napriek tomu, že tvorí zhruba desať percent obyvateľstva, nie je schopná zabezpečiť svoje zastúpenie v slovenskom parlamente. Orbán to vyhlásil v odpovedi na otázky z obecenstva, ktoré zazneli po jeho prejave na 32. letnej univerzite Maďarov v rumunskom Baile Tušnade. "Milí Maďari z Felvidéku, je to dosť absurdná situácia. Žije tam (na Slovensku) pol milióna Maďarov. Nemôžeme povedať, že kvôli Slovákom sa nedokážeme zmobilizovať, aj keď iste aj oni robia rôzne špekulácie. Podľa jeho slov do veľkej miery nesú zodpovednosť v tejto otázke miestne komunity. Orbán sa spolu s vicepremiérom Zsoltom Semjénom v piatok stretli v Baile Tušnad s lídrami maďarských politických organizácií susedných krajín. Zo Slovenska pricestoval predseda strany Aliancia-Szövetség Krisztián Forró. Budapešť/Baile Tušnad 22.
Tento výrok Viktora Orbána poukazuje na pretrvávajúce otázky týkajúce sa postavenia národnostných menšín v stredoeurópskom regióne a ich politického zastúpenia. Výzva na "vzpruhu" zo strany maďarského premiéra naznačuje, že vníma nedostatky v mobilizácii maďarskej komunity na Slovensku a hľadá spôsoby, ako túto situáciu zlepšiť.
Európska únia a národné záujmy: Reakcia Česka na Orbánove výroky
Český premiér Petr Fiala v sobotu reagoval na tvrdenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána na letnej univerzite Maďarov v rumunskom Baile Tušnade o tom, že Česko sa postavilo na stranu federalistov Európskej únie. "Česko je suverénna krajina a moja vláda obhajuje naše národné záujmy. Sami rozhodujeme, čo v EÚ presadzujeme, čo podporujeme, prípadne čo chceme zmeniť," odkázal Orbánovi Fiala prostredníctvom hovorcu českej vlády Václava Smolku. "(Viktor) Orbán bol zvyknutý na niečo iné, pretože Andrej Babiš bol na ňom v európskej politike závislý. V tomto zmysle možno rozumieť jeho frustrácii." Jediná zmena, ktorou Česko vo vzťahu k EÚ prešlo, je posun od oportunizmu ku konštruktívnej európskej politike založenej na zdieľaných hodnotách. Orbán v rámci hodnotenia EÚ hovoril aj o bode zlomu, ktorý sa ťahá medzi "federalistami" a "suverenistami". Podľa jeho slov zoskupenie Vyšehradskej štvorky napadli federalisti. Budapešť 22.
Táto výmena názorov medzi českým a maďarským premiérom ilustruje rozdielne pohľady na integráciu v rámci Európskej únie. Zatiaľ čo Orbán volá po posilnení národnej suverenity a kritizuje "federalistov", Fiala zdôrazňuje suverenitu Česka a jeho aktívnu, konštruktívnu účasť v EÚ založenú na zdieľaných hodnotách. Tieto debaty odrážajú širšie napätia v EÚ medzi zastancami hlbšej integrácie a tými, ktorí uprednostňujú zachovanie národných právomocí.
Etnický federalizmus v Etiópii a jeho vývoj
Na juhu Etiópie sa v pondelok konalo referendum, v ktorom voliči rozhodovali o vytvorení v poradí 12. štátu etiópskej federácie. Referendum sa uskutočnilo v oblastiach, ktoré v súčasnosti patria do Štátu južných národov, národností a ľudu (SNNPR). Možnosť hlasovať mali viac ako tri milióny ľudí. Výsledky plebiscitu sa očakávajú 15. Od nástupu premiéra Abiya Ahmeda k moci v roku 2018 sa od SNNPR odčlenili už dva subjekty, ktoré sa stali novými štátmi federácie: Sidama (2019) a Štát ľudu juhozápadnej Etiópie (2021). Súčasná ústava bola prijatá v roku 1995, štyri roky po páde vojensko-marxistického režimu, známeho ako Derg, na čele s Mengistu Haile Mariamom. Tento "etnický federalizmus" mal poskytnúť určitú autonómiu približne 80 etnickým komunitám, ktoré tvoria Etiópiu.
Vývoj v Etiópii ukazuje snahu o decentralizáciu a uznanie etnickej diverzity prostredníctvom federalistického usporiadania. Tieto procesy sú často spojené s hľadaním rovnováhy medzi autonómiou jednotlivých regiónov a integritou štátu.
