Bojujete s myšlienkami na udalosti, ktoré sa odohrali vo vašej minulosti? Možno ide o niečo bolestivé, čo sa stalo vám, alebo ste to boli vy, kto niekoho zranil či sklamal. Niekedy vám dokonca tieto emócie dokážu pokaziť celý deň a vtedy si uvedomíte, že váš život ovláda niečo, čo sa stalo v minulosti a čo už dávno neexistuje. Nie ste v tom sami. Len 75% ľudí sa dokáže spamätať z traumy. Zvyšných 25% v nej zostane zaseknutých na pomerne dlhé životné obdobie. Neviete, ako zabudnúť, ako odpustiť sebe alebo iným? Už vás to naozaj vyčerpáva a chcete to zmeniť? Otázka znie: ako uzatvoriť minulosť a nedovoliť jej, aby ovplyvňovala prítomnosť?
Ako nechať minulosť odísť: Pochopenie spúšťačov
Pri bolestivých spomienkach na minulosť sa nám zvyčajne vyplavuje smútok, žiaľ, pocit hanby, viny, frustrácia, sklamanie, ľútosť či dokonca hnev. Deje sa tak preto, že za vymenovanými emóciami vždy stojí nejaká strata: možno sme prišli o človeka, lásku, vzájomné porozumenie, dôveru, povesť, nádej alebo sen. Keď sa trápime nad niečím, čo sa stalo v minulosti, a ešte aj dnes nám to stále spôsobuje negatívne emócie, naše trápenie nám v skutočnosti spôsobujú naše vlastné myšlienky. A práve toto zistenie nám dáva nádej, že sme to my sami, kto môže s celou záležitosťou niečo urobiť. Máme to vo svojich rukách, čo z nás robí pánov situácie, tak sa už nepokladajme za obeť našej minulosti alebo konania iných ľudí a prekročme svoj vlastný tieň. Už sme ho nechali dopadať na seba dosť dlho.
Druhá vec je, že naša myseľ nefunguje na povel. Ak jej povieme, aby prestala donekonečna prehrávať v mysli našu minulosť, ak si prikážeme byť veselí a nad vecou, nedeaktivuje automaticky tú časť mozgu, kde sa ukrývajú spomienky na minulosť. Také jednoduché to žiaľ, nie je. Často tiež vzniká akýsi fenomén, v rámci ktorého sa dokonca začneme obviňovať za to, že nedokážeme celú vec uzavrieť. Čo teda môžeme urobiť, aby sme dokázali nechať s pokojom v srdci minulosť odísť?
Neobviňujte sa: „Keby“ neexistuje
Nekonečným obviňovaním samého seba z traumy, ktorá sa vám kedysi stala, celú vec len zhoršujete. Uvažovanie v zmysle, že ak by ste niečo urobili inak, výsledok by bol iný, vás len zbytočne vyčerpáva. V skutočnosti v každej chvíli ako ľudia jednáme vždy najlepšie, ako za daných okolností dokážeme. Napríklad si myslíte, že ak by ste na cestách dávali lepší pozor, nemali by ste pred piatimi rokmi haváriu, v ktorej ste zrazili cyklistu. Alebo sa nazdávate, že keby ste si z dvoch pracovných ponúk vybrali tú druhú, boli by ste v tamtej práci šťastnejší, ako ste teraz. Vaše pochybnosti sa môžu týkať aj iných ľudí. Napríklad, keby sa váš manžel viac snažil, mohlo by vaše manželstvo ešte vydržať. Alebo keby vaša priateľka nebola bývala povedala to alebo ono, mohlo vaše priateľstvo ešte trvať.
Uvedomte si: KEBY neexistuje. Predpoklad je, že sa rozhodujete najlepšie, ako v danej chvíli dokážete. Nešpekulujte, čo by bolo keby, pretože takéto úvahy vás len oslabujú. Postavte sa sám za seba a uverte, že ste konali najlepšie, ako ste vedeli.
