V súčasnosti je pri plánovaní a realizácii výstavby novostavby nevyhnutné venovať mimoriadnu pozornosť legislatíve, ktorá upravuje povinnosti staviteľov. Jednou z kľúčových oblastí, ktorá si vyžaduje dôkladné zváženie, je nakladanie s odpadovou vodou, a to ako s dažďovou, tak aj so splaškovou. Pravidlá pre správne nakladanie s dažďovou vodou na Slovensku vychádzajú z európskej legislatívy a sú už niekoľko rokov súčasťou stavebného procesu. Záchyt dažďovej vody na vlastnom pozemku je preto oveľa prísnejší a predstavuje zodpovednosť každého investora, respektíve majiteľa novostavby.
Novela vyhlášky o odpadoch a jej vplyv na stavebníctvo
Ministerstvo životného prostredia pred časom avizovalo, že plánuje prekopať svoju vyhlášku č. 373/2021 Z. z., ktorá bola prijatá s účinnosťou od októbra 2022. Toto prijatie bolo súčasťou reformy nakladania so stavebným odpadom, pričom kľúčovú časť ministerstvo presadilo novelou zákona o odpadoch. Dôležité podrobnosti však upravuje až samotná vyhláška. Tá napríklad presnejšie ustanovuje, ako sa má vykonávať nová povinnosť v podobe tzv. environmentálnej zmluvy. Envirorezort v jari 2024 skonštatoval, že vyhláška je plná chýb a sľuboval novelu. „Aplikačná prax a množiace sa podnety od okresných úradov a stavebných spoločností preukázali, že súčasné znenie vyhlášky nezodpovedá aktuálnym požiadavkám.“ S touto argumentáciou ministerstvo pred rokom vydalo tzv. predbežnú informáciu, čo bol prvý krok v legislatívnom procese k pripravovanej novele. Odvtedy však proces stojí.
Nakladanie s dažďovou vodou: Od zodpovednosti investora k ekologickým riešeniam
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj spomínaná vyhláška, vyžadujú od investorov riešenie dažďovej vody na vlastnom pozemku. Vodu nemôžeme nechať vsakovať alebo vypúšťať do kanalizácie „len tak“. Mohli by sme tak spôsobiť problémy napr. pri prívalových dažďoch. Vodu treba vypúšťať postupne (regulovane).
Možnosti riešenia záchytu dažďovej vody:
- Vsakovanie: Klasická vsakovacia jama naplnená kamenivom je jedným z riešení. Dôležitá je správna voľba veľkosti, aby nedochádzalo k odtoku vody na susedné pozemky. Nevýhodou vsakovacích systémov sú rozsiahle zemné práce, presuny zeminy a štrku a postupné zanášanie jám zeminou.
- Drenážne systémy: Systém drenážnych rúrok, ktoré sa väčšinou zabalia do geotextílie, uložia do hĺbky cca 50 cm a obsypú štrkom, predstavuje ďalšiu možnosť.
- Podzemná betónová nádrž: Toto riešenie vám vyrieši nielen zákonnú povinnosť, ale vďaka nej aj ušetríte. Získanú dažďovú vodu potom môžete zalievať záhradu alebo napr. splachovať toalety. Cieľom je šetriť pitnú vodu, a tým zároveň šetriť na mesačných výdavkoch za vodné a stočné. Počiatočné náklady sa investorovi vrátia v závislosti od toho, ako veľkú nádrž vyhotovuje, aký je úhrn zrážok v danej lokalite a či využije dotačnej podpory štátu. Ilustratívny prepočet návratnosti nádrže na dažďovú vodu ukazuje, že počiatočná investícia sa môže vrátiť celá späť počas niekoľkých rokov.
- Retenčné nádrže: Ich hlavnou úlohou je zadržať po nejakú dobu zrážkovú alebo prívalovú vodu, ktorá je následne vypúšťaná do vodného toku alebo v zákonom povolených prípadoch do kanalizácie. Retenčné nádrže sa budujú predovšetkým na priemyselných objektoch a väčších pevných plôch.
Kompletná prehliadka systému na zachytávanie dažďovej vody | Vysvetlenie inštalácie PerfectWater
Príprava na kolaudáciu:
Aby sme predišli problémom s kolaudáciou stavby, je dôležité mať vopred vyriešené nakladanie s dažďovou vodou. Ak nám obec neposkytne informácie z ich geologického prieskumu, je potrebné si nechať vypracovať hydrogeologický posudok u špecializovanej firmy. Posudok je hodnotením vzoriek zemín získaných vrtnou sondou, kedy je vykonaná nálevová skúška pre určenie koeficientu vsaku.
V niektorých výnimočných prípadoch povoľuje zákon vypúšťanie dažďovej vody do stokovej kanalizácie, avšak len regulovaným odtokom.
Splašková voda: Od verejnej kanalizácie k individuálnym riešeniam
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov presne stanovuje, kde môže skončiť odpadová voda z vašej domácnosti. Už pri povoľovaní stavby rodinného domu budete musieť príslušnému úradu preukázať, ako máte vyriešenú likvidáciu odpadových vôd.
Verejná kanalizácia:
Zavedenie kanalizácie, teda bezpečného odstraňovania použitej vody a prísunu čistej vody do domácností, zohralo významnú úlohu pri zlepšovaní zdravia obyvateľstva. Ochorenia prenášané vodou, ako sú napr. cholera, týfus či dyzentéria sú tak v súčasnosti už minulosťou. Kanalizačný systém s čističkou odpadových vôd je najlepším spôsobom ako prinavrátiť odpadovej vode jej pôvodnú čistotu. Bohužiaľ, nie vždy je toto riešenie možné a ešte aj dnes môžu mnohí obyvatelia obcí o verejnej kanalizácii iba snívať. Ak budete stavať rodinný dom v obci s vybudovanou sieťou kanalizácie, máte ekologickú likvidáciu odpadových vôd oveľa jednoduchšiu. Zaplatíte síce za stočné, no na rozdiel od ďalších alternatív, ktoré prichádzajú do úvahy, sa už o nič iné starať nemusíte.