Európske sankcie a ich dopad na slovenský priemysel: Prípad uhlia
Európske sankcie voči Rusku, konkrétne embargo na dovoz uhlia, ktoré je súčasťou piateho balíka sankcií, schváleného 7. apríla, sa odrazilo a zasiahlo aj slovenský stavebný priemysel. „Dostali sme sa do situácie, ktorá otvára otázku solidarity členských štátov Európskej únie. V cementárňach dnes 70 percent energie na výrobu pokrývame z odpadových palív, no na zvyšných 30 percent potrebujeme uhlie. A dnes majú dve z našich troch cementární ohrozenú prevádzku,” vyhlásil na piatkovom sneme Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Rudolf Mackovič, výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu (ZVC), ktorý zastupuje troch kľúčových výrobcov na Slovensku: Danucem CRH North Danube, Cementáreň Ladce a CEMMAC a.s. „Dnes nám chodí uhlie v takých množstvách, že sa pozeráme, či sme ešte vôbec schopní v dvoch zo štyroch cementární vyrábať cement ďalej,” pokračoval Mackovič. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) situáciu vysvetlil tým, že Poľsko aj Česko takto reagujú na európske sankcie na dovoz uhlia z Ruska. „Chcem podať pomocnú ruku. Fórum premiérov krajín je aj na to, aby diskutovali o takýchto zásadných veciach, ako je tento prípad, keď sa jedná o významné podniky ich krajín, ktoré nedodržiavajú platné zmluvy,” odpovedal premiér Eduard Heger (OĽANO) s tým, že osloví ministrov Poľska a Česka, aby sa snažili udržať solidaritu nie len na úrovni politiky, ale aj podnikateľov. „Rád sa s nimi porozprávam. Pre mňa je ochrániť podnikateľské prostredie kľúčové.
Tento prípad ilustruje, ako medzinárodné sankcie, hoci zamerané na konkrétny cieľ, môžu mať nepredvídané dôsledky na národné hospodárstva a vyvolávať otázky o solidarite a koordinácii v rámci Európskej únie. Situácia slovenských cementární poukazuje na závislosť od dodávok surovín a potrebu hľadať alternatívne riešenia v prípade narušenia dodávateľských reťazcov.
Slovenská diplomacia v Afrike: Rozširovanie vplyvu a pôsobnosti
Slovensko aktívne rozvíja svoju diplomatickú prítomnosť v Afrike, čo svedčí o rastúcom záujme krajiny o tento perspektívny kontinent. Slovensko má v Afrike päť veľvyslanectiev - v Egypte, Etiópii, Juhoafrickej republike, Keni a v Nigérii. Na čele niektorých veľvyslanectiev boli na začiatku diplomati vo funkcii chargé d´affaires ad interim, ktorých neskôr nahradili riadne akreditovaní veľvyslanci. Veľvyslanectvo v Káhire viedol Ján Bóry (1994 -1998), Jozef Cibula (2002-2007), Peter Zsoldos (2007-2012) a Anton Pinter (2012-2016). Súčasným veľvyslancom je Valér Franko. Veľvyslanectvo v Addis Abebe viedol Milan Dubček (2010-2012) a Jozef Cibula (2012-2018). V súčasnosti úrad vedie veľvyslanec Drahomír Štos. Veľvyslancami v Pretórii boli František Dlhopolček (1993), Ladislav Vlašič (1993-1998), František Hudák (1998-2003), Pavol Ivan (2003-2008), Ladislav Straka (2008-2011) a Alexander Ilaščík (20011-2016). V súčasnosti je veľvyslankyňou Monika Tomašovičová. Veľvyslanci v Nairobi boli Ivan Zachar (1994-1998), Radomír Boháč (1998-2000), Štefan Morávek (2001-2004), Igor Liška (2005-2009), Milan Zachar (2009-2011) a Michal Mlynár (2012-2015). Veľvyslanectvo aktuálne vedie veľvyslanec František Dlhopolček. Veľvyslanectvo v Lagose viedol Anton Hajduk (1994-1998). Po presťahovaní úradu do Abudže ho viedli veľvyslanci Igor Hajdušek (2002-2009), Miroslav Hacek (2009-2015) a Peter Holásek (2015-2020).