Nenálepkujte sa: Minulosť vás nedefinuje
Niekedy máme sklony uveriť tomu, že my sme naša minulosť, čo však rozhodne nie je pravda. My nie sme naša minulosť. Náš život je sled udalostí, ktoré sa nám dejú a my sme ich hlavným aktérom. Čokoľvek sa nám stane, je to len zastávka na ceste naším životom, prestupná stanica, stanovište alebo bod prechodu. Je potrebné, aby sme kráčali ďalej a neustrnuli v jednom bode, ani sa nemotali v kruhoch. V žiadnom prípade by sme nemali dovoliť, aby sme uverili, že naša minulosť nás definuje a nezačali si na základe tejto predstavy myslieť, že nie sme hodní lásky, pozornosti, že za nič nestojíme, sme hlúpi, je s nami niečo v neporiadku alebo si nezaslúžime byť v živote šťastní a nezačali sa za svoje chyby trestať.
Uvedomte si: Nesúďte sa na základe toho, čo ste prežili alebo niečoho, čo sa môže javiť ako chyba. Ak sa vaše konanie objektívne aj naozaj dá za chybu považovať (porušenie zákona, dôvery iného človeka atď.), poučte sa zo svojho konania a vykročte vpred s čistým štítom a láskavými zámermi k sebe aj ostatným.
Prerámcujte svoje myslenie: Nové perspektívy
Namiesto toho, aby ste si donekonečna sypali popol na hlavu a dovolili vášmu vnútornému kritikovi, aby vás karhal slovami: „Nemôžem uveriť, že sa to stalo práve mne!“ alebo „Prečo museli prepustiť práve mňa? Veď vedeli, že mám hypotéku a dve malé deti?“ alebo „Prečo sa mi to stalo, veď ja som si to vôbec nezaslúžil,“ si osvojte nové, užitočnejšie formulky:
- „Ako dobre, že sa nestalo nič horšie.“
- „Aj tak som z toho zamestnania chcel odísť. Konečne si môžem zvoliť novú, lepšiu cestu.“
- „Všetko sa deje pre niečo. Aspoň ma čaká niečo nové.“
Uvedomte si: Vy sami ste pre seba najprísnejším sudcom aj katom. Zmeňte hlas vo svojej hlave a aj vaše prežívanie súčasnosti sa zmení. Vezmite si pero a papier a napíšte si všetko, čo ste sa vďaka danej veci z vašej minulosti naučili a kam vás posunula. Uvidíte, že sa zmenia aj vety, ktoré sa vám donekonečna prehrávajú vo vašej mysli.
Prijmite negatívne emócie: Súcit k sebe
Ak máte strach z toho, že negatívne emócie vás nútia zatvárať si pred nimi oči, nebojte sa, nie ste v tom sami. V skutočnosti sa ľudia boja pocitov, akými sú smútok, hnev či sklamanie. Namiesto toho, aby sme ich precítili a prijali, sa ich len snažíme uzavrieť do Pandorinej skrinky, čo môže celý proces uzatvárania minulosti narušiť. Skúsme si naše negatívne emócie predstaviť ako vlny, ktoré nás obmývajú, až napokon z nás stečú. Vezmite si pero a papier a napíšte si každú emóciu, ktorú dnes ohľadom danej veci cítite. Cítim sa frustrovaný, pretože… Som sklamaná kvôli… Bolí ma, že… Hnevám sa naňho, pretože mi spôsobil… Potom tento papier spáľte a predstavujte si, že plamene navždy premieňajú na popol vašu bolesť a sklamanie.
Uvedomte si: Prijmite, že daná spomienka už navždy zostane vašou súčasťou, no nedovoľte jej, aby vás definovala. Vy máte v moci ju, nie naopak.
Zamestnajte si myseľ: Aktívna prítomnosť
Choďte von, na prechádzku, zacvičiť si, stretnite sa s priateľmi alebo niekomu zavolajte. Ako šport, tak aj arteterapia či rôzne ručné práce majú na našu dušu skutočne liečivú moc. Zamestnajte si ruky aj myseľ a uvidíte, že prídete na iné myšlienky. Načo sa donekonečna bahniť v tých, ktoré nám už neslúžia? Nastal čas zanechať minulosť a vykročiť vpred.
