Prístup k dôstojnému bývaniu je základnou ľudskou potrebou, ktorá poskytuje stabilitu, istotu a sebavedomie, a umožňuje plnohodnotný život a budovanie vzťahov. Avšak, nie pre každého je tento prístup rovnako dostupný. Na Slovensku sa bývanie často považuje za niečo, čo si treba zaslúžiť, alebo za komoditu, s ktorou je výhodné obchodovať. Tento článok sa zameriava na podmienky bývania pre Rómov na Slovensku, pričom zohľadňuje ich často sťažené podmienky a diskrimináciu, ktorej čelia.
Znevýhodnené skupiny a ich boj o strechu nad hlavou
V mnohých obciach a mestách na Slovensku žijú ľudia, ktorí sú často prehliadaní alebo dokonca opovrhovaní. Napriek všeobecnému presvedčeniu, títo ľudia nežijú v nevyhovujúcich podmienkach preto, že by boli leniví alebo neschopní, ale preto, lebo majú podstatne sťažené podmienky na uplatnenie sa. Medzi tieto znevýhodnené skupiny patria nielen Rómovia, ale aj osamelí rodičia, zdravotne ťažko postihnutí občania, dlhodobo chorí, mladí dospelí, seniori a dlhodobo nezamestnaní. Všetci títo ľudia potrebujú pomoc a podporu, aby mohli získať prístup k adekvátnemu bývaniu.
Problémy s bývaním v obciach a mestách
Problém s bývaním sa týka aj mnohých obcí a miest na Slovensku. Nedostatok núdzového a nájomného bývania je realitou, ktorej by sa mali samosprávy intenzívne venovať. Starosta jednej z obcí vyjadril názor, že ľudia by si mali problémy s bývaním riešiť v prvom rade sami a až potom oslovovať obec. Argumentoval tým, že obec by mala byť nápomocná hlavne v prípadoch živelných pohrôm. Tento pohľad však neberie do úvahy systematické bariéry, ktorým čelia niektoré skupiny obyvateľstva pri hľadaní bývania.
Diskriminácia v prístupe k bývaniu: Mýty a realita
V oblasti bývania existuje diskriminácia, ktorá bráni Rómom v prístupe k dôstojnému bývaniu. Podľa prieskumu agentúry Focus pre úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, Rómovia sú najdiskriminovanejšou skupinou na Slovensku. Až 74 percent opýtaných by im neprenajalo nehnuteľnosť. Aj tí Rómovia, ktorí by si mohli dovoliť platiť podnájom v iných, ako segregovaných lokalitách, narážajú na silné predsudky. Akonáhle prenajímateľ zistí, že sú Rómovia, už sa im neozve.
Pán Koloman Dinko, ktorý býva na Internátnej 12 v Banskej Bystrici, opísal, že pred rokom 1989 bola situácia v oblasti inklúzie bývania lepšia. Po revolúcii väčšina bytov prešla do súkromného vlastníctva a mnohí Rómovia tieto byty predali, ale nevedeli hospodáriť so získanými peniazmi. Kamil Súkenička, Róm z Tisovca, ktorý pracuje v smetiarskej firme, sa snažil nájsť inú alternatívu bývania pre svoju rodinu. Kontaktoval množstvo inzerátov na prenájom bytov, ale pri osobnom kontakte na obhliadke sa situácia zmenila. Často dostal odpoveď "nie", bez udania konkrétneho dôvodu. Helena Šimčíková, ktorá vyrástla v detskom domove, sa tiež snažila prenajať si byt v inej časti mesta. Na rozdiel od skúseností Súkeničkovcov, sa pri telefonickom dohodnutí obhliadky spýtala, či pre prenajímateľa nie je problém, že sú Rómovia.
Realitní makléri potvrdzujú, že otázka prenájmov je najviac diskriminačnou otázkou v oblasti bývania. Problémom nie je ani tak samotný prenajímateľ, ale celá susedská komunita. Rómovia sú často nežiadaní a musia čeliť predsudkom.
