Predaj nehnuteľnosti, najmä bytu, predstavuje pre každého významný krok, avšak pre osoby so zdravotným postihnutím (ŤZP) sa tento proces môže skomplikovať pridanými faktormi. Pochopenie právnych rámcov, dostupných kompenzácií a špecifických požiadaviek na bývanie je kľúčové pre úspešné zvládnutie tejto situácie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach a podmienkach, ktoré majú ŤZP osoby pri predaji bytu, ako aj o finančnej podpore, ktorú môžu získať na úpravu bývania alebo kúpu iného bytu.
Financovanie a podpora pre bezbariérové bývanie
V Európe žije viac ako 50 miliónov občanov so zdravotným postihnutím, ktorých každodenný život často sťažujú prekážky, ktoré si zdraví ľudia ani neuvedomujú. Ide o veci ako vysoké obrubníky, tiché semafory, rýchlo sa zatvárajúce dvere, nedostupné budovy či zle zaparkované autá. Obmedzenia sa však často nachádzajú aj na samotných pracoviskách a v domovoch týchto ľudí. Pre bezproblémový život si vyžadujú najmä špeciálne upravené obytné priestory, ktoré by ich neobmedzovali vo výkone bežných činností. Na Slovensku je však bezbariérových bytov ešte stále pomerne málo. To však nemení nič na fakte, že aj tie, ktoré existujú, sa boria s mnohými problémami. Studené izby, nezateplené steny či zatekanie, ich situácia je podobná ako pri štandardných bytoch. Lepšia situácia je v Škandinávskych krajinách a v krajinách západnej Európy. Prestavba bytov a domov na tzv. bezbariérové, ktoré by mali uľahčiť zdravotne postihnutým ľuďom každodenný život, je náročný a pre niektoré rodiny aj finančne neúnosný krok.
Na Slovensku existuje v súčasnosti niekoľko možností, ako získať peniaze na stavbu bezbariérového bytu alebo domu, alebo prestavbu klasického bytu a domu, pri ktorom sú odstránené bariéry. V prvom rade sa môžu občania obrátiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) so žiadosťou na priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného bytu alebo garáže na základe zákona o sociálnej pomoci. V prípade, že neuspejú, môžu požiadať o finančnú podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Táto podpora je určená na výstavbu bytu v bytovom alebo rodinnom dome, vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, vstavbou, prístavbou, alebo prestavbou nebytového priestoru. Žiadosť sa vzťahuje aj na výstavbu alebo dostavbu zariadenia sociálnych služieb alebo prestavbu nebytového priestoru na zariadenie sociálnych služieb určených pre občanov, ktorí potrebujú pomoc podľa osobitného predpisu. Finančná podpora sa vzťahuje aj na kúpu bytu alebo obnovu bytovej budovy.
Ďalšou alternatívou pri získavaní príspevku je písomná žiadosť adresovaná na miestny obecný úrad na pridelenie bezbariérového bytu. Jedinou platnou architektonickou normou pre bezbariérovú architektonickú tvorbu je v súčasnosti Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. Požiadavky vyhlášky sa vzťahujú na stavbu rodinných domov a ostatných budov, ktoré sú určené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. To znamená, že na byty a domy osobitného určenia. Teda také, ktoré budú užívať osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Vyhláška upravuje aj výstavbu nebytovej budovy v časti určenej na užívanie verejnosťou a stavby, v ktorých sa predpokladá zamestnávanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Teda tzv. stavba s chráneným pracoviskom. Vyhláška sa venuje aj problematike výstavby inžinierskych stavieb v časti určenej na užívanie verejnosťou.
Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa považuje aj úprava vstupu do bytového domu, prístup do bytu a úprava prístupu k výťahu, ale tiež zmeny, ktorými sa upravuje existujúce zariadenie v byte, rodinnom dome alebo v garáži. Naopak, za úpravu nemožno považovať vybudovanie nového objektu alebo zariadenia, ktorými sú kúpeľňa, WC, plyn, kanalizácia, vodovod, alebo úprava bytu z dôvodu opotrebovania úpravy alebo prekročenia životnosti úpravy.
