Slovensko disponuje mimoriadne bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré má potenciál presiahnuť národné hranice a získať si uznanie na medzinárodnej scéne. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že mnohé slovenské lokality, mestá a vzdelávacie inštitúcie sú súčasťou prestížnych zoznamov UNESCO. Táto skutočnosť bola zdôraznená na nedávnom Fóre partnerov Slovenskej komisie pre UNESCO, kde minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Juraj Blanár, poukázal na kľúčovú úlohu vzdelávania a ochrany kultúrneho dedičstva ako základných pilierov úspešného rozvoja spoločnosti.
Minister Blanár vo svojom prejave podčiarkol, že spoločnosti, ktoré si vážia svoje tradície, aktívne investujú do vzdelávania a sú otvorené dialógu, majú podstatne vyššiu pravdepodobnosť dosiahnuť prosperitu a napredovať. „Je nevyhnutné, aby naše spoločné dedičstvo - či už ide o kultúrne, prírodné, alebo nehmotné aspekty - bolo objavované a spoznávané mladými ľuďmi. Týmto spôsobom si budujú pocit hrdosti a silnejšie prepojenie so svojou vlasťou,“ uviedol Blanár, čím jasne poukázal na zásadný význam mladých generácií pri uchovávaní a ďalšom rozvoji kultúrnych hodnôt.
Fórum partnerov Slovenskej komisie pre UNESCO predstavuje významnú platformu pre odbornú diskusiu o aktuálnych témach, činnostiach a výzvach, ktorým táto komisia čelí. Tento poradný orgán vlády Slovenskej republiky sa venuje širokému spektru oblastí spadajúcich pod UNESCO, vrátane vzdelávania, ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva, a podpory medzikultúrneho dialógu. Tohtoročné fórum, na ktorom sa zúčastnilo viac ako sto zástupcov z piatich ministerstiev a rôznych národných subjektov, jednoznačne podčiarklo dôležitosť slovenského príspevku k svetovému dedičstvu a neustálej potrebe jeho ochrany. Podujatia tohto typu zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní povedomia o nesmiernej hodnote kultúrnych hodnôt a tradícií, ktoré môžu mladým ľuďom poskytnúť pocit hrdosti a pevného zakotvenia vo svojej krajine. Slovensko, prostredníctvom svojej aktívnej účasti v UNESCO, tak nielenže prispieva k medzinárodným aktivitám, ale zároveň nachádza cennú inšpiráciu a podporu pre systematické zveľaďovanie svojho vlastného kultúrneho a prírodného dedičstva.
Výzvy v oblasti bývania a ich vplyv na spoločnosť
Na druhej strane, vysoká finančná záťaž spojená so zabezpečením vlastného bývania na Slovensku predstavuje významnú prekážku, ktorá negatívne ovplyvňuje nielen životnú úroveň obyvateľov, ale má tiež priamy dopad na demografický vývoj a následne aj na verejné financie krajiny. Tento problém zdôraznil Robert Žanony z nadácie Friedrich Ebert Stiftung (FES) na Slovensku, ktorá sa dlhodobo venuje rôznym aspektom sociálnych politík. Podľa jeho slov, na Slovensku až 74 percent mladých ľudí do 34 rokov stále žije so svojimi rodičmi, čo prirodzene vedie k odkladaniu založenia vlastnej rodiny. Prieskum z roku 2015 ukázal, že až 45,4 percenta mladých vníma neschopnosť zabezpečiť si vlastné bývanie ako hlavný dôvod odkladu založenia rodiny. Situáciu ďalej komplikuje nízky podiel nájomných bytov na Slovensku, ktorý predstavuje iba 9,5 percenta, pričom obyvateľov s regulovaným nájomným je len 1,5 percenta. Tento podiel radí Slovensko na štvrté miesto od konca v celej Európskej únii. Verejná bytová výstavba zároveň neustále klesá.
Slovensko sa od modelu nájomného bývania, ktorý je bežne rozšírený v západnej Európe, začalo odkláňať už v roku 1992, kedy prebehol nárokový predaj bývalých družstevných a štátnych bytov do osobného vlastníctva. Tým sa na Slovensku zakorenila kultúra vlastnenia bytov, ktorá pre mnohých obyvateľov znamená značné finančné zaťaženie. Predovšetkým vo väčších mestách dochádza k rozsiahlemu rozpredávaniu mestských pozemkov, na ktorých by inak mohli byť postavené domy s nájomnými bytmi. Nízke úrokové sadzby a všeobecná dostupnosť hypotekárnych úverov v uplynulých rokoch síce znížili dopyt po nájomnom bývaní, ale zároveň prispeli k výraznej miere zadlženosti slovenských domácností. V reakcii na tieto skutočnosti vydala nadácia FES v roku 2018 publikáciu s názvom „Viac dostupného bývania na Slovensku - Ako na to?“, ktorá prináša konkrétne návrhy opatrení na zintenzívnenie výstavby nájomných bytov na Slovensku.
Kultúrne domy ako centrá komunitného života a vzdelávania
Mesto Banská Bystrica sa v pondelok 20. októbra stalo dejiskom dvojdňovej odbornej konferencie s názvom „Domy kultúry - monumenty doby?“, ktorá sa primárne zameriava na budúcnosť týchto kultúrnych stánkov. Konferencia, ktorá prebieha v priestoroch Robotníckeho domu, zhromažďuje odborníkov zo Slovenska i zo zahraničia, aby diskutovali o širokom spektre tém - od architektonických a programových inovácií, cez ich financovanie a technické zabezpečenie, až po vzdelávanie pracovníkov v kultúre. „Konferencia predstavuje cennú platformu pre výmenu skúseností medzi jednotlivými samosprávami a hľadanie efektívnych odpovedí na otázky týkajúce sa získavania finančných prostriedkov na ich obnovu, ako aj personálneho zabezpečenia,“ uviedol jeden z organizátorov. Podujatie sa koná pod záštitou Slovenskej komory architektov a je súčasťou série akcií, ktorými si mesto pripomína významné výročia.