Fakty a mýty o Rómoch a sociálnom systéme
Prieskum sa zameral aj na názory ohľadom proti-rómskych tvrdení, ktoré podnecujú negatívne postoje k Rómom. Až 82 percent opýtaných sa prikláňa k názoru, že slovenský systém sociálnych dávok Rómov zvýhodňuje a až 72 percent opýtaných si myslí, že Rómom beztrestne prechádzajú rôzne porušenia zákonov. Alexander Daško, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, vysvetľuje: „Je dôležité si uvedomiť, že sociálny systém na Slovensku funguje na princípe potrieb, nie na základe etnicity. To znamená, že každý občan, ktorý spĺňa stanovené podmienky, má rovnaký nárok na dávky alebo príspevky bez ohľadu na svoju národnosť či pôvod. Podobne, ak hovoríme o porušovaní zákonov, je podstatné, aby zákon a spravodlivosť boli uplatňované na všetkých občanov rovnako bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť.“ V minulosti boli realizované viaceré štúdie a kampane, ktoré uvedené stereotypy vyvrátili.
Napriek tomu, že viac ako polovica opýtaných (61 %) pripúšťa diskrimináciu Rómov, až 74 % opýtaných by sa pravdepodobne zachovalo diskriminujúco, pretože uviedli, že by im prekážalo prenajať Rómom svoj byt alebo dom. Prieskum pritom poukazuje aj na to, že iba 24 % opýtaných už niekedy navštívilo rómsku domácnosť, čiže iba necelá štvrtina opýtaných má predstavu o rómskej domácnosti na základe vlastnej skúsenosti. „Neochota prenajímať nehnuteľnosti Rómom je jedným z mnohých prejavov hlboko zakorenených stereotypov a predsudkov. Prenajímatelia môžu mať predstavu, že rómske rodiny nebudú platiť nájomné, nebudú udržiavať poriadok alebo zničia zariadenie domácnosti. Obávajú sa aj negatívnych reakcií okolia a zhoršenia susedských vzťahov. Nedostatok osobných skúseností s rómskymi nájomníkmi, rovnako ako neznalosť pomerov v rómskych domácnostiach vedie k prehnane opatrnému prístupu,” vysvetľuje Alexander Daško. „Tieto obavy, hoci založené na neopodstatnených predpokladoch vytvárajú bariéry, ktoré znižujú rovnosť príležitostí pre Rómov pri získavaní bývania. Preto je dôležité, aby sme tieto mýty rozptyľovali, otvárali priestor pre dialóg a povzbudzovali k vzájomnému spoznávaniu,” dodáva splnomocnenec.
Znalosť histórie a jej vplyv na súčasné postoje
Prieskum sa zaujímal aj o znalosť dvoch významných udalostí z pohľadu verejnosti, ktoré významne ovplyvnili život Rómov na našom území. Nielen Židia, ale aj ďalšie menšiny, vrátane Rómov sa počas Druhej svetovej vojny stali terčom nenávisti nacistov a snahy o etnické vyhladenie. Avšak, 30 % opýtaných sa s históriou rómskeho holokaustu nikdy nestretlo a ďalších 36 % o ňom už síce počulo, ale nevybavuje si žiadne ďalšie informácie. Svetlý bod našej spoločnej histórie, Slovenské národné povstanie (SNP), si tiež málokto spája s aktívnou účasťou rómskeho odboja. Medzi opýtanými až 48 % nemá žiadne informácie o zapojení Rómov do SNP. Ďalších 24 % opýtaných o tejto udalosti vie, ale neidentifikuje žiadne podrobnejšie informácie. Iba 21 % opýtaných uvádza, že má nejaké informácie a 6 %, že má detailné informácie o zapojení Rómov do SNP.
Riešenia a možnosti: Projekty bývania a asistovaný prenájom
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity schválil začiatkom februára ďalšie tri projekty zamerané na zlepšenie bývania v obciach zaradených do Atlasu rómskych komunít v celkovej výške presahujúcej 6,6 milióna eur. Investície smerujú do Rudnian, Chminianskych Jakubovian a Gemerskej Hôrky, kde má nové alebo zrekonštruované bývanie pomôcť takmer trom stovkám obyvateľov.
Najväčšia časť podpory putuje do obce Rudňany na Spiši, kde bol schválený nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 3,34 milióna eur. V rámci projektu tam vyrastie 14 dvojdomov s celkovo 28 bytovými jednotkami. Ďalší projekt sa bude realizovať v Gemerskej Hôrke v Rožňavskom okrese, kde z dotácie vo výške viac ako 2,05 milióna eur vyrastie bytový dom so 16 bytovými jednotkami. Tie majú zabezpečiť bývanie pre 56 obyvateľov. Peniaze poputujú aj do Prešovského kraja, konkrétne do obce Chminianske Jakubovany, kde sa počíta s výstavbou bytového domu s ôsmimi bytovými jednotkami. Cieľom je stabilizovať bytovú situáciu rodín a vytvoriť predpoklady na ich lepšie začlenenie do života obce. Vo všetkých troch projektoch sa počíta aj s činnosťou asistenta bývania, ktorý má pomôcť rodinám udržať si bývanie a zvládať povinnosti spojené s bývaním v štandardných podmienkach.
