Diaľnica D1, najstaršia a najdlhšia česká diaľničná tepna, po takmer šesťdesiatich rokoch výstavby konečne dosiahla svoju kompletnú podobu. Sprevádzkovanie 10,1 kilometra dlhého úseku Říkovice - Přerov predstavuje historický míľnik, ktorý nielenže dokončuje celú diaľnicu D1, ale zásadným spôsobom prispieva k rozvoju strednej Moravy a odľahčeniu mesta Přerov od tranzitnej dopravy.
Tento kľúčový úsek, označený ako stavba 0136, bol dlho očakávaným chýbajúcim článkom v diaľničnej sieti. Jeho dokončenie znamená koniec dlhodobého problému s dopravným zahltením Přerova, kde tranzitná doprava negatívne ovplyvňovala životné prostredie a plynulosť premávky. Vyvedením dopravy mimo zastavané územie sa očakáva zásadné zlepšenie kvality života obyvateľov mesta.
Výstavba a technické parametre posledného úseku
Dňa 20. decembra 2022 odštartovala výstavba úseku Říkovice - Přerov, ktorú realizuje združenie firiem STRABAG, a. s., Doprastav, a. s., a IDS - Inženýrské a dopravní stavby Olomouc, a. s. Celková dĺžka tohto úseku je 10,1 kilometra a jeho súčasťou sú tri mimoúrovňové križovatky, päť protihlukových stien, tri oporné múry a celkovo 14 mostov s kumulatívnou dĺžkou 1 907 metrov.
Trasa diaľnice D1 v tomto úseku nadväzuje na predchádzajúci úsek (km 75,660) stavby 0135 pri Říkoviciach. Na začiatku diaľnica smeruje severozápadným smerom a pomocou mostného objektu prekračuje šikmo preloženú cestu I/55, čím sa napája na súbeh so železničnou traťou Přerov - Břeclav. V priestore medzi železničnou traťou na východe, obcami Vlkoš a Vežky u Přerova na západe a železničnou traťou Brno - Přerov na severe, diaľnica prekonáva rieku Moštěnku. Následne prekračuje Mlynský náhon a preloženú cestu II/436 Kojetín - Přerov.
Západný obchvat Přerova je konštruovaný ako zložený pravostranný oblúk, ktorý obchádza areál Přerovských strojární v južnej časti mesta. V mieste kríženia s cestou II/434 je navrhnutá diaľničná estakáda. Ďalšia, technicky mimoriadne náročná estakáda, prekonáva rieku Bečvu, areál chemických závodov Precheza, a. s., vrátane skládky zelenej skalice a železničnú trať Olomouc - Přerov. Za touto traťou sa diaľnica dotýka východného okraja zástavby mestskej časti Dluhonice, kde bude zasiahnutých len niekoľko nehnuteľností.
Estakáda SO 209: Inžiniersky skvost nad riekou Bečvou
Najvýznamnejšou stavbou v rámci posledného úseku D1 je mostná estakáda SO 209 v km 82,973, ktorá prekračuje rieku Bečvu a železničnú trať Olomouc - Přerov. Ide o spriahnutý oceľobetónový trámový most s 20 poľami a celkovou dĺžkou 941 metrov. Zhotoviteľom spodnej stavby mosta, vrátane zakladania a spriahnutej železobetónovej dosky nosnej konštrukcie, je Doprastav, a. s.
Estakáda SO 209 začína približne 500 metrov za existujúcou cestou II/434 Přerov - Tovačov a prevedie trasu diaľničného úseku D1 0136 západne od Přerova v stiesnenom priestore medzi odkaliskami sadrovca. V oblasti skládky zelenej skalice sú umiestnené základové konštrukcie pilierov č. 9 až č. 13. Spodná stavba mosta je z monolitického železobetónu a pozostáva z dvoch krajných železobetónových opôr klasického tvaru s rovnobežnými zavesenými krídlami a plentami, vnútorných štíhlych železobetónových pilierov (samostatné dvojice stojok pod jednou nosnou konštrukciou) s rozšírenou hlavicou v pozdĺžnom smere a dvoch masívnych železobetónových stenových brehových pilierov pri hlavnom poli č. 15.
Hlavná nosná konštrukcia SO 209 s celkovou šírkou 33,35 metra umožní prejazd upravenej návrhovej kategórie D28/120. Ľavá nosná konštrukcia mosta (v smere na Brno) so šírkou 17,70 metra (šírka medzi mostnými zvodidlami je 15,20 metra) má dva hlavné nosníky vo vzájomnej osovej vzdialenosti 8,550 metra. Stavebná výška mosta dosahuje 4,841 metra (ľavá NK, pilier P8) respektíve 5,257 metra (pravá NK, pilier P7).
Výstavba mosta SO 209 prebiehala v jednej neprerušenej etape v rámci stavby D1 0136. Realizácia mosta bola naplánovaná pri obmedzenej, avšak významne nenarušenej prevádzke cestnej a železničnej premávky pod mostom, najmä v mostnom poli č. 15, kde sa nachádza štvorkoľajová koridorová elektrifikovaná trať Správy železníc a cesta III/01857. Rovnako nesmela byť významne obmedzená prevádzka v areáli Prechezy, a. s., v mostných poliach č. 9 až č. 13.