Veľvyslanectvá Slovenskej republiky v uvedených krajinách majú diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť aj v ďalších krajinách. Veľvyslanectvo v Káhire má okrem Egypta pôsobnosť v Sudáne, Líbyi a v Tunisku. Veľvys-lanectvo v Addis Abebe zastupuje Slovensko aj v Džibutsku, Stredoafrickej republike a v Čade. Zastupiteľský úrad v Pretórii pokrýva okrem Juhoafrickej republiky vzťahy s ďalšími 10 krajinami - Botswanou, Lesothom, Madagaskarom, Mauríciom, Malawi, Mozambikom, Namíbiou, Eswatini, Zambiou a Zimbabwe. Veľvyslanectvo SR v Nairobi pôsobí aj v Burundi, Eritrei, Južnom Sudáne, Komoroch, Kongu, Konžskej demokratickej republike, Rwande, Seychelách, Somálsku, Tanzánii a v Ugande. Veľvyslanectvo v Abudži má diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť okrem Nigérie v Benine, Burkine Faso, Gabone, Gambii, Ghane, Guinei, Kamerune, Libérii, Mali, Nigeri, Pobreží Slonoviny, Rovníkovej Guinei, Senegale, Sierre Leone a v Togu. V Afrike pôsobí 20 slovenských honorárnych konzulárnych úradov. V pôsobnosti veľvyslanectva v Káhire sú honorárne konzuláty v egyptskej Alexandrii a v sudánskom Chartúme, ktorý je vedený generálnym honorárnym konzulom. Veľvyslanectvo v Addis Abebe vedie aj honorárny konzulárny úrad v Addis Abebe. Veľvyslanectvo v Nairobi riadi honorárne konzuláty v kenskej Mombase, komorskom Moroni, seychelskej Viktórii, v tanzánskom Dar es Salaame a v ugandskej Kampale. Napokon slovenské zastúpenie v Abudži vedie okrem honorárnych konzulátov v nigérijskom Lagose a Port Harcourte aj honorárne konzuláty v guinejskej Konakry, tožskom Lomé, senegalskom Dakare a v kamerunskom Yaoundé.
Afrike žije 16% svetovej populácie. Prudký demografický rast, vnútorné konflikty, terorizmus a islamský radikalizmus, negatívne dopady klimatických zmien, nedostatky v organizácii zdravotníctva a vzdelávania sužujúce africké krajiny sú v centre pozornosti medzinárodného spoločenstva. Okrem týchto problémov sa Európy dotýka aj nežiaduca migrácia. Afrika je však považovaná aj za perspektívny kontinent s množstvom strategických surovín, ktoré sú pre svetovú ekonomiku vitálne. Naša diplomacia sa v krajinách Afriky angažuje od vzniku samostatnosti Slovenska a osobitne po našom vstupe do EÚ. Vzájomná i…
Rozšírenie diplomatických a konzulárnych pôsobností slovenských zastupiteľských úradov v Afrike svedčí o strategickom zameraní Slovenska na tento kontinent. Pokrývanie viacerých krajín jedným veľvyslanectvom umožňuje efektívnejšie využitie zdrojov a posilnenie vzťahov s africkými partnermi.
Priama demokracia a občianska angažovanosť na Slovensku: Prípad Ján Budaj
Na Slovensku platí ústavné špecifikum, ktoré neplatí nikde inde na Svete. Na to, aby ste robili politiku, nemusíte byť politik; stačí, keď budete občan Slovenskej republiky a zvolíte na to správne zákonné nástroje. Slovenská ústava totiž tvrdí, že štátna moc pochádza od občanov a tvrdí aj, že občania majú nárok priamo ovplyvňovať veci verejné a výkon verejnej správy. Keď to robia občania - ide o priamu demokraciu a priamy výkon štátnej suverenity priamo občanmi a riešia sa tým priamo ich problémy, ktoré nerieši nikto iný. Keď to robia politici - ide o zastupiteľskú demokraciu a zastupiteľský výkon štátnej suverenity na základe výsledkov volieb a volebných programov. V tejto sérii článkov sa pozrieme na to, aký to má priamy vplyv na Slovensko, politický a spoločenský režim na Slovensku ako aj na to, čo sa na Slovensku deje alebo nedeje.