Vedúci Oddelenia sociálnej a krízovej intervencie Mestského úradu Banská Bystrica, Karol Langstein, navrhol vytvorenie agentúry, ktorá by si prenajímala byty, niesla zodpovednosť a garanciu za ich stav a následne ich prenajímala komukoľvek, kto to potrebuje, teda aj Rómom. Podobný spôsob funguje napríklad v Českej republike.
Príbeh z praxe: Projekt DOM.ov v Rankovciach
Príbeh rodiny Fliťárovcov z Rankoviec ukazuje, že aj napriek prekážkam je možné dosiahnuť zlepšenie životných podmienok prostredníctvom vlastného úsilia a podpory projektov. Adriana s manželom bývali roky v dome s narušenou statikou a jedinou izbou, v prostredí osady, kde sa museli neustále obávať o bezpečnosť svojich detí. Od roku 2019 majú nový dom a dvor, ktorý im poskytuje pokoj a súkromie.
Ich príbeh je výsledkom projektu DOM.ov, ktorého cieľom je umožniť Rómom z nelegálnych či schátraných obydlí kúpiť si pozemok, postaviť si dom a skolaudovať ho. Projekt rieši jeden z kľúčových problémov desiatok tisícov Rómov - domy postavené na nevysporiadaných pozemkoch. Záujemcovia musia aspoň rok šetriť minimálne 50 eur mesačne a nemať žiadne dlhy. Ďalším krokom je kúpa stavebného pozemku a možnosť získať mikropôžičku na 9- až 15-tisíc eur, určenú na kúpu stavebného materiálu. Podmienkou získania pôžičky je, aby boli žiadatelia zamestnaní. Sociálni pracovníci Rómom pomáhajú len s administratívou, s vybavením stavebného povolenia, pôžičky či pri hľadaní zamestnania. „Stavebný učiteľ“ rodinám ukazuje, ako postupovať pri stavbe podľa plánu. Všetko ostatné je v rukách budúcich majiteľov domu.
Brífingy na rokovaní vlády SR
Manželia Fliťárovci, ktorí si domček postavili v tretej fáze projektu, mali pred vstupom do projektu rešpekt. „Báli sme sa splácania. Takú veľkú pôžičku sme ešte nemali. Platili sme len elektrinu a iné drobné veci a určite sme nič nesplácali tak dlho. Ale zatiaľ to zvládneme - aj keď horko-ťažko, ale zvládneme,“ opisuje Adriana. Strach mal aj jej manžel - predovšetkým z toho, ako sa mu podarí postaviť dom. „Báli sme sa, či to zvládnem spraviť. Taký veľký dom a podľa plánu som ešte nestaval. Bolo treba zohnať aj ľudí, ktorí nám budú pomáhať,“ dodáva manžel. Strach však prekonala túžba po zmene. „Chcela som žiť lepšie. Chcela som žiť legálne. Mať svoje číslo domu a svoju záhradu. Miesto, kde sa budú môcť deti hrať,“ vysvetľuje Adriana.
Projektové komunity a diskriminácia v bývaní
V takmer všetkých mestách a obciach, v ktorých žijú projektové komunity, patrí diskriminácia v bývaní medzi ich najvýraznejšie problémy, ktoré im bránia v ďalšej inklúzii. Sociálne byty nižšieho štandardu sa síce budujú, ako napríklad v Tornali, kde Rómovia na stavbe sociálnych bytov nižšieho štandardu financovaných z dotácií Štátneho fondu rozvoja bývania, sa podieľali vlastnou prácou, ale stále je to nedostatočné riešenie pre všetky marginalizované komunity.
