Prezidentské voľby sú kľúčovým momentom v živote každej demokracie, a Slovensko nie je výnimkou. S blížiacim sa termínom prvého kola volieb, ktoré predseda parlamentu Peter Pellegrini ohlásil na 23. marca 2024, sa prirodzene vynára otázka: kto sa môže stať prezidentom? Existujú nejaké obmedzenia, alebo sa môže stať prezidentom napríklad aj ty? Odpoveď na túto otázku je komplexnejšia, než sa na prvý pohľad môže zdať, a zahŕňa nielen splnenie základných podmienok, ale aj pochopenie celého procesu kandidatúry a samotnej voľby.
Základné predpoklady pre kandidáta
Najväčšou a najvýraznejšou prekážkou pri prihlasovaní sa na pozíciu prezidenta je vek. Ak by si chcel kandidovať, musíš mať minimálne 40 rokov. Táto veková hranica je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a zabezpečuje, že na čelo štátu nastupuje osoba s určitou životnou skúsenosťou a zrelosťou. Okrem veku existujú aj ďalšie dôležité kritériá. Uchádzač o prezidentský úrad musí byť bezúhonný občan Slovenskej republiky. To znamená, že nesmie byť vo výkone trestu odňatia slobody, nesmie byť právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, pokiaľ jeho odsúdenie nebolo zahladené, a nesmie byť pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Tieto podmienky sú nevyhnutné na zabezpečenie dôveryhodnosti a integrity najvyššieho predstaviteľa štátu.
Stať sa prezidentom je teda celkom jednoduché, nie? Nie tak úplne. Ak by chcel byť napríklad 40 ročný právnik Miško prezidentom, nemôže sa rozhodnúť len tak spontánne a začať vyrábať billboardy o svojej kandidatúre. Proces kandidatúry je regulovaný a vyžaduje si splnenie špecifických krokov.
Cesta ku kandidatúre: Podpisy alebo petícia
Jedným z kľúčových krokov, ktorý musí potenciálny kandidát podniknúť, je zabezpečenie dostatočnej podpory. Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky museli buď pod svoju kandidatúru získať podpisy najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), alebo petíciu podpísanú najmenej 15-tisíc občanmi. Tieto podmienky slúžia na preverenie reálnej podpory kandidáta zo strany politického spektra alebo priamo od voličov, čím sa predchádza kandidatúre osôb s minimálnou podporou verejnosti. Návrhy na voľbu musia byť odovzdané predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb. Tento časový rámec zabezpečuje, že proces je dostatočne organizovaný a umožňuje včasnú prípravu volieb.
Spôsob voľby: Priama voľba a prípadné druhé kolo
Spôsob voľby prezidenta Slovenskej republiky je upravený predovšetkým v Ústave SR, v článkoch 101 až 107, a v zákone č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva. Od roku 1999 občania SR volia prezidenta v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Toto je zásadný posun od predchádzajúceho systému nepriamej voľby poslancami.
Prezidentské voľby môžu mať dve kolá, no nemusia. Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. V prvom kole to znamená viac ako polovicu všetkých registrovaných (oprávnených) voličov, nie len viac ako polovicu platných hlasov zúčastnených voličov. Toto ustanovenie, zakotvené v článku 101 ods. 4 Ústavy SR, je dôležité pre legitímnosť zvoleného prezidenta. Doteraz sa v prvom kole zúčastnila potrebná nadpolovičná väčšina voličov (2 984 424, čo predstavovalo 73,89 %) len v prvých občianskych voľbách v roku 1999, keď Rudolf Schuster získal 1 396 950 hlasov (34,5 %) zo všetkých 4 039 009 oprávnených voličov.
Ak ani jeden kandidát nezíska v prvom kole potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. V tom budú súperiť dvaja najúspešnejší kandidáti, ktorí získali najviac hlasov v prvom kole. Toto zabezpečuje, že prezident je vždy zvolený s výraznou podporou voličov. Napríklad, posledné prezidentské voľby sa uskutočnili v roku 2024. Prvé kolo sa konalo 23. marca a druhé kolo 6. apríla.
Čo sú to poloprezidentské systémy? | Príležitostný historik
Právo voliť a proces hlasovania
Právo voliť prezidenta majú všetci občania Slovenskej republiky, ktorí v deň volieb dovŕšili vek 18 rokov a majú trvalý pobyt na Slovensku. Títo občania sú zapísaní v zozname voličov a v deň volieb sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky. Volič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné. Po príchode do volebnej miestnosti preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným úradným dokladom, ktorý obsahuje jeho podobizeň a všetky údaje uvedené o ňom v zozname voličov. Každý má pridelené svoje číslo v zozname voličov, ktoré člen okrskovej volebnej komisie po predložení dokladu totožnosti zakrúžkuje a vydá podklady potrebné na hlasovanie (hlasovací lístok a prázdnu obálku s úradnou pečiatkou mesta/obce). Volič prevzatie potvrdí svojim podpisom a následne pristupuje k hlasovaniu v priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov.
