Príbeh rekonštrukcie Chaty pod Chlebom sa stal v slovenskom verejnom diskurze výraznou témou, ktorá poukazuje na napätie medzi potrebou rozvoja infraštruktúry v národných parkoch a nevyhnutnosťou ochrany ich jedinečnej prírody. V centre pozornosti sa ocitla najmä v súvislosti s výrokmi poslancov OĽaNO, ktorí tvrdili, že chata sa má premeniť na luxusný hotel a vybuduje sa pri nej lyžiarske stredisko. Tieto tvrdenia však podpredseda Národnej rady SR Andrej Hrnčiar (Most-Híd), ktorého spoločnosti chata patrí, ostro odmietol ako nepravdivé. Podľa jeho slov rekonštrukcia chaty neohrozuje prírodné biotopy ani okolité životné prostredie a projekt nespadá do procesu EIA (Environmental Impact Assessment - posudzovanie vplyvov na životné prostredie). Poukázal tiež na to, že k znečisťovaniu životného prostredia môžu prispieť aj samotní turisti.
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie: Kľúčový bod sporu
Jedným z hlavných sporných bodov v tejto kauze je otázka potreby posudzovania vplyvu rekonštrukcie na životné prostredie. Poslanci OĽaNO argumentovali, že chata sa nachádza v bezprostrednej blízkosti národnej prírodnej rezervácie v piatom stupni ochrany prírody, kde je vylúčený akýkoľvek zásah človeka. Vo vyhlásení uviedli, že v oblasti sa vyskytujú chránené druhy ako rys ostrovid, medveď hnedý, tetrov hlucháň či myšovka vrchárska, a vyzvali ministra životného prostredia, aby neignoroval odporúčania ochranárov NP Malá Fatra a nariadil vykonanie posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie.
Na druhej strane, architekt Emil Krížo, ktorý sa podieľal na projektovaní rekonštrukcie, vysvetlil, že proces EIA nie je slobodnou voľbou investora alebo architekta, ale je nariadený príslušným orgánom, ktorý posudzuje, či je pre danú lokalitu alebo stavbu potrebný. Tvrdil, že investor alebo klient v procese preverovania oslovuje okresný alebo krajský úrad.
Správa NP Malá Fatra sa k rekonštrukcii a prístavbe Chaty pod Chlebom vyjadrila listom NPMF 27/2019 na základe žiadosti Okresného úradu v Martine dňa 4. februára 2019. Vzhľadom na charakter stavby a jej lokalizáciu skonštatovali, že daná stavba a s ňou súvisiace činnosti (pešia turistika, skialpinizmus) môžu mať pri požadovanom rozsahu významný negatívny vplyv na predmety ochrany daného územia. Vzhľadom na to neodporúčali vydať súhlasné stanovisko. V takomto prípade sa zámer posudzuje v zmysle zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zamietavé stanovisko správy chráneného územia však podľa nich neznamená, že predmetná činnosť bude automaticky zakázaná. Správa NP Malá Fatra nie je proti rekonštrukcii Chaty pod Chlebom, ale zastáva názor, že bolo potrebné prehodnotiť rozsah plánovanej rekonštrukcie.
Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) však v tejto súvislosti vydala stanovisko, ktoré sa líšilo od stanoviska Správy NP Malá Fatra. Toto stanovisko bolo vydané bez priamej konzultácie so Správou NP Malá Fatra, čo Správa NP označila za zvláštne. Podľa Správy NP Malá Fatra, ak o takéto stanovisko žiada orgán ochrany prírody, zvyčajne sa priamo obráti na konkrétnu správu, nie na ústredie ŠOP SR. Iba v roku 2019 sa vo veci vydania stanoviska podľa § 28 obrátil úrad priamo na Správu NP Malá Fatra približne 30-krát.