Za bariéry v byte, bytovom alebo rodinnom dome a garáži sa považujú prekážky, v dôsledku ktorých nie je zdravotne postihnutý občan schopný sa premiestňovať, orientovať, dorozumievať, zabezpečiť si sebestačnosť rovnakým spôsobom ako zdravá fyzická osoba rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok. Na odstránenie bariér v byte alebo rodinnom dome môžu ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo orientácie dostať najviac 200 000 korún (čo zodpovedá približne 6 638,79 eurám). Príspevok na odstránenie bariér v garážach je možný najviac vo výške 50 000 korún (približne 1 659,70 eurám). Výška príspevku sa pri tom určuje percentuálnou sadzbou, ktorá závisí od ceny úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže a príjmu občana a spoločne posudzovaných osôb. Cena úpravy bytu alebo rodinného domu sa zohľadňuje najviac v sume 550 000 Sk (približne 18 250,75 eurám) a cena úpravy garáže sa zohľadňuje najviac v sume 50 000 Sk (približne 1 659,70 eurám). Úpravy musia byť zrealizované do troch mesiacov od poskytnutia finančného príspevku.
Od roku 2004 je v platnosti zákon, ktorý umožňuje predať do osobného vlastníctva aj nájomné bezbariérové byty. Na Slovensku je už aj príručka s názvom Bývanie bez bariér, ktorá obsahuje návrhy rodinných domov a bytov pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. K nahliadnutiu je aj v Centre samostatného života n.o., ktoré sa zaoberá aj poradenstvom pri prestavbe a úprave bytových priestorov, v prípade odstraňovania bariér a získavania finančných prostriedkov na ich realizáciu.
V roku 2006 bola prijatá Dohoda OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorú doteraz podpísalo 117 krajín sveta. Koncom septembra sa k nim pridalo aj Slovensko. V dohovore sa okrem iného hovorí aj o zabezpečení bezbariérových vstupov do verejných budov a dopravných prostriedkov. V Európskej únii žije ešte stále veľké množstvo ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sú vylúčení z plného zaradenia sa do spoločnosti a účasti na jej živote a nemôžu využívať základné ľudské a občianske práva. Osobitne sa zdôrazňuje najmä integrácia postihnutých detí.
Domov bez bariér: Špecifické požiadavky na bývanie
Základná požiadavka na bezbariérový byt alebo rodinný dom je, aby bol rozlohou väčší. Požiadavkou je minimálne 90 m², aj keď je otázka bezbariérových priestorov veľmi špecifická, pretože závisí od konkrétneho postihnutia. Samozrejmosťou by mal byť bezbariérový prístup do bytu a prístupný výťah. Zbytočné komplikácie vznikajú pri projekcii schodísk, ktoré sú pre ľudí na invalidných vozíkoch nezdolateľné. Riešenie prostredníctvom rámp a výťahových plošín síce existujú, no vyžadujú si neprimerane vysoké náklady, preto môžu byť pre niektoré rodiny úplne nereálne.
Miestnosti a chodby v byte alebo v rodinnom dome by mali byť dostatočne veľké natoľko, aby sa na nich dokázal otočiť invalidný vozík okolo vlastnej osi. Samozrejmosťou sú pre bezbariérové miestnosti aj bezbariérové prahy a šírka všetkých dverí minimálne 80 cm. Na dverách by mali byť madlá, aby sa dvere dali vozíčkarom prakticky a jednoducho zatvárať. Určité požiadavky sú kladené aj na osadenie okien. Ich umiestnenie by malo byť v takej výške, aby boli dostupné osobe používajúcej invalidný vozík. Samozrejmosťou je požiadavka kľučiek na spodnej strane, aby sa dalo s oknami ľahko manipulovať.