Ján Budaj sa definitívne do slovenskej histórie zapíše ako kontroverzná osobnosť. Kto je teda Ján Budaj? Bol ním aj za komunizmu, jeho túžba mať sa lepšie a cestovať ho viedla k tomu, že kolaboroval s ŠtB (hoci vraj predstierane) a to mu zabezpečilo ako možnosť cestovania po Svete a dokonca aj istú toleranciu voči jeho disidentským snahám v rámci Bratislava nahlas!, prvého uceleného ekologického občianskeho hnutia v modernom Slovensku. Svojou túžbou mať sa lepšie a svojim občianskym postojom a krokmi vplývať na politiku sa teda zaradil medzi prvých občianskych aktivistov, ktorý len svojim výkonom občianskych práv ovplyvňovali politiku a spoločenskú situáciu len tým, že boli občanmi a vykonávali svoje občianske práva. V čase, keď to pracovalo proti zotročiteľskému autokratickému režimu, to bolo vnímané pozitívne - jeho osobná túžba mať sa lepšie bola v súlade s túžbou celej spoločnosti mať sa lepšie a preto jeho občianske postoje a kroky splývali a reprezentovali celý národ - tak sa z kolaboranta stal tribún ľudu. Ním totiž v skutočnosti aj bol. Normalizácia bola založená na tom, že režim rešpektoval ľudí a proti nim priamo nebojoval pokiaľ oni ticho trpeli režim. Ján Budaj našiel v tejto tichej spoločenskej normalizačnej dohode niečo, čím ju priamo formoval a prispel k jej vnútornej deštrukcii. No a potom to s ním už išlo len dolu vodou, hoci už aj v tom čase iný občania a aktivisti (hoci bez politických ambícií) na to upozorňovali. Pomohol (spolu s Milanom Kňažkom) k moci Vladimírovi Mečiarovi, lebo najprv ho Mečiar týmto vydieral najprv vydieral a potom uveril jeho sľubom, že mu to umožní robiť pragmatické kolaborantské dohody (táto vlastnosť bude dôležitá aj v súčasnosti, k tomu ale ešte len prídeme). V prvej dekáde 20teho storočia spolu s pár bývalými aktivistami sa pokúsil obnoviť Bratislava nahlas!; súčasťou tejto snahy boli aj mnohí novodobý aktivisti, ktorých poznáme: Matej Vagač, dnes starosta MČ Bratislava-Staré mesto; Elena Pätoprstá, bývalá vicežupanka Bratislavského kraja ale aj napríklad Marcel Slávik, dnes známy Občan S. Bratislava Nahlas! sa obnoviť nepodarilo - čiastočne preto, že slobodná demokratická spoločnosť nevyžadovala spájanie síl a čiastočne preto, že každý z nás bol silnou osobnosťou s vlastnou predstavou a ambíciou ísť za svojim. Občan S si zvolil cestu ekologického aktivizmu a v roku 2006 inou spolupracovníčkou z tejto skupiny spoluzaložil Združenie domových samospráv; MatejVagač využil charakteristiku miestnych samospráv, ktoré sú podľa Ústavy SR združeniami svojich občanov, svojim charakterom majú blízko k občianskym združeniam, ktoré sú tiež združeniami občanov, ale na inom princípe. Matej Vagač si vybral cestu individuálneho aktivizmu ktorý prirodzene spojil neskôr s kariérou starostu mestskej časti - starosta sa má starať a nie robiť starosti. Počas druhej dekády sa Budaj spolu s kolegyňou Elenou Pätoprstou (tiež známou aktivistkou) snažil etablovať ako bratislavský poslanec. Jeho ambície sa naplnili za primátorovania Nesrovnala, ktorému Ján Budaj robil námestníka. Ak by ste sa pýtali, čím bolo toto obdobie typické, tak navonok ničím zaujímavým, lebo nič také sa nepostavilo. Za to sa veľa pripravovalo. Doznieval ideový spor primátora Ftáčnika s Občanom S o podobu petržalskej električky, ktorá síce bola politicky rozhodnutá, ale nebola ešte naprojektovaná a ani povolená a tak sa rozhodovalo o jej charaktere a charaktere územia okolo nej. Pripravovali sa projekty celého nového centra Bratislavy, ktoré Bratislava nemala ale potrebovala; bolo jasné, že bude ale nevedelo sa aké presne a čo všetko má plniť. Tu sa naplno prejavila sila procesu EIA a jeho využitie v praxi