BRATISLAVA Intelektuálne kapitály | Kultúra a kreativita
„Keď sme v roku 2015 zrekonštruovali Robotnícky dom, naším hlavným cieľom bolo vrátiť mu život. Som rád, že sa nám to podarilo. Dnes je dôkazom, že nejde len o budovu, ale o živý, moderný kultúrny priestor, ktorý je aktívne využívaný všetkými komunitami,“ vyjadril sa zástupca mesta. Prvý deň konferencie bol venovaný pohľadu na architektonické a programové inovácie domov kultúry, ich vizuálnu identitu a budovanie vzťahu s verejnosťou. V utorok (21. 10.) sa účastníci zamerali na praktické výzvy spojené s prevádzkou, ako sú financovanie, technické zabezpečenie, personálne otázky a vzdelávanie kultúrnych pracovníkov.
Vzdelávací systém a jeho prepojenie s kultúrou a bývaním
V kontexte vzdelávania je dôležité sledovať aj štatistiky týkajúce sa predškolských zariadení a vysokoškolského vzdelávania. Celkový počet detí do štyroch rokov v predškolských zariadeniach, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení Ministerstva školstva SR, je pravidelne monitorovaný Centrom vedecko-technických informácií SR. Tieto údaje sú dostupné k 15. septembru každého roka. Podobne, počet študentov vysokoškolského vzdelávania, zahŕňajúci úroveň ISCED 5-8, je sledovaný k 31. októbru daného roka od roku 2014. Tieto dáta poskytujú dôležitý obraz o demografickom vývoji a dostupnosti vzdelávania v krajine.
V súvislosti s bývaním je kľúčové sledovať aj štatistiky týkajúce sa počtu bytov a cien nehnuteľností. Počet bytov sa sleduje k 31. decembru referenčného roka a je výsledkom sčítania obyvateľstva, domov a bytov, pričom je každoročne aktualizovaný o nové dokončené byty a úbytky. Údaje k roku 2011 pochádzajú priamo zo sčítania obyvateľstva. Ceny nehnuteľností potom reprezentujú priemerné realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie, ktoré odzrkadľujú situáciu na trhu s nehnuteľnosťami a ich dostupnosť pre obyvateľov.
Vízia pre kultúru a kreatívnu ekonomiku
Budúcnosť Slovenska je neodmysliteľne spojená s novým chápaním kultúry a jej kľúčovej úlohy v procese rozvoja a obnovy spoločnosti. Kultúra a kreativita by sa mali stať významnou súčasťou vízie zmeny a obnovy spoločnosti, čím budú spolutvoriť budúcnosť Slovenska. Cieľom je, aby sa Slovensko stalo krajinou s modernou kultúrnou identitou, ktorá sa dokázala dôstojne vysporiadať so svojou minulosťou a zároveň si vie zaujať svoje zaslúžené miesto na ceste od minulosti k budúcnosti. Na základe nového pohľadu na kultúru by malo dôjsť k zvýšeniu podpory a lepšiemu porozumeniu ekonomického a spoločenského potenciálu kultúry a umenia, ako aj ich významu pre rozvoj súdržnej spoločnosti.
Slovensko bude v budúcnosti aktívnejšie využívať významný potenciál kultúry a kreatívnej ekonomiky v rámci ekonomickej, zelenej a digitálnej transformácie, ktoré si nevyhnutne vyžadujú zmenu životného štýlu a spôsobu života obyvateľov. Vďaka prierezovému chápaniu kultúry ako neoddeliteľnej súčasti kvalitného a dôstojného života sa zvýši jej prítomnosť v každodennom živote obyvateľov Slovenska a vo verejnom priestore. Programové vyhlásenie vlády a všetky ostatné vládne programové a rozvojové dokumenty by mali systematicky zahŕňať aspekt kultúry a jeho vplyv na celkovú obnovu krajiny.
Kľúčovou oblasťou je aj reforma štátom a samosprávami spravovanej kultúrnej infraštruktúry. Dôraz by mal byť kladený na podporu lokálnej a regionálnej kultúrnej infraštruktúry, čo zahŕňa obnovu kultúrnych domov, komunitných centier, bodov kultúry a podobných zariadení. Je nevyhnutné dôsledne zmapovať a zanalyzovať súčasný stav a ekosystém kreatívneho priemyslu na Slovensku a stanoviť jasné priority jeho rozvoja v kontexte inovačnej politiky. Rozvoj kreatívneho priemyslu by mal byť začlenený ako súčasť špecifických projektov rozvoja transformujúcich sa regiónov a odvetví, ako aj ekonomicky najslabších regiónov (napr. Horná Nitra, transformácia košického regiónu, posilnenie regiónov Gemer, Novohrad). Toto by sa malo realizovať prostredníctvom cielených investícií do podnikateľských a inovačných klastrov. Okrem toho je potrebné vo väčšej miere implementovať inovatívne fiškálne nástroje.
Zásadným krokom by malo byť aj výrazné zvýšenie úlohy kultúry a kreatívnej ekonomiky v zahraničnej a ekonomickej diplomacii. Tento strategický dokument bol pripravený tímom pre kultúru, ktorý viedla gestorka PS pre kultúru a kreatívny priemysel Zora Jaurová.
tags: #byvanie #vzdelavanie #kultura