Špeciálne požiadavky sú kladené aj na výber správnej podlahy v byte alebo rodinnom dome, v ktorom býva vozíčkar. Jej výber by mal podliehať niekoľkým kritériám. V prvom rade by mala byť protišmyková, ľahko udržiavateľná a odolná voči nárazom. Nie je to však iba požiadavka bezpečnej kuchyne alebo kúpeľne, ale celého bytu alebo domu. Najvhodnejšou formou je laminátová podlaha alebo keramické dlaždice. Na podlahách by mali byť odstránené všetky nerovnosti a nepravidelnosti, a taktiež by podlaha v jednotlivých miestnostiach mala byť bez výškových rozdielov. Pri realizácii takýchto miestností je potrebné prihliadať na požiadavky všetkých užívateľov a nájsť pri tom najoptimálnejšie riešenia. Mnohé rodiny sú pri realizácii bezbariérového bývania obmedzované najmä finančnými možnosťami. Preto je najvhodnejším spôsobom realizácie prestavby za pomoci odborníka so skúsenosťami. Predísť sa tak dá mnohým sklamaniam a nepredvídateľným problémom, ktoré sa objavia až po čase.
Bezbariérová kúpeľňa: Funkčnosť a bezpečnosť
Jednou z miestností, ktoré môžu znamenať pre zdravotne postihnutých ľudí veľké problémy, je aj kúpeľňa. Pri tom je samozrejmosťou, že ich využívanie je pre človeka, ktorý má problémy s pohybom alebo je na vozíku, priam nutné a veľmi dôležité. Kúpeľne pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie by tak mali byť nielen komfortné, ale predovšetkým funkčné. To však neznamená, že odstrániť bariéry je totožné s odstránením prahov a schodov.
V prvom rade, by mali byť bezbariérové kúpeľne dostatočne veľké a priestranné, aby v nich bola možná ľahká manipulácia s invalidným vozíkom. S tým súvisia aj rozšírené vstupné dvere. Na ich rozmery by sa malo myslieť už pri výstavbe, ale pri prestavbe. Zaužívaná šírka 60 cm pre pohyb s invalidným vozíkom nepostačuje. Samozrejmosťou by mali byť dvere široké minimálne 80 cm, ľahko otvárateľné, najlepšie do oboch strán alebo zasúvateľné.
Ďalším problémom môže byť umiestnenie záchodovej misy. Pri jej osádzaní by sa malo prihliadať, či ju bude používať človek odkázaný na invalidný vozík alebo človek s problémovým zohýbaním. Toaleta pre vozíčkara by mala byť umiestnená v bežnej výške alebo o niečo nižšie. Jej umiestnenie by nemalo byť nižšie ako 45 cm a vyššie ako 52 cm. Pomocou pre vozíčkarov sú aj pohyblivé držadlá, ktoré sa v prípade asistencie ďalšieho človeka dajú sklopiť. Naopak, záchodová misa pre človeka s problematickým zohýbaním môže byť umiestnená o niečo vyššie.
Ďalšie obmedzenia môže znamenať aj osadenie normálne veľkého umývadla. Bezbariérové umývadlo má prednú stranu ohnutú dovnútra, má špeciálne upravený sifón. Pri výbere sprchovacieho kúta alebo vane je voľba pre imobilných ľudí takmer samozrejmá. Sprchovací kút je praktickejší aj pre starších a menej pohyblivých ľudí. Samozrejmosťou by mala byť výška totožná s výškou podlahy. Takže nie sú vhodné žiadne schodíky ani prah. Pomocou sú aj držadlá a protišmyková podložka s vhodnou sedačkou. Batéria by mala byť pohyblivá, tak aby vyhovovala konkrétnym požiadavkám užívateľa. Protišmyková podlaha by mala byť aj v celom priestore kúpeľne, aby tak bola zachovaná bezpečnosť pri základných hygienických úkonoch.
Bezbariérová kuchyňa: Ergónomia a dostupnosť
Kuchyňa je popri kúpeľni jednou z miestností, ktoré si vyžadujú starostlivejší a citlivejší spôsob úprav pri prispôsobovaní pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu alebo orientácie. Základným problémom býva umiestnenie kuchynskej linky, okien či elektrospotrebičov. Zachovaná by mala byť požiadavka veľkého voľného priestoru, tak aby v ňom bola možná aj pohyblivosť s invalidným vozíkom. Osoba s obmedzeným pohybom by mala mať možnosť voľného pohybu ku všetkým zariadeniam, ktoré sú bežnou súčasťou života. Znamená to teda zabezpečiť bezpečný prístup ku všetkým skrinkám, chladničke, elektrospotrebičom, ale aj umývadlu.