Prípad Nižnej Slanej poukazuje na problém organizovaného presídľovania rómskych komunít. V roku 2007 investori z Popradu kúpili robotnícke baraky v Nižnoslanskej Bani a ponúkali ich do vlastníctva alebo do prenájmu popradským Rómom. Sľubovali, že kúpia aj ich popradské byty za výhodné ceny. Rómski obyvatelia tak mali možnosť dostať peniaze na ruku a aj lacné a lepšie bývanie, aj keď ďaleko od domova. Podľa viacerých svedkov sa do procesu zapojila priamo popradská mestská rada, ktorá sa chcela zbaviť nepohodlných ľudí a vylepšiť tak situáciu na sídlisku. Postindustriálne obce ako Nižná Slaná, charakterizované chátrajúcou infraštruktúrou a občianskou vybavenosťou, sa stávajú častým cieľom organizovaného presídlenia marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Tieto príbehy oponujú často skloňovanému príbehu, že rómske osady sú obrazmi ľahostajnej biedy. Predtým, ako odsúdime obyvateľov bytoviek za podmienky, v ktorých žijú, mali by sme si dať námahu vykopať a spracovať ich príbehy.
Záhorská Ves: Príklad z praxe a potreba transparentnosti
V Záhorskej Vsi sa riešili otázky prenájmu obecných priestorov a bytov. Na zasadnutiach sociálnej, bytovej a školskej komisie a obecného zastupiteľstva sa diskutovalo o prenájme bývalého mäsiarstva neziskovej organizácii Depaul na komunitné centrum a o žiadosti o prenájom bývalej turistickej ubytovne. Občania sa sťažovali na nedostatok informácií a verejnej diskusie o týchto otázkach. Rovnako kritizovali zastaranú webovú stránku obce a chýbajúci obojstranný komunikačný kanál medzi poslancami a občanmi. Je dôležité, aby obce zlepšili komunikáciu s občanmi a zabezpečili transparentnosť pri rozhodovaní o prenájme obecných priestorov a bytov.
Vnímanie a zmena: Od predsudkov k hrdosti
S postavením domu pribúdajú aj povinnosti. „Keď má človek legálne bývanie, musí platiť odpad či daň, čo predtým nemusel. Zvyšujú sa mu tak výdavky,“ hovorí Ondrašiková. Zároveň zdôrazňuje, že vďaka novej streche nad hlavou majú ľudia, ktorí sa ocitnú v hmotnej núdzi, nárok na príspevok na bývanie. Poplatky však nie sú zďaleka jedinou zmenou v živote vlastníkov domov. „Začali sa vnímať inak. Z nášho výskumu vychádzalo, že na seba boli hrdí. Navyše, bola na nich hrdá široká rodina, čo pre Rómov znamená veľmi veľa. Za jednou z rodín prišiel aj otec zo susednej obce, ktorý má vyššie postavenie, a vyhlásil, že je veľmi hrdý na dcéru a zaťa. Videla som, ako ich to pozdvihlo.“ Desiatky tisíc Rómov z osád žijú v extrémnej chudobe a dom im zásadne zmení život. Aj viacgeneračnej rodine stačí jedna izba, veľká tri krát tri metre, kde sa varí, spí a trávi celý deň. Skromné obydlie využívajú na striedačku - vždy musí byť niekto vonku, všetci sa nepomestia. Aj preto v osadách často vidieť na ulici deti, ktorým doma chýba priestor na hru. Nová strecha nad hlavou je podľa Ondrašikovej pre Rómov dôkazom, že existuje cesta z bludného kruhu chudoby. „Ľudia sú pokojnejší, keď vedia, že majú kde skloniť hlavu. Odrazu riešia zamestnanosť, vzdelanie a ďalšie oblasti života.“ Zároveň priznáva, že sú aj ojedinelé prípady, keď vlastný domov ľudí neposunie. „Máme aj prípady, keď rodiny ,vybývali‘ domček. Je trošku mýtus, že keď ide do vlastného, tak si ho automaticky udržia.“
Budúcnosť bývania pre Rómov na Slovensku
Ako teda budú Rankovce vyzerať o 20 rokov? „Predstavujem si, že tu budú pekné ulice. Že to bude stále zelená obec - aj na uliciach, ktoré budú vznikať.“ Bývanie je základnou potrebou každého človeka. Prístup k nemu by mal byť zabezpečený pre všetkých bez rozdielu. Riešenie problematiky bývania marginalizovaných rómskych komunít si vyžaduje komplexný prístup, ktorý kombinuje investície do infraštruktúry, podporu projektov zameraných na svojpomocnú výstavbu, ako aj aktívny boj proti diskriminácii a predsudkom. Len tak môžeme dúfať v postupné miznutie segregovaných osád a ich transformáciu na plnohodnotnú súčasť slovenskej spoločnosti.