Skúsenosti Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii sú rôznorodé a často plné protichodných emócií. Od pobúrenia nad xenofóbnymi billboardmi až po pozitívne skúsenosti s toleranciou a priateľstvom domácich, realita života na ostrovoch je komplexná. Tento článok sa zameriava na porovnanie života na Slovensku a vo Veľkej Británii, pričom zohľadňuje nielen ekonomické a sociálne aspekty, ale aj kultúrne rozdiely a osobné skúsenosti našich krajanov.
Imigrácia a vnímanie Slovákov v Spojenom kráľovstve
Kontroverzný billboard s heslom „Zastavte už konečne imigráciu zo štátov EÚ“ sa objavil vo viacerých britských mestách a vyvolal vlnu nevôle u mnohých Slovákov žijúcich v Spojenom kráľovstve. Martin, čitateľ žijúci vo Veľkej Británii, ho vnímal ako priamy útok na imigrantov zo Slovenska, Čiech či Poľska. Iní však chápu reakcie Britov, argumentujúc, že systém sociálneho zabezpečenia je zle nastavený a ľudia ho zneužívajú.
Jedna zo skúseností opisuje situáciu, kedy Slováčka pracujúca vo Veľkej Británii bola nútená odísť za prácou, pretože si na Slovensku nedokázala zarobiť na štúdium. V práci sa stretla s rasistickými narážkami na svoju národnosť a imigráciu. „Angličania sú tí, ktorí si nevedia urobiť poriadok v sociálnom systéme a zastaviť benefity pre takých ľudí, ako je ona, čo za 4 deti poberá mesačne 750 libier, dostala councilový dom, kde nájom neplatí a mne tu vykrikuje, čo poctivo platím 400 libier len nájom a energie štvrťročne 780 libier!!!“ opisuje frustrovaná prisťahovalkyňa. Poukazuje na nespravodlivosť, keď sa Slováci hádžu do jedného vreca s Rómami, pričom v Británii Rómovia ako takí ani neexistujú a Poliaci sa k téme nechcú vyjadrovať.
Existuje aj názor, že Slováci sa od Čechov, Poliakov a Maďarov líšia tým, že si myslia, že sú niečo lepšie než ostatní a že ich domáci priam očakávajú a uprednostňujú. Pravda je však taká, že domáci vôbec nerobia rozdiel, či je to Slovák, Čech, Poliak, Maďar alebo Róm. „Ako sa Slováci chovajú doma a ako sa chovajú k cudzincom a aj k svojim občanom tmavšej pleti,“ dodáva ďalší respondent.
Ekonomické a sociálne rozdiely
Náklady na život vo Veľkej Británii sú pomerne vysoké, najmä v Londýne, kde je život ešte omnoho drahší ako v ostatných anglických mestách. Výška výdavkov sa odvíja nielen od lokality, ale aj od štýlu života. Pre úspešný pobyt je nevyhnutné starostlivo naplánovať výdaje a viesť si osobný účtový denník. Napriek tomu, že je Veľká Británia členom Európskej únie, Briti si ponechali vlastnú menu - britskú libru (GBP), ktorá patrí k najsilnejším svetovým menám.
V porovnaní so Slovenskom, kde priemerný mesačný zárobok môže byť okolo 240 eur, život vo Veľkej Británii ponúka potenciálne vyššie príjmy, ale aj vyššie životné náklady. Situácia so zamestnaním v UK sa začala zhoršovať, nakoľko Poliaci ponúkajú pracovné sily za podstatne menej peňazí. Mnohí zamestnávatelia začali uprednostňovať domácich ľudí pred občanmi EÚ, aj keď tí prví majú často lepšie kvalifikácie.
Zaujímavým aspektom je aj vnímanie práce domácimi Britmi. Hoci niektorí naznačujú, že nie sú až tak pracovití ako Slováci a nedajú sa „zodrať“, iní poukazujú na to, že mnohí nezamestnaní Briti nechcú ísť späť do práce, nakoľko dostávajú viacero podpor, čo im vyhovuje. Toto je často len zámienka, pretože buď na danú prácu nie sú kvalifikovaní, alebo ju jednoducho nechcú vykonávať.
Porovnanie životných nákladov v 5 juhoeurópskych krajinách | Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Grécko a Cyprus
Kvalita života a sociálne zabezpečenie
Kvalita života je dnes jednou z najdôležitejších tém pri rozhodovaní o budúcnosti. Rôzne rebríčky, ako napríklad News & World Report, Human Development Index (HDI) od OSN a Index kvality života Numbeo, sa snažia tento komplexný obraz zmapovať. Do popredných priečok sa často dostávajú krajiny ako Dánsko, Švajčiarsko, Nórsko, Švédsko a Holandsko, ktoré bodujú v oblasti pracovných príležitostí, ekonomickej stability, bezpečnosti, zdravotníctva a úrovne vzdelania.