Dôležitým faktorom je pôdorys kuchyne, čo sa dá samozrejme najlepšie dodržať najmä pri výstavbe rodinného domu. V klasických panelákových kuchyniach je situácia o niečo zložitejšia, aj tu sa však dá nájsť riešenie. Vhodné je umiestnenie nábytku do tvaru L alebo U. Medzi jednotlivými prvkami by malo byť dostatočné miesto pre otáčanie invalidného vozíka. Varná doska by nemala byť osadená do rohu kuchynskej linky. Vhodné je aj umiestnenie drezu v jej blízkosti. Umývadlo by malo byť s pákovou batériou, ktorá je ľahko ovládateľná. Výška pracovnej dosky navrhnutá pre vozíčkara by nemala byť vyššia ako 750 mm. Vzdialenosť spodnej strany dosky od podlahy by mala byť približne 700 mm. Šírka pracovnej dosky by mala byť v rozmedzí 900 až 1 200 mm. Horné skrinky by mali byť do výšky maximálne 1 400 mm, pričom poličky nad pracovnou doskou by nemali byť hlbšie ako 300 mm. Vo výške kuchynskej linky by mali byť aj ovládače svetla a zásuvky. To znamená, že ich výška by mala byť približná ako výška zdvihnutej ruky.
Umiestnenie elektrospotrebičov by malo byť nielen efektívne, ale predovšetkým bezpečné. Najlepšie je, ak sa dajú umiestniť tak, že sa pod ňou nachádza plocha, pod ktorú môže vozíčkar zasunúť. Pri výbere typu sporáka je najvhodnejší elektrický sporák, ktorý má ovládacie prvky na prednej strane. Aj umiestnenie chladničky a mrazničky by malo byť na úrovni kuchynskej linky, tak aby boli dosiahnuteľné všetky jej časti. Pre praktické užívanie kuchynských priestorov je potrebný aj správny výber jedálenského stola a stoličiek. Vhodné sú najmä pohyblivé kusy nábytku, s ktorými sa dá ľahko manipulovať. Jedálenský stôl by mal byť stabilný, aby tak bolo zabránené prípadnému prevrhnutiu. Optimálna výška jedálenského stola, podobne ako výška kuchynskej linky, je 720 až 750 mm. Pričom by malo byť samozrejmosťou, že sa pod stôl dá zasunúť invalidný vozík. Stoličky by mali mať výšku sedenia približne 500 mm. Aj pri nich sa vyžaduje podmienka stability.
Bezbariérová spoločnosť: Prístupnosť verejných priestorov
Požiadavka bezbariérového prístupu a charakteru stavby sa nevyžaduje len v domácom prostredí. Pre aktívne zapojenie invalidných ľudí do všetkých aspektov spoločenského života sú potrebné aj bezbariérové školy, úrady, reštaurácie a mnoho iných objektov. Slovenská realita je však skôr opakom, a tak sa ľudia s obmedzeným pohybom stretávajú s problémami aj pri vybavovaní bežných záležitostí. Bezbariérovosťou sa môžu „pochváliť“ viaceré krajské úrady. Podobne sú vybavené aj niektoré banky, poisťovne, zdravotnícke zariadenia a zariadenia služieb, školy, či kultúrne zariadenia. Výnimkou nie sú ani obchodné domy a nákupné centrá. Horšia situácia nastáva v prípade, že chcete ubytovať väčšiu skupinu vozíčkárov na jednom ubytovacom mieste. Väčšina hotelov má zvyčajne jednu až dve bezbariérové izby. Zvyčajne majú bezbariérové budovy vybudovaný bezbariérový vchod so zvončekom, ktorý slúži na privolanie pracovníka, ktorý vchod otvorí. Na to nadväzuje existencia výťahov, za pomoci ktorých sa dá dostať na všetky poschodia. Praktickým riešením sú aj parkovacie miesta v blízkosti bezbariérového vstupu, kde nie sú prekážky pre pohyb s vozíkom. Na požiadavky ľudí so zdravotným postihnutím sa občas zabúda aj pri realizácii verejných toaliet.