Odlišné pohľady a obavy o životné prostredie
Správa NP Malá Fatra poukázala na to, že prostredie okolo Chaty pod Chlebom je zaradené do Ekologického funkčného priestoru (EFP) pre tetrova hlucháňa v návrhu dokumentu Program starostlivosti o CHVÚ Malá Fatra. Toto zaradenie nie je náhodné a súvisí s Programom záchrany tetrova hlucháňa, ktorý si dala vypracovať ŠOP SR. V tomto programe sa priamo uvádzajú lokality blízke k Chate pod Chlebom.
Správa NP Malá Fatra sa obáva ohrozenia hlucháňov, migrácie vtáctva či rysov, zošliapavania rastlín a častého odvozu odpadu. V hodnotení uviedla, že navrhovaná stavba môže mať výrazný vplyv na 8 druhov vtákov vrátane hlucháňa hôrneho či tetrova hôľniaka, ďalej na rysa ostrovida, dva druhy rastlín a štyri druhy biotopov. Okolie chaty je obľúbenou skialpinistickou lokalitou a Správa NP predpokladá pri navýšení kapacít chaty vyšší počet skialpinistov, lyžujúcich často mimo legálnych trás v období, kedy sú hlucháne obzvlášť citlivé na vyrušovanie a stratu energie. NP Malá Fatra sa obáva zániku populácií tetrova hlucháňa a hlucháňa hôrneho. Pri rysovi hrozí plašenie a znemožnenie migrácie, pri rastlinstve zošliapavanie a rozširovanie nelegálnych chodníkov. Pri vtákoch je rizikom aj svetelné znečistenie a nárazy do presklených plôch v blízkosti Snilovského sedla, ktoré je využívané na migráciu. Správa NP poukázala na ďalšie problémy vyplývajúce zo zvýšenej návštevnosti územia, ako napríklad problém s častejším odvážaním komunálneho odpadu, teda častejším pohybom motorového vozidla, ktoré bude rušiť chránené druhy. Správa NP predpokladá aj nutnosť častejšieho odvozu kalu z čističky odpadových vôd a upozorňuje, že nebude súhlasiť so spevňovaním komunikácie.
Naopak, ústredie Štátnej ochrany prírody vo svojom stanovisku uviedlo, že na mieste plánovanej rekonštrukcie a prístavby chaty sa biotopy a druhy európskeho významu nenachádzajú a nepredpokladá žiadny negatívny vplyv. Pritom ich vlastný program záchrany hlucháňa z roku 2018 hovorí o nutnosti obmedziť ľudské vyrušovanie, ktoré hlucháňovi spôsobuje výrazné energetické straty a robí ho zraniteľnejším voči predátorom. Hluchánie biotopy sa podľa správy NP začínajú približne 50 metrov od chaty. Štátna ochrana prírody sa vo svojom stanovisku vôbec nezaoberá širšími vzťahmi v území okolo chaty a súvisiacim vplyvom lanovej dráhy na počet návštevníkov územia.
Čo je to ochrana prírody?
Politické presahy a mediálne vyjadrenia
Kauza rekonštrukcie Chaty pod Chlebom sa stala aj politickou témou. Poslanci OĽaNO vyzvali ministra životného prostredia, aby zastavil rekonštrukciu, a tvrdili, že Andrej Hrnčiar si povolenie mohol vybaviť po straníckej línii. Andrej Hrnčiar obvinil riaditeľa Správy NP Malá Fatra Michala Kalaša zo zaujatosti a Štátna ochrana prírody sa vyjadrila, že ju mrzí tendenčné informovanie ohľadom rekonštrukcie chaty.
