Dvadsiate storočie predstavuje pre Slovákov obdobie zásadných premien, formovania modernej identity a zápasu o svoje miesto v Európe. Bolo to storočie plné protikladov, od pokrokov v modernizácii a kultúre až po vojny, politické prevraty a hľadanie vlastnej štátnosti. Tento komplexný vývoj sa dotkol nielen života na Slovensku, ale aj Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí zažili odlišné sociálne a politické systémy.
Slovensko na začiatku storočia: Modernizácia v tieni Uhorska
Začiatkom 20. storočia sa Uhorsko, ako súčasť Rakúsko-Uhorskej monarchie, nachádzalo v zložitej situácii. Hoci sa snažilo hospodársky a civilizačne vyrovnať západnej časti monarchie, Slovensko, v rámci Uhorska označované aj ako Horná zem, patrilo k jej periférnym regiónom. Modernizačné procesy tu prebiehali pomalšie a boli ovplyvnené viacerými faktormi.
Politicky bola slovenská spoločnosť charakterizovaná pasivitou a nedostatočnou diferenciáciou záujmov. Hospodárstvo bolo dominantne agrárne, s obmedzenou industrializáciou, ktorá sa sústredila najmä do iných častí monarchie. Sociálna štruktúra bola disharmonická, kde sa popri starých postfeudálnych triedach objavovali nové vrstvy, no tradicionalita sa len pridávala k modernite ako nový prvok. K ďalším aspektom spomaľujúcim modernizáciu patrila nerozvinutá urbanizácia, silný tradicionalizmus, konzervativizmus a hlboko zakorenená religiozita. Konfesionalita, hoci spájala slovenskú spoločnosť, ju zároveň aj rozdeľovala podľa jednotlivých vierovyznaní.
Napriek týmto výzvam však takmer dvojmiliónová slovenská spoločnosť zaznamenávala zmeny spojené s modernizačnými procesmi. V politickom živote sa prejavovala istá aktivizácia a diferenciácia v rámci slovenského politického hnutia. V ekonomike došlo k rozvoju priemyslu a peňažníctva, etablovala sa slovenská kapitálová a podnikateľská vrstva. V sociálnej sfére sa objavovali požiadavky na profesionalizáciu, nárast odbornosti, kvalifikovanosti a vzdelanosti.
Spoločnosť v pohybe: Od asimilácie k národnému uvedomeniu
Hoci sa vývoj slovenskej spoločnosti na začiatku 20. storočia neustále posúval vpred, niektoré jeho aspekty sa spomalili. Jedným z hlavných spomaľujúcich činiteľov bol proces odnárodňovania. Ten súvisel jednak s intenzívnou prirodzenou asimiláciou, ktorá reagovala na zmenené ekonomické podmienky, a jednak s násilnou maďarizáciou, ktorá bola súčasťou štátneho programu zameraného na presadenie nacionálne jednotného maďarského štátu.
Elena Jakešová vo svojej kapitole o spoločnosti podotýka, že predstava o slovenskej spoločnosti ako o neustále napredujúcom spoločenstve by nezodpovedala historickej realite. Napriek tomu však neobstojí názor, že Slováci stáli na prahu 20. storočia na pokraji existenčného zániku. V desaťročiach pred prvou svetovou vojnou došlo síce k spomaleniu prirodzeného rastu slovenského etnika, no nepriaznivý obraz o dramatickom ustrnutí sa viac spájal so štatistickou maďarizáciou. Súpis obyvateľstva z roku 1910 bol nepresný a zmanipulovaný, čo viedlo k umelému zníženiu počtu Slovákov.
Fenomén národnostného útlaku však zasiahol všetky sféry spoločenského života. Systematické odnárodňovanie a pomaďarčovanie spôsobilo, že slovenská spoločnosť nebola kompletná, nakoľko bola oberaná o inteligenciu a stredné vrstvy. Prihlásenie sa k slovenskému národu bolo prekážkou v napredovaní po spoločenskom rebríčku. Tento úbytok horných a stredných vrstiev však paradoxne podnietil nacionalizmus u všetkých nemaďarských národov a v tom zmysle aktivizoval aj slovenské národnoemancipačné hnutie.
Mesto ako modernizačný prvok: Hľadanie národného centra
Urbanizácia predstavovala ďalší výrazný modernizačný moment, ktorý sa spájal s celkovou modernizáciou spoločnosti. V podmienkach Slovenska na začiatku 20. storočia však tieto procesy neboli plne rozvinuté. Priestorom urbanizácie bolo malé mesto, keďže veľkomesto úplne absentovalo. Keďže Slováci nežili iba v hornouhorských župách, ale aj v iných častiach Uhorska, v rakúskej časti monarchie a v zámorí v dôsledku vysťahovalectva, najväčšími slovenskými komunitami boli v tom čase Budapešť a Békešská Čaba. Silné slovenské komunity existovali aj vo Viedni a v USA.