Ubytovacie zariadenia a obchodné domy: Štandardy pre všetkých
Spomínaná vyhláška č. 532/2002 Z.z. upresňuje aj požiadavky na technickú a architektonickú realizáciu ubytovacích zariadení, ako sú hotely, motely a penzióny. V izbách určených na ubytovanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť priechodná šírka predsiene 1 500 mm a dĺžka 2 200 mm. Vyhláška upravuje aj plochu izieb: najmenšia plocha jednopostelovej izby je 8 m² a dvojpostelovej je 12,6 m². V prípade, že má izba viac ako dve postele, na každú posteľ sa zväčšuje podlahová plocha najmenej o 5 m². Zariadenie na osobnú hygienu musí mať plochu najmenej 4 m². Požiadavky imobilných ľudí by mali byť zohľadňované aj pri realizácii predajní.
Peňažné príspevky pre osoby s ŤZP: Kompenzácia sociálnych dôsledkov
Ťažko zdravotne postihnuté osoby majú na Slovensku možnosť požiadať o rôzne peňažné príspevky, ktoré im majú kompenzovať sociálne dôsledky ich zdravotného postihnutia. Tieto príspevky sú určené na pokrytie zvýšených výdavkov a uľahčenie integrácie do spoločnosti. Dôležité je vedieť, že o príspevky je potrebné žiadať na ÚPSVaR.
Peňažné príspevky pre osoby s ŤZP sa delia na dve základné kategórie: opakované a jednorazové. Opakované peňažné príspevky sa poskytujú pravidelne, mesačne a slúžia na pokrytie bežných výdavkov spojených so životom s ŤZP. Patrí sem príspevok na osobnú asistenciu, príspevok na prepravu, príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a príspevok na opatrovanie. Jednorazové peňažné príspevky sa poskytujú jednorazovo na konkrétny účel, ako je napríklad kúpa pomôcky, úprava bytu alebo vozidla.
Nárok na peňažný príspevok a jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím ÚPSVaR o jeho priznaní. Príspevok sa vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku, a to za celý kalendárny mesiac. Opakovaný peňažný príspevok sa vypláca mesačne pozadu.
Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na ÚPSVaR podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Žiadosť musí obsahovať odôvodnenie a lekársku správu, na základe ktorej žiadate o príspevok. V prípade niektorých príspevkov je potrebný komplexný lekársky posudok (musí byť vypracovaný najviac 60 dní po začiatku konania). Rozhodnutie o príspevku vydá úrad na základe písomnej žiadosti, pričom podkladom je komplexný posudok. Za ŤZP osobu sa považuje ten, koho miera funkčnej poruchy telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností dosahuje najmenej 50 %.
Dôležité upozornenia: Využitie príspevku sa sleduje. Ak pred uplynutím 7 rokov (10 rokov pri druhej pomôcke) pomôcku predáte, darujete, stratíte alebo pokazíte, musíte príspevok vrátiť. Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na príspevok (napr. osoba s ŤZP zomrie), je potrebné to nahlásiť na ÚPSVaR.
Jednorazové peňažné príspevky podrobnejšie
Medzi jednorazové peňažné príspevky patria:
- Príspevok na kúpu pomôcky: Poskytuje sa najviac vo výške 11 617,88 €. Ak si pomôcka vyžaduje opravu alebo ak je osoba s ŤZP odkázaná na úpravu pomôcky a táto úprava vyžaduje opravu, suma sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny opravy a príjmu osoby s ŤZP.
- Príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia: Poskytuje sa na kúpu a inštaláciu zariadenia a stavebnú úpravu, ak je potrebná na inštaláciu a prevádzku. Výška príspevku sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny zdvíhacieho zariadenia a príjmu osoby s ŤZP. Príspevok je najviac 11 617,88 eura.
- Príspevok na kúpu osobného motorového vozidla: Môže ho dostať ten, kto je odkázaný na individuálnu prepravu autom. Výška príspevku sa určuje podľa ceny vozidla a príjmu osoby s ŤZP, pričom maximálna suma ceny vozidla je 26 555,14€.