Andrej Hrnčiar uviedol, že projekt je od renomovanej architektonickej kancelárie a že stavba sa nachádza v blízkosti nedávno vybudovanej vrcholovej stanice lanovky vo Vrátnej doline a pri križovatke horských chodníkov a cyklotrás. Z tohto dôvodu je podľa neho potrebné prehodnotiť súčasný stav objektu a prispôsobiť ho súčasným alebo novovzniknutým nárokom. Návrh podľa neho neuvažuje s navýšením návštevnosti územia, len s dobudovaním potrebných kapacít služieb, ktoré nie sú v území dostatočne zabezpečené. Hrnčiar tiež poukázal na to, že architektonická kancelária robila rekonštrukciu Kamennej chaty pod Chopkom, ktorá je v takom istom stupni ochrany ako Chata pod Chlebom, a tam sa nestretli s odporom ŠOP.
Michal Kalaš, riaditeľ Správy NP Malá Fatra, si nie je vedomý žiadnej zaujatosti. S Chatou pod Chlebom v uplynulých rokoch riešila správa parku trikrát unikajúce fekálie a vo všetkých prípadoch im dala za pravdu aj Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR uviedlo, že je o záležitosti informované a zaoberá sa ňou. Pred pár týždňami ministerstvo akceptovalo podnet v danej veci, na základe čoho prebieha príslušné konanie. Ministerstvo postupuje tak ako vždy v podobných situáciách, bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, no nemožno rozhodnutie predikovať, ovplyvňovať či ho spolitizovávať.
Historický kontext a porovnanie s inými projektmi
Lokalita, kde leží chata pod Chlebom, sa nachádza v ochrannom pásme Národnej prírodnej rezervácie Chleb, kde platí 4. stupeň ochrany. Tiež leží v Chránenom vtáčom území a v Území európskeho významu. Na jej mieste stála predtým väčšia chata, ktorá v roku 1982 vyhorela, a objekt súčasnej chaty bol vtedy hospodárskou budovou. Medzitým sa z Chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra stal Národný park Malá Fatra s vyšším stupňom ochrany.
V posledných rokoch sa od základov rekonštruovalo niekoľko horských chát v slovenských národných parkoch, napríklad Zbojnícka chata, Chata pod Rysmi či Žiarska chata vo Vysokých Tatrách, Kamenná chata pod Chopkom v Nízkych Tatrách či Horský hotel Kráľova studňa vo Veľkej Fatre. V prípade rekonštrukcie Zbojníckej a Chaty pod Rysmi, ktorých spoluvlastníkom je Slovenský horolezecký spolok JAMES, prebehla séria rokovaní so správou TANAP-u a ďalšími kompetentnými organizáciami. Pri rokovaniach sa riešili rôzne požiadavky na stavbu v chránenom území. Pri Chate pod Rysmi sa napríklad dohodol zväčšený pôdorys, ktorý bol potrebný z hľadiska bezpečnosti (stavba protilavínového štítu). Kapacita chaty sa nemenila.
V prípade rekonštrukcie Chaty pod Chlebom sa objavila aj zmienka o tom, že „obyčajný smrteľník by chatu neprestaval… skončil by už na okresnom úrade.“ Janka Parížeková k tomu uviedla, že vybaviť obyčajné stavebné povolenie trvá 2 roky a celý proces je na Slovensku veľmi byrokratizovaný.
Napriek tomu, že investor, firma MaH Servis, s. r. o., spoluvlastnená Andrejom Hrnčiarom, po konzultáciách s ochranármi rozhodla prerobiť projekt rekonštrukcie tak, aby rešpektoval ich pripomienky (objekt sa zmenšil, znížila sa jeho výška a zmenili sa okná), Národný park Malá Fatra naďalej trvá na posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Dôvodom sú podľa Laury Dušekovej zo správy parku napríklad chýbajúce informácie o kapacite lôžok, kapacite bufetu, ako aj potrebné časti dokumentácie. Väčšia kapacita by mohla byť problémom aj pre čističku odpadových vôd.
Konečné rozhodnutie, či sa projekt bude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vydá ministerstvo životného prostredia. Tento prípad ukazuje, aké zložité môže byť zosúladenie záujmov ochrany prírody s rozvojovými ambíciami v citlivých územiach.
tags: #chata #pod #chlebom #rekonstrukcia