V posledných rokoch sa svet stal svedkom mnohých neobyčajných politických a spoločenských iniciatív. Jednou z nich bol aj ambiciózny plán ruského milionára Antona Bakova na obnovenie Ruskej ríše na neobývaných ostrovoch v Tichomorí. Tento plán, ktorý mal vzkriesiť entitu známu ako „Imperiálny trón“ (Imperatorskij prestol), sa však napokon stretol s odmietnutím zo strany tichomorského národa Kiribati.
Neobvyklý Návrh pre Ostrovný Štát
Anton Bakov, bývalý ruský poslanec, politik, spisovateľ a cestovateľ, ktorý je zároveň lídrom ruskej Monarchistickej strany, predložil vláde Kiribati návrh na investíciu približne 350 miliónov dolárov. Výmenou za tieto prostriedky požadoval právo na obnovenie Ruskej ríše na území troch neobývaných ostrovov: Malden, Caroline Island a Starbuck. Bakov sľuboval, že investícia prispeje k rozvoju týchto ostrovov, ktoré patria k chudobnejšej časti Kiribati. Jeho plány zahŕňali výstavbu letiska, prístavu, solárnej energetickej stanice, nemocníc, škôl a dokonca aj Univerzity Ruskej ríše.
Rozhovory medzi Bakovom a vládou Kiribati prebiehali od mája 2016. Podľa správ mal byť ostrov Malden určený ako hlavné sídlo obnovenej ríše, zatiaľ čo ostrovy Caroline a Starbuck by slúžili ako ďalšie územia. Cieľom tohto projektu bolo vytvoriť útočisko pre „vlastencov, ktorí nie sú spokojní s Putinovým režimom“.
Panovník a Náboženský Aspekt
Súčasťou Bakovovho plánu bolo aj vymenovanie panovníka pre obnovenú ríšu. Týmto panovníkom sa mal stať Karl Emich Nikolaus Friedrich Hermann Prinz zu Leiningen, praprapravnuk ruského cára Alexandra II. Princ prijal meno Mikuláš III. a súhlasil s touto rolou. Okrem toho aj on aj jeho manželka prestúpili z luteránstva k pravoslávnej cirkvi, čo naznačuje snahu o obnovenie tradičných hodnôt a náboženských väzieb spojených s Ruskou ríšou.
Dôvody Odmietnutia
Napriek počiatočnému záujmu a dlhotrvajúcim rokovaniam, 24. februára zvláštna vládna komisia pre zahraničné investície návrh Antona Bakova definitívne odmietla. Hlavným dôvodom sa zdá byť požiadavka Bakova na dočasné získanie suverénnych práv nad ostrovmi. Vláda Kiribati pravdepodobne nemala záujem o prenechanie kontroly nad svojím územím, aj keď len dočasne.
Bakove však prezentoval svoj plán skôr ako „technickú obnovu“ ruského impéria, než ako priamu kolonizáciu Pacifiku. Priznal, že „rovníkové klíma ruskému ľudu nevyhovuje…“ a predpokladal, že „počet pravých Rusov na ostrovoch bude pravdepodobne jedno až dve percentá.“ Toto vyjadrenie naznačuje, že skutočným cieľom nebola masová migrácia Rusov, ale skôr symbolické a politické vzkriesenie myšlienky impéria.
Predchádzajúce Pokusy a Medzinárodné Vzťahy
Toto nebol prvý pokus Antona Bakova o založenie nového štátu. Predtým sa snažil získať pozemky pre vytvorenie vlastného územia v blízkosti Jekaterinburgu, miesta spojeného s vyvraždením cárskej rodiny. Tento pokus samozrejme nebol úspešný. Rovnako neúspešné boli aj jeho snahy v Čiernej Hore.