Slovensko v týchto rebríčkoch skončilo na 40. mieste z 54 hodnotených krajín, čo naznačuje priestor na zlepšenie. Kvalita života nie je len o peniazoch, ale najmä o pocite bezpečia, spokojnosti a možnostiach, ktoré krajina ponúka.
V oblasti sociálneho zabezpečenia EÚ nastavuje minimálne štandardy, no každý členský štát si udržiava svoj individuálny národný systém. Vo všeobecnosti najštedrejšími krajinami sú Dánsko, Francúzsko a Španielsko, zatiaľ čo Írsko, Veľká Británia a Švajčiarsko majú obmedzenejšie práva.
- Materská dovolenka: Veľká Británia je v tejto kategórii štedrá, poskytuje až 52 týždňov dovolenky, z čoho je 39 platených.
- Otcovská dovolenka: Naopak, v tejto oblasti sú veľké rozdiely. Veľká Británia povoľuje 10 dní.
- PN (Pracovná neschopnosť): Vo Veľkej Británii je možná len na 28 týždňov s kompenzáciou približne 100 € týždenne, čo je menej ako napríklad v Holandsku.
- Podpora v nezamestnanosti: Veľká Británia poskytuje podporu maximálne 82 € týždenne počas 26 týždňov, čo ju radí medzi menej chránených zamestnancov v porovnaní napríklad s Dánskom.
- Minimálna mzda: V januári 2019 bola minimálna mesačná mzda vo Veľkej Británii nad 1000 €, čo ju radí medzi krajiny s vyššou minimálnou mzdou v EÚ.
Kultúrne rozdiely a osobná skúsenosť
Život v Spojenom kráľovstve prináša aj mnoho kultúrnych odlišností, na ktoré si Slováci musia zvyknúť. Mladá rodina Lucia s manželom Patrikom a dcérami Barborkou a Nelkou, ktorá žije v Lutone, si po desiatich rokoch zvykla, no niektoré veci im dodnes chýbajú. „Nedokážem si zvyknúť na dve batérie na umývadle - z jednej tečie horúca a z druhej ľadová voda,“ opisuje Lucia. Taktiež ich prekvapuje množstvo pravidiel, napríklad zákaz zobrať deti počas školy na dovolenku bez vážneho dôvodu, pričom za päť dní hrozí pokuta 60 libier na dieťa.
Napriek týmto rozdielom, rodina sa cíti v Spojenom kráľovstve rovnocenne. „Spojené kráľovstvo je veľmi tolerantná krajina, vďaka čomu sme sa nemuseli ničoho vzdať, ani naše zvyky im nepripadajú bizarné,“ hovorí Lucia. Deti sa cítia byť rovnocenné a ich angličtina je na dobrej úrovni. Angličania sú podľa nej milí, slušní a snažia sa pomôcť a poradiť.
Lucia si pochvaľuje aj prístup zamestnávateľov. „Nikdy mi nedali pocítiť, že som „iba“ ich upratovačka. Často sa mi stáva, že od nich dostanem správu, v ktorej mi ďakujú za upratanie domu. Vždy na Vianoce od nich dostanem darček a extra výplatu. Neviem si predstaviť, že by som niečo podobné zažila na Slovensku.“
Z Anglicka by si Lucia preniesla najmä školský systém a kamarátstva detí, ako aj postoj k životu - ľudia si viac užívajú, tešia sa a menej sa sťažujú. Menej sa tiež naháňajú za materiálnymi vecami. „Slováci by sa mohli viac tešiť z toho, čo majú a nemuseli by len hundrať na to, čo nemajú,“ dodáva s úsmevom.
Na druhej strane, zo Slovenska by preniesli najmä poriadny sneh a niektoré potraviny, ktoré sa v Anglicku ťažko zháňajú - polohrubá múka, horčica, klobása, slaninka či spišské párky. Chýba im aj rodina, priatelia a naoko obyčajné veci ako káva s kamarátkou po práci či korčuľovanie na mestskom klzisku.
Budúcnosť a rozhodovanie
Možnosť žiť v Libyi, na Slovensku alebo vo Veľkej Británii predstavuje pre mnohé rodiny dilemu. Libyjská kultúra je síce konzervatívna, no ponúka zabezpečenie bývania a práce, čo je pre mnohých lákavé. Slovensko je liberálnejšie, no často bez istôt a perspektívy. Veľká Británia, napriek brexitu, stále ponúka príležitosti, no s vyššími nákladmi na život a potenciálnymi kultúrnymi bariérami.
Kľúčovým faktorom pri rozhodovaní by mala byť nielen ekonomická situácia, ale aj osobná spokojnosť, možnosť sebarealizácie a celková kvalita života. Ako ukázali skúsenosti mnohých Slovákov, život v zahraničí nie je vždy jednoduchý, no prináša aj nové pohľady a možnosti, ktoré môžu obohatiť život jednotlivca i celej rodiny.