Uvedomte si: Vždy si budujte záchrannú sieť priateľov, ktorí vás práve v takejto chvíli podržia, vypočujú a podporia. Možno vás vezmú niekam na výlet alebo vás vezmú so sebou na lekciu jogy. Obklopte sa ľuďmi, ktorí tu budú pre vás nielen v dobrom, ale aj v zlom. Aj keď to môže znieť ako klišé, je to potrebné.
Buďte k sebe láskavý/á: Súcit ako liek
Ak je vašou prvou reakciou na to, že sa nedokážete zbaviť bolestivej situácie, kritizovať sa, je čas naučiť sa prejavovať si láskavosť a súcit. Začnime sa k sebe správať tak, ako by sme sa správali k svojmu najlepšiemu priateľovi. Ani jemu by sme donekonečna všetko nevyhadzovali na oči, tak prečo to robíme sebe? Zmeňme prístup k samému sebe a vykročme na cestu láskavosti a súcitu. Dovoľme si o celej veci hovoriť. Ak sa naša bolesť týka iného človeka, uvedomme si, že sa nám možno nikdy neospravedlní. Prijmime aj túto predstavu. Nedávajme svojej minulosti podmienky.
Uvedomte si: Zraneniam sa v živote nevyhneme a možno sa nedokážeme vyhnúť ani bolesti; môžeme sa však rozhodnúť správať sa k sebe aj k iným láskavo a súcitne, keď k tomu príde. Bolesť spáchaná v minulosti z nás automaticky nemusí spraviť zatrpknutého človeka.
Vyhľadajte pomoc: Odborná podpora
Nemusíte všetko zvládnuť sami. V prípade, že vás minulosť naozaj ťaží a neviete sa cez ňu preniesť, vyhľadajte skúseného psychológa, terapeuta alebo psychiatra a zverte sa do jeho rúk. Možno bude stačiť len niekoľko slov a zopár sedení, možno dlhšia terapia, no úľava, ktorú napokon pocítite, bude určite stáť za to.
Uvedomte si: Bolesť duše nie je hanba a pomáhajúce profesie sú tu nato, aby sme ich ponuku využili. Nikdy sa nebojme požiadať o pomoc. Minulosť ťa môže ničiť oveľa viac, ako si myslíš.
Prekročte prah bývalých vzťahov
Ak máš problém s tým, že sa nevieš dostať z bývalého vzťahu, tak je čas urobiť krok vpred. Zabudnúť na niekoho, koho si predtým milovala, nie je jednoduché, no ani nemožné. Žiť v prítomnom okamihu je jedným z najlepších spôsobov, ako sa zbaviť ťažoby z minulosti. Uvedom si, čo máš a prestaň sa zameriavať na to, čo bolo, inak sa môže stať, že prehliadneš to pekné, čo sa ti aktuálne deje. Odpustenie patrí medzi kľúčové body na ceste k uzdraveniu. Ak sa chceš posunúť, musíš mu odpustiť, no nie kvôli nemu, ale kvôli sebe samej. Keď urobíš tento dôležitý krok, oslobodíš sa od negatívnych emócií a budeš ďalej fungovať s čistým štítom. Niekedy stačí naozaj málo, aby sme na človeka z minulosti zabudli. Zbav sa vecí, ktoré ti ho pripomínajú alebo ťa viažu k minulosti. Vyhoď fotografie, darčeky, správy alebo iné osobné predmety. Ak ti je ľúto toho, že tieto veci vyhodíš, podaruj ich niekomu, kto ich potrebuje. Pamätáš si miesta, kde sa najčastejšie pohyboval? Snaž sa nechodiť tam, kam chodieval tvoj bývalý partner a ak je to možné, obmedz s ním kontakt. V niektorých prípadoch je lepšie aj to, pokiaľ si dotyčného odstrániš zo sociálnych sietí. Úprimné a dobré priateľky tu budú vždy pre teba a budú ti chcieť za každú cenu dobre poradiť. Neboj sa vyjadriť čo cítiš a porozprávaj sa s priateľmi, rodinou alebo terapeutom. Zabudnúť na minulosť nie je jednoduché, ale často je to ten najlepší krok k šťastnejšiemu životu. Tieto spôsoby ti môžu pomôcť zbaviť sa myšlienok na bývalého partnera a sústrediť sa na to, čo ťa čaká.