Individuálne systémy v lokalitách bez kanalizácie:
V menších obciach, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu, alebo v riedko osídlených oblastiach mimo aglomerácií, je možné okrem verejnej kanalizácie riešiť likvidáciu odpadových vôd aj individuálnymi systémami:
Žumpy: Žumpa je vodotesná nádrž na akumuláciu odpadových vôd. Hoci sú žumpy bežné, v blízkej budúcnosti majú skončiť. Poslanci národnej rady schválili novelu Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, ktorá zavádza povinnosť pripojiť sa na verejnú kanalizáciu do konca roka 2021 (táto lehota sa však týka len majiteľov pozemkov s možnosťou pripojenia na existujúcu kanalizačnú sieť). Povolenie na stavbu žumpy sa podľa zákona vydáva už len na dobu určitú a v lokalitách, kde bude vybudovaná a spustená verejná kanalizácia, sa po skončení platnosti toto povolenie predlžovať nebude.
- Nakladanie s odpadovými vodami zo žumpy: Majiteľ rodinného domu, ktorý akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čističky odpadových vôd. Na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy musí predložiť doklady o odvoze odpadových vôd (najviac za posledné dva roky). Odvoz odpadových vôd môže vykonávať len prevádzkovateľ verejnej kanalizácie, obec alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu. Títo prevádzkovatelia sú povinní vydať doklad o odvoze, ktorý musí obsahovať informácie o majiteľovi domu, dátume a mieste odvozu, množstve vyvezených vôd, názve vykonávajúcej osoby a adrese čističky. Cena za vyvážanie závisí od konkrétneho regiónu a frekvencie odvozu.
Domáca čistička odpadových vôd: V súčasnosti sa pri absencii kanalizačného systému čoraz častejšie dostáva do centra pozornosti výstavba vyhovujúcich domových čističiek odpadových vôd. Táto alternatíva je bežne využívaná na tých miestach, kde je možnosť vypúšťania vyčistenej vody do povrchových tokov alebo do podzemných vôd. Domáca čistička odpadových vôd je atraktívna z viacerých pohľadov:
- Ekologické hľadiská: Prispieva k ochrane životného prostredia.
- Nižšie prevádzkové náklady: Prevádzka zariadenia je spravidla lacnejšia oproti klasickým žumpám.
- Tichý a bez zápachový chod: Zabezpečuje komfortné bývanie.
Čističky odpadových vôd sa spravidla osádzajú do výkopu na základovú železobetónovú dosku s hrúbkou 15 cm tak, že vrchná hrana nádrže vyčnieva zhruba 5 cm nad terén. V prípade potreby alebo ak to vyžaduje projektová dokumentácia, je čistička obetónovaná do určenej výšky.
Prírodné princípy a zmena krajiny
Prírodné princípy zachytávania vody sú jednoduché, ale perfektne funkčné. Dážď sa v prírode zachytáva na listoch, ihličí, padá na zem do trávy. Veľká časť sa ešte pred dopadom alebo z povrchov vyparí do vzduchu. Po dopade na zem sa ďalšia podstatná časť vsiakne do zeme. A len menší zvyšok, ktorý sa nestihol vypariť ani vsiaknuť, odteká po povrchu do potokov, riečok a riek. Voda, ktorá sa vyparila, spadne opäť na zem, buď ako dážď alebo ako rosa.
Problém nastáva, keď meníme krajinu - pokrývame ju stavbami, chodníkmi, cestami, terasami. Voda sa potom nemá kam vsakovať. Mestá sa prehrievajú slnečným teplom a neochladzuje ich žiadna voda, ktorá by sa postupne vyparovala. Kanalizujeme dažďovú vodu - namiesto toho, aby sa voda vsiakla tam, kde spadla, odvádzame ju hneď do kanalizácie. Aj tá však začína vytvárať problémy, nielen preto, že odvedená voda chýba. Mestá sa totiž rýchlo rozvíjajú a kapacita kanalizácie nestačí. Voda v krajine chýba, a to vo veľkom. Vznikajú tak dlhé obdobia sucha, mestá, a nakoniec aj celé kontinenty sa prehrievajú, a potom nás zasahujú veľké prívalové zrážky z oceánov. V prirodzene zavodnenej krajine prší často, ale nijako výdatne. Jedným z riešení problémov s vodou je zamedziť prudkému odtoku dažďovej vody z lokality, kde dážď spadne. To musí byť zodpovednosťou každého vlastníka pozemku.
Zdravé životné prostredie a zodpovednosť každého z nás
Zdravé životné prostredie by nemalo byť iba prioritou štátu, niekoľkých dobrovoľných aktivistov, či medzinárodných organizácií. Každému z nás by mal ležať osud našej planéty na srdci. S ochranou životného prostredia by sme mali začať hoci aj pri ekologickej likvidácii splaškovej vody z našej domácnosti. Pamätajte na to, že čistá voda nie je samozrejmosťou a kuchynská výlevka, či záchodová misa nie je odpadkový kôš, do ktorého môžeme donekonečna vylievať čokoľvek, vrátane nespotrebovaných liekov alebo agresívnych chemikálií. Takýmto nezodpovedným správaním škodíme predovšetkým sami sebe.
Povinnosť riešenia dažďovej vody na vlastnom pozemku nesporne znamená navýšenie rozpočtu na stavbu. Je to ale jedna z mála investícií, ktoré sa vám do niekoľkých rokov môže plne vrátiť.