V úseku nad Bečvou s výškou 4,00 metra a na pravej vonkajšej rímse je inštalované oceľové zábradlie s výškou 1,10 metra. V úseku za skládkou zelenej skalice dosahuje výška protihlukových stien až 6 metrov.
V polovici februára 2023 bol na stavbe diaľnice osadený posledný oceľový komorový nosník v rámci montáže najdlhšieho mostného poľa SO 209. Pole č. 7 s dĺžkou 69,0 metra premostilo koryto rieky Bečva.
Ako sa navrhujú a stavajú diaľnice
D1: Symbol českej diaľničnej infraštruktúry
Diaľnica D1 je strategickou komunikačnou osou Českej republiky, spájajúcou hlavné mesto Prahu s Brnom a Ostravou až po poľské hranice. Jej výstavba, ktorá začala už v roku 1939, bola prerušovaná vojnou a následne v roku 1950 úplne zastavená. V dnešnej podobe sa začala budovať v septembri 1967 a prvý úsek bol otvorený v júli 1971. Súvislé spojenie Prahy s Brnom bolo dokončené v roku 1980. Celková dĺžka diaľnice D1 je 376 kilometrov.
Na diaľnici D1 sa nachádza jediný tunel - Klimkovice, dlhý približne jeden kilometer. Najvyššie položeným mostom na tejto diaľnici je most Vysočina s dĺžkou 426 metrov, nachádzajúci sa vo výške 77,5 metra nad terénom.
V súčasnosti je v Českej republike približne 1500 kilometrov diaľnic. Česká republika má ambiciózne plány na rozširovanie svojej diaľničnej siete, s cieľom mať dokončenú základnú diaľničnú sieť do roku 2033. Tento rok, okrem dokončenia D1, pribudne okolo 100 km nových diaľnic a rýchlostných ciest. V minulom roku bolo sprejazdnených 110 km diaľnic.
Rozvoj diaľničnej siete v Českej republike
Okrem dokončenia D1 sa v Českej republike intenzívne pracuje na ďalších kľúčových diaľničných úsekoch. Minister dopravy Martin Kupka zdôraznil, že tento rok budú hospodáriť s rekordným rozpočtom viac ako 80 miliárd korún, čo umožní významný pokrok pri plnení vízie dokončenia základnej diaľničnej siete. Plánuje sa, že v roku 2026 sa začne stavať ďalších viac ako 90 km a v roku 2027 naviac 120 km českej diaľničnej siete.
Za významný pokrok minister označil aj výstavbu ďalšej časti Pražského okruhu a diaľnice D35, ktorá by mala uľaviť preťaženej D1. Najviac kilometrov tento rok pribudne práve na diaľnici D35, prepájajúcej Čechy a Moravu od Olomouca po Hradec Králové. Otvorí sa päť úsekov v celkovej dĺžke 32,7 kilometra. Medzi tieto úseky patria Vysoké Mýto - Džbánov (cca 6 km), Hořice - Sadová (10,5 km) vrátane časti križovatky Sadová a krátkeho nadväzujúceho úseku, a Janov - Opatovec (takmer 12 km).
Diaľnica D55 má v budúcnosti prevziať časť tranzitnej dopravy z preťaženého brnianskeho uzla a vytvoriť severojužný koridor pozdĺž rieky Moravy. V decembri sa otvára nový úsek Olomouc - Kokory (7,6 km) a krátky, technicky náročný mostný úsek Napajedla - Babice. Na tejto diaľnici sa budujú rozsiahle ekodukty a siete na ochranu vtákov a netopierov.
Na karlovarskej diaľnici D6 boli koncom septembra uvedené do prevádzky úseky Hořesedly - preložka a Hořovičky - obchvat v celkovej dĺžke 14,4 kilometra.
Spolupráca Česka a Slovenska na infraštruktúrnych projektoch
Česko a Slovensko intenzívne spolupracujú na modernizácii a prepojení svojich infraštruktúr. Dohodli sa na pokračovaní rekonštrukcie hraničného diaľničného mosta na diaľnici D2 cez rieku Morava. Rovnako sa dohodli na pokračovaní infraštruktúrnych stavieb s cieľom prepojiť diaľnice v strede oboch republík - od Zlína na Púchov, a na severe od Třinca smerom na Čadcu na D3.
Obe krajiny sa tiež dohodli na zlepšení železničného spojenia medzi Prahou a Žilinou cez Zlín, Vsetín a Púchov. Česká republika plánuje spolufinancovať projekty vysokorýchlostných tratí formou PPP, pričom experti oboch krajín budú spolupracovať na využití eurofondov a iných finančných nástrojov. Slovensko má skúsenosti s PPP projektmi na diaľnice a pripravuje PPP projekt na mosty, pričom si expertné tímy budú vymieňať informácie.
Diskutovalo sa aj o spoločných postupoch v rámci Európskej únie, najmä o možnom zjednodušení procesov EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) pri infraštruktúrnych stavbách. Český minister navrhol začať na európskej úrovni pracovať aj na podpore železničnej nákladnej dopravy, čo má zlepšiť logistické prepojenie a podporiť udržateľnú dopravu.
Spoločná koordinácia diaľničných a železničných projektov, využitie PPP a eurofondov a dôraz na environmentálne postupy predstavujú dôležitý krok k modernizácii dopravnej infraštruktúry na česko-slovenskej hranici.
tags: #ceska #dialnica #rekonstrukcia