Priamo na Slovensku boli najvýznamnejšími mestskými strediskami Bratislava a Košice. Tieto mestá však nemali primárne slovenský charakter a ich excentrická poloha voči slovenskému etnickému územiu podporovala diferencovaný vývin západnej a východnej časti Slovenska. Dôsledkom tejto situácie bolo, že neexistencia veľkého mestského národného centra oslabovala národnoemancipačnú aktivitu Slovákov. Jeho úlohu potom nahrádzali menšie mestá a mestečká s prevahou Slovákov, ako napríklad Turčiansky Svätý Martin, Skalica, Zvolen a Revúca. Politický a ekonomický vzostup Slovákov v predvojnovom období symbolizoval napríklad Ružomberok.
Kultúra a životný štýl: Multietnicita a tradícia v modernom svete
Elena Mannová vo svojich častiach kapitoly „Ideové smery. Kultúrny a spoločenský život“ prináša podnetný pohľad na kultúrnu scénu na Slovensku v danom období. Jej kapitola sa vyznačuje snahou postihnúť celú šírku kultúrneho života, čím narúša klišé o kultúrne zaostalom regióne. Namiesto kultúrnej zaostalosti poukazuje na obmedzené podmienky pre rozvoj.
Mannová zdôrazňuje aspekt multietnicity a multikulturálnosti, všíma si problematiku životného štýlu medzi tradíciou a modernitou a upozorňuje na spolužitie viacerých etník a kultúrnych systémov v priestore Slovenska. Hoci literatúre sa v jej prehľade ušlo len veľmi málo miesta, jej charakteristika kultúrnych pohybov na začiatku 20. storočia je výstižná. Publikácia poskytuje systematický výklad problematiky, čo naznačuje už členenie jednotlivých kapitol, ktoré zahŕňajú politické, sociálne, hospodárske a kultúrne dejiny Slovenska.
Slováci vo Vojvodine: Iný socializmus, spoločné osudy
Zatiaľ čo sa v prvej časti syntézy slovenských dejín 20. storočia venuje obdobiu pred prvou svetovou vojnou, iné zdroje poukazujú na špecifické osudy Slovákov žijúcich mimo územia dnešného Slovenska. Slováci žijúci vo Vojvodine, vtedajšej časti Uhorska a neskôr Juhoslávie, prežili 20. storočie v odlišných podmienkach. Počas nacistickej hrozby prejavili silné protifašistické odhodlanie, čo bolo v rozpore so záujmami Slovenského štátu. Slováci bojovali aj za slobodu Juhoslávie a zažili iný socializmus než tí v Československu.
Vplyv tohto odlišného socializmu sa prejavil nielen v životnom štýle, ale aj v kultúre. Zvlášť pohnutým obdobím bolo pre nich opätovné začatie bojov v okolí ich domovov na začiatku 90. rokov. Otázkou zostáva, či im novovzniknutá Slovenská republika poskytla dostatočnú podporu v tomto náročnom období. Tieto skúsenosti predstavujú dôležitý, hoci menej známy aspekt života Slovákov v 20. storočí.
BRATISLAVA SLOVENSKO VSTUP DO STREDNEJ EURÓPY
Syntéza výskumu: Nový pohľad na minulosť
Prvý zväzok projektu „Slovensko v 20. storočí“, nazvaný „Na začiatku storočia 1901 - 1914“, predstavuje syntézu doterajšieho výskumu. Podľa slov vedúceho autorského kolektívu Dušana Kováča ide o dielo, ktoré sa vyrovnáva s problematikou 20. storočia ako s uzavretou kapitolou, pričom prináša nový výklad a nové zhodnotenie procesov, ktoré v danom období prebiehali.
Potreba nových syntéz, ktorá vyvstala po roku 1989, sa neprejavila len v odstraňovaní ideologických deformácií, ale najmä v rozšírení výskumného záberu - od kľúčových udalostí smerom k spoločnosti, ktorá na Slovensku žila. Kniha poskytuje fundovaný odborný výklad slovenských dejín v rokoch 1901 - 1914, ktorý je v mnohých ohľadoch nový a prehodnocujúci. Napriek prirodzenej otvorenosti syntézy je toto dielo významným a hodnotným prínosom pre pochopenie formovania slovenskej spoločnosti na začiatku 20. storočia.
Publikácia tiež narúša klišé o zaostalom regióne a existenčne ohrozenom národe, pričom zdôrazňuje moment modernizácie, multietnicity a spolužitia viacerých kultúrnych systémov. Súčasťou publikácie je aj obrazová príloha, ktorá ilustruje zmenu pohľadu historikov neopozeranými reprodukciami. Kniha „Na začiatku storočia 1901 - 1914“ je dobrým začiatkom ambicióznej sedemzväzkovej syntézy slovenských dejín 20. storočia, ktorá sľubuje komplexný pohľad na turbulentné obdobie formovania modernej slovenskej spoločnosti.