zo strany Občana S - v Bratislave odvtedy platia dva územné plány - ten oficiálny vyhlásený v podobe VZN a ten neoficiálny v podobe environmentálnych štandardov a občianskej vízie mesta, ktoré cez EIA presadil práve Občan S. Viaceré z opatrení ZDS sa časom dostali aj do územného plánu Bratislavy ale aj iných miest. Požiadavka na vsakovanie a vsakovacie parkovíská sa stali súčasťou usmernenia MŽP SR a požiadavkou ZDS na bioloárne strechy (kombinácia vegetačnej strechy s fotovoltickou elektrárňou sa inšpirovala aj Európska komisia a pripravila povinné opatrenie v tomto duchu. Ján Budaj mal síce zaujímavú politickú pozíciu ale ale bez vízie; mal potenciál spraviť pre Bratislavu veľa a nakoniec nič nespravil a všetko, o čo sa pokúsil stroskotalo buď hneď na začiatku alebo to v praxi eleminovali iní aktivisti s inou predstavou; najúspečnejší sa potom sformovali do Team Vallo, ktorí mu vykradli know-how a tým ovládli Bratislavu, ale je to aj dôvod, prečo už o chvíľu zlyhajú aj oni. Ján Budaj ako primátor síce nič neurobil, ale aspoň sa dohodol s Matovičom, že bude súčasťou OĽANO. Matovič Budajovi naletel, že je obyčajný človek, že je aktivista a že mu ide o ľudí. Matovič nepochopil, že Budaj je oportunistický kolaborant a zapredanec. Už čoskoro to mal zistiť a s ním aj celé Slovensko. Ján Budaj sa totiž stal ministrom životného prostredia v najlepšej vláde v histórii Slovenska a skončil ako neschopách v najhoršej vláde chaosu a ľudí neschopných ničoho poriadneho. Ako prvé sa to ukázalo v čase, keď sa formovali nové frakcie v rámci vlády; Budaj síce formálne ostával Matovičovi lojálny ale programovo nadbiehal Sulíkovi kde sa len dalo. A prvú príležitosť Budaj ukázal vtedy, keď Sulík zaútočil na Občana S, Budaj hneď Sulíka podporil. A to bol začiatok konca ich oboch. Richard Sulík útokom na Občana S totiž z obyčajného a svojského a azda aj kontroverzného aktivistu, o ktorom si mohol myslieť kto chce, čo chce spravil disidentský protirežimový spolok: Richard Sulík nastavil svoj program tak, že išiel tvrdo proti ZDS a jeho záujmoch a ZDS svojou činnosťou išlo tvrdo proti záujmom Richarda Sulíka. Ako to bolo módne v týchto časoch a typické pre Sulíka - spravil to hanopisom, ktorému dal formu trestného oznámenia. A Budaj mu v tom asistoval. - čiastočne z oportunizmu a čiastočne lebo Budaj ho cez Občana S v skutočnosti vydieral. Budaj týmto však spravil oveľa závažnejšiu škodu - rozdelil ekologickyých aktivistov na „našich“ a tých druhých. Tí prví majú politickú ochranu a tí druhí nie. Hoci sa Sulík vyhrážal aj Seifertovej ako predsedníčke OZ Triblavina aj Slávikovi zo ZDS, prvá sa stala šéfkou sekcie EIA na MŽP SR a druhý bol predmetom diskriminačnej a diskreditačnej politickej kampane, ktorou sa v praxi rozkladalo právo verejnosti na životné prostredie a právo na spolurozhodovanie o ňom. A prezidentka bola celý čas ticho, hoci ako prezidentka všetkých občanov a prezidentka, ktorá získala legitimitu ako ekologický aktivistka mala prvá biť na poplach. Rozklad a škodlivý výkon Jána Budaja je vidno na dvoch konkrétnych politikách - nový zákon EIA a agenda o medveďovi. Budaj pomohol rozložiť agendu EIA tak, že parlament prijal novelu zákona EIA, ktorá ani tak neškodí Občanovi S (v skutočnosti mi dosť vyhovuje) ako škodí všetkým ostatným a najmä obyčajným aktivistom, ktorý sa nechcú babrať ani v politike ale ani v práve či občianskej diplomacii ale chcú sa venovať svojej čiastkovej agende. Rovnaký postup vidíme aj v agende ochrany medveďa. Prečo? Lebo Budaj je vo svojom vnútri oportunistický kolaborantský zapredanec bažiaci po moci. Dostal dvojitú šancu postaviť sa za Občana S a nezávislých aktivistov; Budaj však