V tomto priestore si volič vyberie jeden hlasovací lístok kandidujúceho subjektu, ktorému sa rozhodol odovzdať svoj hlas. Tento hlasovací lístok môže vložiť do obálky bez ďalšej úpravy, alebo na vybranom hlasovacom lístku môže zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta vyznačiť prednostný hlas. Volič môže zakrúžkovať poradové číslo najviac štyroch kandidátov, čím môže vyjadriť svoju preferenciu aj pre konkrétneho kandidáta v rámci zvolenej strany alebo hnutia, ak by išlo o systém s preferenčnými hlasmi, čo je však pri prezidentských voľbách obvykle zjednodušené na priamu voľbu jedného kandidáta. V prípade prezidentských volieb si volič vyberá len jedného kandidáta.
Volič, ktorý sa nachádza mimo územia Slovenska, môže voliť prostredníctvom pošty. V prípade záujmu o voľbu poštou zo zahraničia je potrebné sa vopred zaregistrovať.
Poznámka: Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov inú spôsobilú osobu, ktorá mu podľa pokynov upraví hlasovací lístok.
Historický kontext: Od nepriamej k priamej voľbe
Pred zavedením priamej voľby v roku 1999 bol prezident volený Národnou radou Slovenskej republiky tajným hlasovaním na päť rokov. Na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov. Návrhy kandidátov na prezidenta mohli podávať poslanci. Ak prezident nebol zvolený, uskutočnila sa do 14 dní opakovaná voľba. Ak ani v opakovanej voľbe nebol prezident zvolený, uskutočnila sa nová voľba na niektorej z ďalších schôdzí národnej rady.
Nepriamou voľbou bol zvolený jediný prezident, a to Michal Kováč v roku 1993. Po uplynutí jeho funkčného obdobia nastala situácia, kedy nebolo možné zvoliť nového prezidenta, pretože ústava vyžadovala trojpätinovú väčšinu poslancov, ktorá nebola dosiahnutá. V tomto období funkciu prezidenta vykonával vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar. Ďalšie nepriame voľby sa opakovane uskutočnili v roku 1998, avšak žiadny z kandidátov nebol zvolený. Po zmarenom referende v roku 1997, ktorého súčasťou bola aj priama voľba prezidenta, bola v roku 1999 novelizovaná ústava a zavedená priama voľba. V priamych voľbách v dňoch 15. a 29. mája 1999 bol zvolený Rudolf Schuster.
Prezidentove právomoci a funkcia
Prezident Slovenskej republiky je hlavou štátu a reprezentuje krajinu navonok i dovnútra. Svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia. O právomociach prezidenta hovorí Ústava SR. Sídlom prezidenta je Grasalkovičov palác v Bratislave. Prezident SR ako symbol svojej funkcie používa štandardu prezidenta Slovenskej republiky, ktorá sa využíva na označenie jeho trvalého alebo dočasného sídla.
Po zvolení a zložení sľubu prezident nemôže vykonávať žiadnu inú platenú funkciu alebo inú zárobkovú činnosť. Tento zákaz je dôležitý pre zabezpečenie jeho plného sústredenia sa na výkon ústavných povinností. Počas svojej funkcie prezident skladá slávnostný sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národu, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“ Tento slávnostný akt je symbolickým vyjadrením jeho záväzku voči štátu a jeho občanom.
Jedna osoba môže vykonávať funkciu prezidenta maximálne v dvoch volebných obdobiach za sebou. Podarilo sa to zatiaľ len jednému prezidentovi - Ivanovi Gašparovičovi. Tento obmedzujúci princíp slúži na zabezpečenie pravidelnej obmeny na najvyššom poste a zabránenie prípadnej koncentrácii moci.
Záverečné myšlienky k procesu voľby
Proces stať sa prezidentom Slovenskej republiky je teda náročný a vyžaduje si nielen splnenie formálnych podmienok, ale aj získanie širokej podpory verejnosti alebo politickej reprezentácie. Od veku 40 rokov, bezúhonnosti, cez získanie potrebných podpisov či petičných hárkov, až po samotnú účasť vo voľbách a získanie nadpolovičnej väčšiny hlasov, každý krok hrá dôležitú rolu. Priama voľba zabezpečuje, že prezident je skutočne zvolený vôľou ľudu, zatiaľ čo historický vývoj ukazuje, ako sa systém vyvíjal s cieľom posilniť demokratické princípy.