Integrujte minulosť: Pozrite sa na ňu inak
I keď ti všetci svorne hovoria, že čo sa stalo, to už nezmeníš… Lenže čo keď ťa minulosť stále ťahá späť a to, čo sa udialo kedysi, neustále ovplyvňuje tvoju súčasnosť? Keď to nedokážeš a stále ťa to ťahá dozadu, k udalosti či obdobiu spred mesiaca, roka, 10tich či 30tich rokov, znamená to, že nemáš integrovanú minulosť, nevieš sa s ňou vnútorne vysporiadať. Ťahá ťa to dozadu, lebo sú v tebe stále aktívne toxické emócie, ktoré sa vyliali v mieste bolestivej udalosti. A keď sa obzeráš späť, opäť prežívaš to, čo kedysi. Tú trpkú, jedovatú chuť niečoho, čo ťa zranilo. A je jedno, či sa ti niečo zlé deje v prítomnosti alebo to prežívaš vracaním sa k tomu v myšlienkach a predstavách, na úrovni tela prebiehajú tie isté hormonálne, stresujúce procesy. Čiže pohľad do minulosti ťa opakovane traumatizuje.
Žijeme vždy len v prítomnosti. A minulosť je vždy len príbeh. Keď sa k nej vraciaš, je to vlastne len niečo, čo si predstavuješ. A hoci samotné udalosti spätne zmeniť nemôžeš, vieš zmeniť pohľad na ne. Keď zmeníš pohľad na to, čo sa odohralo, zmeníš tým svoju skúsenosť, zážitok z nej. A keď sa vieš pozrieť na vec aj z takého uhla pohľadu, že na čo bolo to zlé dobré, môžeš navyše z minulosti vyťažiť poklad, ktorý každá negatívna skúsenosť v sebe skrýva. Tak ako každá minca má dve strany, skutočne platí, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Základ je uvedomiť si, že existujú viaceré úrovne pravdy, teda uhly pohľadov, ktorými sa na veci pozeráme, a z ktorých veci hodnotíme. (Kriváň je z pohľadu Slovenska zahnutý doľava a z pohľadu Poľska doprava. Tak kto má pravdu?) Keď sa na vec pozeráš len zo svojho osobného uhla pohľadu, tak vnímaš, že ti bolo ublížené. A je to pravda. Napríklad, keď si bol malý chlapec, bol ku tebe otec zlý. Ale keď zoberieme do úvahy pravdu rodinnú, to už je vyšší, globálnejší pohľad na vec. Čo spôsobilo, že sa otec ku tebe správal, ako sa správal? V akom prostredí vyrastal? Potrebuješ si uvedomiť, že emocionálne zranenia sa prenášajú z pokolenia na pokolenie, pokiaľ sa nezahoja. Keď bol otec v detstve zneužívaný svojim otcom, je dosť pravdepodobné, že v ňom bude tiež veľa toxických emócií a bude ďalej zraňovať najbližších. Chtiac či nechtiac. No a potom je tu okrem osobnej a rodinnej ešte vyššia, univerzálna rovina pravdy, ktorá hovorí o tom, že si sem všetci prichádzame po nejakú skúsenosť. Viacerí mystici a ľudia s mimotelovými skúsenosťami poukazujú na duševné kontrakty, ktoré medzi sebou uzatvárame ešte pred narodením. Teda, že sa dohodnem s inou dušou, čo spolu zažijeme a čo mi urobí - keď sa chcem napríklad naučiť odpúšťať, dohodnem sa s nejakou inou dobrou dušou, aby mi z lásky ku mne a s rešpektom k mojej duševnej evolúcii urobila niečo veľmi zlé. A po zrodení v tomto svete dodrží slovo. Je to nepríjemné, no musíme sa rozpomenúť na ten kontrakt. Krásne o tom píše Donald Neal Walsch, známy americký autor bestselleru Hovory s Bohom. Preto keď prejdeme nejakou zlou skúsenosťou, mali by sme chcieť pochopiť, na čo to bolo dobré. Keď sa pozrieš na svoje minulé zranenia a udalosti z rôznych strán, ľahšie prídeš k zmiereniu a odpusteniu. Sama som ako dieťa mala ťažké detstvo a bola psychicky i fyzicky zneužívaná. No v konečnom dôsledku to bolo to najlepšie, čo sa mi stalo. Táto negatívna skúsenosť ma pripravila na moje životné poslanie lepšie ako vysoká škola. Potrebovala som si zlé veci prežiť na vlastnej koži a dostať sa z toho celá a lepšia, aby som vedela pomáhať iným z podobne beznádejných situácií. To, čo robím, nemám len naučené v teórii, ale odkráčané v praxi a preto práca, ktorú robím, je lepšia a napĺňa ma veľkým uspokojením. Odovzdávam druhým to, čo mne samej pomohlo a pomáha k chutnejšiemu životu. Nikto z nás sa nepohne ďalej pozitívnym smerom, kým zlú skúsenosť neintegruje, neobjíme v láske alebo ju aspoň nepustí z hlavy. Preto “odpustiť” je od slova “pustiť”. Stále vidím, čo zlé sa stalo, ale viem to pustiť, nechať to za sebou.