dva krát zradil bežných ľudí - aktivistov: Občanovi S ani neodpovedal a nezávislým aktivistom odpovedal, že nepatria do jeho kruhu chránencov a preto sú na všetko sami. Budaj sa rozhodol, ihneď hodil Občana S cez palubu jednak pre istý revanšizmus za to, čo vnímal ako dlhodobú konkurenciu jeho politickým ambíciám, keďže ZDS vzniklo z jeho aktivity a čoskoro sa presadilo lepšie ako on a jednak preto, že to považoval za pragmatické riešenie, ktoré vydláždi cestu jeho ochranárom. Uzavrel totiž dohodu so Štefanom Hollým, že mu nebude babrať do prípravy stavebnej legislatívy a že sa bude venovať len svojim ochranárskym veciam. Potom prišiel Sulík, ktorý ho vydieral, že buď rozpúta mediálne peklo proti nemu a jeho ľuďom alebo nebude robiť prieky jeho protiaktivistickej agende. Tak hodil Občana S cez palubu, umožnil jeho šikanu, hoci ju mal ako rezortný minister ekologického aktivistu chrániť už z princípu. Seifertová ako šéfka EIA na MŽP SR vyhovie Sulíkovi a deformuje procesy EIA tak, aby sa bežní ľudia nedomohli svojich práv ale z titulu svojej funkcie sa snaží investorov (najme automobilky) úkolovať a blokovať. Tu vidno, že nikdy nešlo ani o Slávika ani o vec ale len o politikárčenie medzi nimi samými a životné prostredie a aktivistov si vzali za rukojemníkov. Budajovi to (zdanlivo) vychádzalo, kým sa koalícia ako tak držala. SME RODINA si presadilo legislatívne zmeny týkajúce sa stavebnej legislatívy. Nikdy v nich nešlo o to potlačiť občiansky či aktivistický rozmer ale urýchliť procesy a zlepšiť právnu ochranu všetkých strán po vecnej stránke. V tejto krajine je však len jediný subjekt, ktorý systematicky kladie ochranu občianskeho sektora a aktivizmu ako aj životné prostredie do popredia - Združenie domových samospráv a jeho predseda - Občan S. Ostatní mu nechcú škodiť, všetkým je len táto oblasť úprimne ukradnutá. Preto, keď úrad vlády konzultoval programové vyhlásenie vlády v oblasti stavebníctva ako aj zadanie pre písanie stavebnej legislatívy s Občanom S - bol z toho v princípe dobrý zákon. Avšak po tom, čo Sulík svojou antikampaňou dosiahol, že pre Hollého bolo politicky neprípustné ďalej komunikovať s Občanom S a to ani na konkrétnom legislatívnom texte - tak to dopadlo ako všetko v tomto volebnom období - polovičato a amatérsky. Aj Štefan Hollý prijal Sulíkovi hru a vzdal sa Občana S, lebo to pre neho znamenalo prímerie so Sulíkom, ktorý pred tým bojoval aj s ním. Ako to však v politike chodí - vždy dosiahnete to, za čo usilujete ale nikdy nie tak, ako chcete. Výsledný text zákona EIA a príslušných povoľovacích zákonov je taký, že umožňuje všelijaký výklad. Pomohlo to iba dvom skupinám: Občanovi S a investorom. Investori dosiahnu časovo rýchlejšie finálne povolenie, ľudia a aktivisti budú zase časovo skoro vedieť na čom sú a v rámci jedného konania a nemusia sledovať rôzne úrady. Vo výsledku je legislatíva nastavená tak, že bude o všetkom rozhodovať to, či je spokojný aj investor, aj ľudia aj obec. To je princíp, ktorý sa mi podarilo presadiť. Tam kde bude všeobecná spokojnosť a všetci niečo získajú a nič zásadné nestratia, tam bude rozvoj aj socioekonomický ale aj ekologický. A tam kde je možný rôzny výklad a tam kde je pocit poškodenia práv, tam je spor; a tam kde je spor, tam rozhoduje sudca. SME RODINA ťažila z toho, že neriešila Občana S a nechala ho tak ale využila jeho agendu na presadenie svojej - a vysmiala sa Budajovi ale aj prezidentke do tváre. Občanovi S nijako neuškodila ba umožnila mu získať nový rozmer, stať sa tribúnom ľudu a transformovať svoju činnosť na novú úroveň. Občan S naďalej bude pôsobiť a presadzovať právo na občiansku participáciu a ekológiu hoci v nových