Predstavitelia „Imperiálneho trónu“ viedli rozhovory o možnej spolupráci a prípadnom uznaní nového štátu aj so zástupcami Macedónska a Albánska. Bakov sa dokonca stretol s vtedajším macedónskym premiérom Nikolaom Gruevským. Okrem toho rokoval s gambijským prezidentom počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku a s premiérom štátu Antigua. Taktiež viedol diskusie s pravoslávnymi duchovnými z Macedónska a Čiernej Hory, pričom témou bola aj kanonizácia ruského panovníka Ivana III. a jeho manželky Sofie. Tieto aktivity naznačujú snahu Antona Bakova získať medzinárodnú podporu a legitimizáciu pre svoju monarchistickú víziu.
Monarchistické Ambície a Budúcnosť
Založenie štátu, ktorý by bol aspoň taký veľký ako Vatikán, nie je jednoduchá úloha. Zdá sa však, že aspoň niektorí monarchisti na svete sa pokúšajú prejsť od slov k činom. Hoci sa plán Antona Bakova na vytvorenie „alternatívneho Ruska“ v Tichomorí neuskutočnil, otvára otázku o možnom vzkriesení ruského impéria na nejakom nečakanom mieste v budúcnosti.
CELÝ príbeh Ruského impéria - Kompletný dokumentárny film
Hoci by takáto udalosť pravdepodobne nezmenila svetové dejiny zásadným spôsobom, mohla by sa stať zaujímavým fenoménom z hľadiska daňového raja, turistickej destinácie, miesta pre politický azyl či zdroja filatelistických artefaktov. Súčasné geopolitické usporiadanie a medzinárodné právo však kladú značné prekážky takýmto ambíciám. Je preto otázne, či sa podobné projekty v budúcnosti stretnú s väčším úspechom, alebo či zostanú len kurióznymi pokusmi o oživenie dávno minulej éry.
"Chcete byť milionárom?" a Koncept Bohatstva
Súbežne s politickými ambíciami Antona Bakova existuje aj iný fenomén spojený s túžbou po bohatstve a úspechu - populárne televízne súťaže ako „Chcete byť milionárom?“. Táto relácia, ktorá mala svoje verzie v mnohých krajinách vrátane Ruska a Českej republiky, sa stala symbolom možnosti rýchleho zbohatnutia prostredníctvom vedomostí.
V Rusku sa pôvodne súťaž vysielala pod názvom „Kto chočet stať millionerom?“ na stanici NTV v rokoch 1999-2001, pričom ju moderovali Maxim Galkin a neskôr Dmitrij Dibrov. Maximálna výhra vtedy predstavovala 3 milióny rubľov. V Českej republike sa relácia prvýkrát objavila na TV Nova v roku 2000 pod názvom „Chcete byť milionárom?“ a neskôr bola na TV Prima pod názvom „Milionář“. V oboch krajinách súťaž zaznamenávala vysokú sledovanosť a urobila z niektorých súťažiacich boháčov.
Princíp súťaže je jednoduchý: súťažiaci zodpovedá 15 otázok so vzrastajúcou náročnosťou, pričom má k dispozícii tri základné nápovedy: 50:50 (počítač eliminuje dve nesprávne odpovede), priateľ na telefóne a pomoc publika. V rôznych verziách sa objavili aj ďalšie nápovedy, ako napríklad výmena otázky či pomoc diváka v sále.
Príbehy úspešných súťažiacich, ako napríklad Zdeněk Jánský či Pavel Judas v Českej republike, ktorí vyhrali 2 500 000 Kč, sa stali inšpiráciou pre mnohých. Avšak, ako ukázali aj prípady Viktora Kalivodu, ktorý po výhre spáchal trojnásobnú vraždu, alebo Charlesa Ingrama v britskej verzii, ktorý podvádzal pomocou kašľania svojich spoluhráčov, cesta k miliónom nemusí byť vždy jednoznačná a bezproblémová.
Tieto televízne súťaže, hoci sa zameriavajú na vedomosti a šťastie, odrážajú spoločenskú túžbu po finančnej nezávislosti a úspechu, ktorá je často spájaná s ideou „stať sa milionárom“. Tento koncept, hoci odlišný od politických ambícií Antona Bakova, zdieľa túžbu po transformácii a dosiahnutí vyššieho statusu, či už v osobnom alebo v politickom živote.
tags: #chcete #byt #milionarem #rusko