Mala som klientku, ktorá mala od detstva zlosť na matku za to, že bola pri jej výchove extrémne úzkostlivá a ochranárska, nepúšťala ju samú ani na krok. A to aj v dobe, keď jej rovesníci už chodili všade po vlastných. Pre túto klientku to bola dlhodobá trauma, ktorá v nej spôsobila silný odpor voči vlastnej matke. Keď sme na tom popracovali a po tom, ako som samozrejme pochopila a potvrdila klientkinu nespokojnosť a pocit uväznenia, sprostredkovala som jej matkin pohľad: To, že ťa tvoja mama nepustila z ruky, jej pomohlo cítiť sa bezpečne a voľnejší režim by ju bol destabilizoval natoľko, že to mohlo narušiť váš rodinný systém. Ona robila všetko, čo potrebovala robiť, aby zachovala kontinuitu rodiny a cítila sa pritom pri sile a bezpečne. Keby matka urobila niečo, na čo nebola vnútri pripravená - napr. dôverovať zároveň dcére i životu ako takému - teda by ju v tej dobe púšťala samú do školy a na krúžky, mala by v sebe ešte viac úzkosti než bežne mala a ten strach by ju destabilizoval… Keď sme si to takto rozmenili na drobné, dcéra pochopila, že tým, že spolupracovala s mamou a nechala sa ňou sprevádzať do neskorého veku, pomohla zabezpečiť aj svoju kontinuitu a mohla mať pre seba doma silnejšiu matku. Možno aj tebe sa stáva, že nevieš presne pomenovať, čo ťa v minulosti tak zranilo, že teraz opakuješ tie isté vzorce správania, ktoré ti v konečnom dôsledku ubližujú, alebo ťa obmedzujú. To však nie je problém. Dá sa na to prísť pomocou psychoterapie. Platí pritom, že mnohé zranenia si utŕžil v detstve a to najmä od rodičov alebo iných autorít, ktoré sa o teba starali, či od spolužiakov a ľudí v tvojom okolí. Keď rodič nedovolí malému dieťaťu liezť na preliezky či stromy, lebo sa oň úzkostlivo bojí, dieťa prevezme rodičovské strachy na seba. Zapíše sa do jeho vyvíjajúceho sa mozgu program, že nemôže len tak niekde loziť, musí si dávať veľký pozor, lebo je to nebezpečné. A začne byť aj ono v úzkostlivom kŕči pri podobných aktivitách. Dieťa prevezme strach rodiča, nie je to jeho vlastný strach. Naopak, na počiatku bolo slobodné a odvážne, až kým ho niekto nezastavil, nenaučil, že dôverovať vrodenému pudu sebazáchovy nestačí. V terapii sa klient vzdáva toho, čo nie je jeho, čo prevzal od rodičov alebo od spoločnosti a už mu neslúži. To, čo sme si vzali, môžme vrátiť späť. Keď sme malí, kontinuita nášho života je závislá na kontinuite rodiny a stabilita dieťaťa je závislá na stabilite jeho rodičov. Preto spoluprácou s rodičmi a prispôsobením sa ich očakávaniam, si sa vlastne účinne