podmienkach; nájde sa nová rovnováha ekologických, občianskych, komunálnych aj podnikateľských záujmov. Nová legislatíva umožní dohodnúť sa s investorom aj ďalším ľuďom a to aj bez toho, aby boli aktivisti, ochranári či pôsobili v politike a už nebude treba na to ani politikov (či uť primátorov či miestnych poslancov alebo veľkých politikov, aby robili lobing). Tým ukázal, že sú nepotrební aj Sulík aj Budaj a ich politické ekosystémy kvázipodnikateľov či kváziochranárov. Stačí byť sám sebou a vedieť, čo chcem v svojom meste a svojom susedstve - každému to pôjde ľahšie a istejšie, ak pôjde svedomito podľa zákona a bude riešiť len to čo má; zrazu bude Slovensko plné malých Občanov D, Občanov B, Občanov K. Chceli sa zbaviť jedného Občana S, budú mať celú abecedu Občanov. SME RODINA si zobralo pod ochranné krídla poľovníkov a lesníkov, lebo nimi Budaj ohrdol. Boris Kollár ich vrátil do hry a zabezpečil, že si budú môcť aj polovníčiť, aj lesy rúbať. To neznamená, že by lesníci a poľovníci boli protiprírodné monštrá - v drvivej väčšine majú veľmi blízky vzťah k prírode a starajú sa o ňu a cítia v tomto smere tradíciu, ktorú založila Mária Terézia - ona dala vysádzať lesy (napríklad celé Záhorie), aby sa zlepšila prírodná situácia ale aj aby sa mohli hospodársky využívať. Mali to vykonávať práve poľovníci a lesníci. Budaj presadil, že sa šéfmi národných parkov stali jemu blízki ľudia; no aj oni si predstavovali, že sú neobmedzení páni týchto národných parkov a keď sa našlo občianske združenie, ktoré riešilo predovšetkým chránené územia, tak sa Sulíkovským spôsobom pustili do mediálnej antikampane aj do neho - ide o spolok NUFIA z Košíc. Neskutočne ma to vytočilo a odskákal si to investor z Veľkej Idy a nemenovaní diplomati, ktorí pocítili moc občianskeho hnevu. V tom čase som bol pozvaný na jednu recepciu v prítomnosti diplomatov, kde sme riešili práve pomoc pre zahraničných investorov z pohľadu občianskej spoločnosti a ekológie. Práve tento investor, hoci mal dobrý projekt využil konzulárne služby svojich diplomatov, ktorí zrejme niečo spomenuli medzi politikmi a to spustilo reakciu, že na podporu investora lobovali ako Sulík tak aj Kremský. EIA dopadla pre investora dobre, a zachránilo ho to, že od začiatku komunikoval s verejnosťou (reprezentovanou ZDS - TU) a vyriešil všetky ekologické problémy - preto nepotreboval lobing politikov a ten mu v skutočnosti viac škodil; nepomohli „vyššie šarže“ ako naznačuje Denník N, ale behom týždňa všetko vyriešila občianska angažovanosť Občana S a to, že v dôsledku našej komunikácie bol investor odborne pripravený reagovať na výhrady - od podania našej pripomienky do vydania rozhodnutia presne týždeň. Občan S nerobí obštrukcie (tie robili úradníci), Občan S urýchľuje rozhodnutia a pomáha investorom! Zároveň to bolo memento pre VOLVO, ktorého EIA sa v tom čase pripravovala a VOLVO jednoznačne povedalo, že žiadne politikárčenie a ohrozovanie aktivistov nebude, že všetko treba urobiť poriadne. Občiansky sektor v spolupráci s investormi sa zomkol a pomo…
Prípad Jána Budaja a jeho politická kariéra ilustruje komplexnosť občianskej angažovanosti a jej premeny na politickú moc na Slovensku. Od aktivistu bojujúceho proti režimu sa stal politik s rôznymi fázami svojej kariéry, pričom jeho činy a rozhodnutia vyvolávajú kontroverzie. Príbeh ukazuje, ako sa hranice medzi občianskym aktivizmom, politikou a osobnými ambíciami môžu stierať, a ako to ovplyvňuje politickú a spoločenskú realitu krajiny. Dôležitosť priamej demokracie a občianskej participácie je v slovenskom ústavnom poriadku zakotvená, no jej reálne uplatnenie a vplyv na verejné dianie sú predmetom neustálej diskusie a vývoja.