postaral o pokračovanie svojho života. V detstve ti určité vzorce správania poslúžili, aby si prežila v tej ktorej rodine, ale nie všetky z nich ti slúžia aj v neskoršom živote. Pri liečbe zranení možeš pochopiť, že tvoji rodičia nevedeli byť iní než boli. A aj keď to veľakrát bolelo, robili to najlepšie, čo vedeli. Keby vedeli lepšie, robili by lepšie. A keď si toto uvedomíme, vieme im odpustiť. Rátaj s tým, že keď prepíšeš svoju minulosť, nastane zmena. V tvojom vnútri i v tvojom okolí. Zmení sa tvoj pohľad na svet, budeš uvoľnenejší, pozitívnejšie budeš vnímať nielen svoju minulosť, ale aj súčasnosť a budúcnosť a budeš lepšie fungovať vo vzťahoch. Všetko na tomto svete je energia, aj človek, a každý jeden prichádza na svet s vlastným vibračným podpisom tejto energie, ktorý sa však utŕženými zraneniami naruší. Keď emocionálne zahojíš minulé zranenia, vibračne sa vrátiš na svoju pôvodnú, zdravú úroveň. A tá zmena spôsobí synchronicitné zmeny aj v tvojom okolí, lebo sme všetci súčasťou jedného poľa. Vzťahy s niektorými ľuďmi sa ti zlepšia, no s inými sa môžu zhoršiť. Možno ti odídu niektorí starí kamaráti. Lebo keď si sa stretávala s ľuďmi, ktorí boli doráňaní ako ty, tak ste spolu len nadávali na život, ohovárali a sťažovali sa, teraz už na to nebudeš mať chuť, už takéto správanie nebude v súlade s tvojou zdravšou vibráciou. Základom prepisovania minulosti je nový pohľad na seba, na previnilca (a nemusí to byť len rodič), ktorý ti ublížil ako aj na udalosť ako takú a jej zmysel. Nový, zjednocujúci pohľad zmení príchuť pôvodne hrozného zážitku na chutnejší. Prepisujeme príbeh, čiže v praxi keď ku mne klient príde s nejakým čisto negatívnym príbehom zo svojho života, odchádza s príbehom, ktorý je pre neho znesiteľnejší, príjemnejší či dokonca rozprávkovo transformačný. Žiadna rozprávka nezačína, ale každá končí happyendom. Nie je takmer nikdy ľahká, ale je vždy pútavá, poučná a má šťastný koniec. A každý z nás tento happyend za prežité strasti prirodzene hľadá a si ho zaslúži. Viem to na základe vlastnej skúsenosti. Dnes sa mi oveľa ľahšie žije. Už nestretávam zlých ľudí, stretávam len ľudí, ktorí sú viac či menej zranení. Keď sa ku mne niekto nevhodne správa, nevidím hlupáka, ale vidím človeka odtrhnutého od seba, od lásky. Miesto zlých vidím ľudí pomýlených a chorých. Dnes nikoho neodsudzujem. Iba odvaha pochopiť širšiu pravdu o každom z nás dokáže otvoriť srdce a obnoviť lásku. Lebo v mieste zranenia sa akoby preruší prúd lásky. A láska je predsa tvoja pravá podstata.
Cesta vpred: Učenie sa z minulosti
Minulosť patrí medzi neoddeliteľnú súčasť nášho života. Práve minulosť je tá, ktorá nás vyformovala na to, kým sme teraz. V živote musíme odpúšťať aj také veci, ktoré nás zlomili alebo nám spôsobili veľa bolesti. Ak žiješ v minulosti, môže to byť práve preto, pretože v sebe dusíš nenávisť voči ostatným ľuďom. Na to, aby si sa mohla pohnúť ďalej, musíš zatvoriť iné dvere. Ak by si sa stále pozerala dozadu, a teda na minulosť, nepohneš sa dopredu. Rozišiel sa s tebou frajer alebo ťa nezobrali na školu? Všetko v tvojom živote má určitý dôvod a na všetkom sa môžeš niečo naučiť. Niektoré z nás sa cez veci prenášajú ťažšie. Vyskúšaj meditačné alebo liečivé cvičenia, kde upokojíš svoju myseľ, no zároveň posilníš dušu. Nikdy neľutuj niečo, čo si v minulosti urobila a doteraz ťa to trápi, pretože v tej chvíli si to chcela. Všetko je tak, ako má byť a aj veci, ktoré ľutuješ, sa udiali z nejakého dôvodu. Pamätaj, zabudnúť na minulosť nie je ľahké, ale ani nemožné, pretože keď človek veľmi chce, dokáže všetko. Čo bolo, to bolo. No nie vždy je dobré vyťahovať zo skrine starých kostlivcov. Každý z nás, bez výnimky, si prešiel v živote negatívnym obdobím. Ak máte pocit, že vás minulosť ťaží a nedovoľuje vám naplno si vychutnať prítomnosť, je čas na zmenu. Niekedy aj zdanlivo banálny iný uhol pohľadu dokáže urobiť veľký rozdiel. Zastavte nepokojné myšlienky nad svojou minulosťou, premárnenými šancami či starými krivdami. Minulosť je mŕtva, budúcnosť ešte nenastala, preto jediné, čo môžeme zmeniť, je prítomnosť. V prípade, že ste sa rozhodli zavrieť dvere za minulosťou, skúste pozorovať, čo všetko sa vám premieta v hlave. Akonáhle zbadáte, že sa vaše myšlienky opäť stáčajú neželaným smerom, zastavte sa a poobzerajte sa vôkol seba. Práve táto chvíľa, v ktorej žijete, bude formovať kvalitu vašej budúcnosti. Ak máte v sebe ešte stále zlosť na suseda, ktorý vám pred dekádou povedal niečo nemilé, vedzte, že predovšetkým škodíte sami sebe. Hnev, agresia, spomienka na krivdu či problém predstavujú obrovskú emocionálnu záťaž, ktorú stále nosíte na svojom chrbte. Negatívne pocity sa môžu pretaviť do rôznych zdravotných problémov, pričom nepridajú ani na vnútornej pohode. Pokúste sa zabudnúť na minulosť, ktorá vám nedá už dlhšie dýchať. Nielen druhým, ale predovšetkým sami sebe. Pre mnohých z nás to predstavuje obrovskú prekážku, ktorú nevedieme prekonať. Vplyvom výchovy, nastavenia spoločnosti či iných faktorov bývame na seba neraz príliš krutí. Avšak nech ste zlyhali v čomkoľvek, pamätajte na to, že všetci sme len ľudia. Obyčajní, ktorí robia chyby. Každý prešľap, ktorý ste urobili, predstavuje pre vás cennú skúsenosť.
Sú ľudia, ktorí sa radi stotožňujú s rolou obete a dokonca im to prináša určité výhody. Ľútosť okolia aj častá pomoc od iných. Neznamená to, že by sme chceli zľahčovať náročnosť životnej skúšky, ktorú ste prežili, avšak ostávať v obeťou celé roky nikomu nič dobré neprinesie. V skutočnosti to ukazuje neochotu daného človeka zmeniť situáciu a posunúť sa ďalej. Každá, aj tá najhoršia skúsenosť, z vás môže urobiť silnejšieho človeka, len to musíte chcieť. Ak nechcete so sebou nosiť minulosť, rozlúčte sa s pozíciou obete a zoberte svoje rozhodnutia do vlastných rúk. Uvidíte, ako sa vám uľaví. Ak chcete definitívne uzavrieť dvere za minulosťou, možno vám pomôže uvedomenie, že nie ste jediný človek na planéte, ktorý zažil niečo negatívne. Sú ľudia, ktorí prežili hrôzy, no napriek tomu nestratili silu ducha. Prečítajte si ich životopisy, inšpirujte sa ich múdrosťou, zistite, ako sa im podarilo problémy prekonať. Vytvorte si nadhľad nad situáciou, a nebojte sa pomáhať. A to najmä vtedy, keď sa vám zdá, že nemáte za čo. Vďačnosť je dôležitý liek, ktorý pozitívne vplýva na našu psychiku. Podľa výsledkov štúdie UC Davi, každodenné praktizovanie vďačnosti znižuje riziko stresu až o 28 percent. Ak s ňou začnete aj vy, čoskoro zbadáte rozdiel. Nemusíte ďakovať za veľké veci, aj drobnosti spravia veľa.
Mladosť sprostosť..ako na to nemyslieť. Neviem sa odpútať od toho a chcem byť šťastná. Nejde mi to 😒stále mám v myslí čo som mala urobiť . Lepšie sa učiť, byť viac sebavedomá. Tiahne sa to so mnou stále A rokov mas kolko? Čo ti bráni študovať teraz? Budovať si sebavedomie teraz? Nuz chopit sa asnce začať od teraz na novú alebo premárniť čas myslením na minulosť. Máš dve možnosti. A teraz sa môžeš rozhodnúť správne. Nikdy nie je neskoro. Školu si môžeš dorobiť. Na sebavedomí popracovať..tak chce to čas hlavne, postupne podľa mňa to budeš menej a menej myslieť 🙂Z minulosti sa treba poučiť a prijať ju. Všetko bolo tak ako malo byť, bez minulosti by si nebola tam, kde si teraz. Teraz si tu, tak ži prítomnosť. Na štúdium nie je nikdy neskoro. Predstav si svet, v ktorom Ťa minulosť nedrží, ale naopak - dáva Ti silu a múdrosť žiť život podľa svojich predstáv. Znie Ti to ako rozprávka? A čo ak Ti poviem, že minulosť sa dá zmeniť? Asi Ťa to prekvapí, ale minulosť vlastne neexistuje. Ako to myslím? To, čo voláme minulosťou, sú v skutočnosti len naše spomienky. Spomienky prefiltrované cez naše vnímanie, emócie a presvedčenia. Keď si spomenieme na nejakú udalosť z minulosti, v podstate si ju znova vytvárame v našej mysli. Napríklad koľkokrát ste sa pri spomínaní na nejakú hádku s partnerom nezhodli na tom, kto čo povedal? Každý máte svoju verziu príbehu. Pretože minulosť nie je objektívna realita. A teraz pozor! Na základe týchto našich „upravených“ spomienok si vytvárame očakávania do budúcnosti. Ak máme napríklad skúsenosť, že nás muži vždy sklamali, budeme aj od toho ďalšieho očakávať to isté. Naše vnímanie bude zamerané na potvrdenie našich obáv. Pozitívne signály prehliadneme a negatívne zveličíme. A tak sa nám minulosť bude opakovať znova a znova. Nie preto, že by to bol osud. A tu je jedna kľúčová vec, milá - môžeme to zmeniť! Nie, nemôžeme vymazať minulosť. Ale môžeme zmeniť význam, ktorý jej prisudzujeme. Môžeme sa pozrieť na tie isté udalosti novými očami. Spomienky nie sú pevne dané, sú premenlivé. Aj keď nemôžeme zmeniť udalosti, ktoré sa stali, môžeme zmeniť význam, ktorý sme im pripísali. Pretože udalosti si vyhodnocujeme podľa toho, aké máme práve životné skúsenosti. Mnoho našich presvedčení o živote vzniká v detstve. Lenže v detskom svete sú veci extrémne zjednodušené a interpretácie smerujú k tomu, aby sme prežili v tom prostredí, v ktorom sme a aby sme sa mu prispôsobili. Preto je dôležité sa napríklad vracať aj k spomienkam z detstva a transformovať ich, pokiaľ tá spomienka nie je pre nás v dospelosti podporujúca. Čo teda môžeš spraviť, aby si zmenila minulosť? Vrátiť sa k spomienkam a pozrieť sa na svoje zážitky novým pohľadom. Meniť nepodporujúce presvedčenia z minulosti je celoživotná cesta. Aj ja stále objavujem vrstvy starých presvedčení, ktoré ma držia späť. Ale vždy, keď som jednu vrstvu odstránila, cítila som sa slobodnejšia. Viac vo svojej sile. A to prajem aj Tebe. Nájsť odvahu pozrieť sa na svoj príbeh novými očami. Chceš vedieť viac o tom, ako vstúpiť do svojej autentickej sily tak, aby si mohla začať žiť svoj život konečne naplno? Odhaľujem v ňom moju trojkrokovú metódu, ako nájsť zdroje vnútornej sily a začať žiť život podľa vlastných pravidiel.