- Príspevok na úpravu osobného motorového vozidla: Môže ho dostať ten, kto je odkázaný na individuálnu prepravu autom, a to na úpravu auta, ktorého je vlastníkom alebo spoluvlastníkom a ktoré nie je staršie ako päť rokov. Vypláca sa v sume najviac 6 638,79 eura.
- Príspevok na úpravu bytu, domu alebo garáže: Možno príspevok poskytnúť osobe s ŤZP, ktorá je odkázaná na úpravu bytu, domu alebo garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť.
Opakované peňažné príspevky podrobnejšie
Medzi opakované peňažné príspevky patria:
- Príspevok na osobnú asistenciu: Tento príspevok je určený na odmenu človeka, ktorý je osobným asistentom človeka s ťažkým zdravotným postihnutím. Na príspevok má nárok osoba s ŤZP, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu. Maximálne je možné poskytnúť 7 300 hodín osobnej asistencie ročne. Výška príspevku sa vypočítava ako počet hodín osobnej asistencie využitých za rok, vynásobený sadzbou za hodinu osobnej asistencie - 5,83 €. Príspevok sa znižuje o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť.
- Príspevok na prepravu: Príspevok sa poskytuje na základe dokladovaných nákladov na dopravu (bločky) a príjmu osoby s ŤZP.
- Príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov: Príspevok sa poskytuje na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, hygienu, šatstvo, obuv, bývanie a prevádzku osobného motorového vozidla.
Finančná podpora na bývanie od Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB)
Keďže banky neposkytujú ŤZP osobám žiadne zásadné výhody pri žiadosti o úver na bývanie, Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) sa snaží riešiť ich zložitú situáciu s bývaním. ŠFRB poskytuje zvýhodnenú finančnú podporu na bývanie zdravotne znevýhodneným osobám, ak splnia stanovené podmienky. O podporu môže požiadať priamo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo člen domácnosti, ktorej členom je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a žije v spoločnej domácnosti so žiadateľom aspoň jeden rok. Štátny fond stanovuje aj maximálnu podlahovú plochu bytu, na ktorú je možné čerpať finančnú podporu. V bytovom dome ide o maximálne 80 m² vrátane plochy balkónov, lodžií a terás a v rodinnom dome maximum predstavuje 120 m², pričom do podlahovej plochy sa nezapočítava podlahová plocha balkónu, lodžie a terasy. Finančná podpora sa poskytuje vo forme úveru do 100 % z obstarávacieho nákladu stavby, najviac však do 120-tisíc eur. Lehota splatnosti úveru u ŤZP osôb predstavuje maximálne 40 rokov až do 65. roku žiadateľa či žiadateľov. Za úver je možné ručiť výhradne nehnuteľnosťou, pričom hodnota nehnuteľnosti musí byť vyššia alebo rovnaká ako výška požadovaného úveru. Na podanie žiadosti o finančnú podporu majú záujemcovia v tomto roku čas najneskôr do 30. septembra.
Podmienky Štátneho fondu rozvoja bývania stanovujú aj príjmový strop a minimum príjmov, ktoré je potrebné splniť pri žiadosti o úver. Zároveň je potrebné splniť aj minimálny príjem, kde priemerný mesačný čistý príjem domácnosti za predchádzajúci kalendárny štvrťrok po odčítaní 1,3-násobku životného minima domácnosti a odčítaní záväzkov musí dosiahnuť alebo byť vyšší ako je výška mesačnej splátky požadovaného úveru. Životné minimum je pre dvojčlennú domácnosť (dve plnoleté osoby) od 1. júla 2022 do konca júna tohto roka 397,95 eur. Od júla tohto roka sa životné minimum po novom pre dve plnoleté osoby zvýši na 448,50 eura a pre jednu samostatnú osobu na 264,20 eura. K pôvodnej žiadosti o finančnú podporu je možné požiadať o zvýšenie poskytnutej podpory v prípade, ak preukázateľne nastali skutočnosti, ktoré vytvárajú možnosť pre zvýšenie podpory.
Príspevok na úpravu bytu, domu alebo garáže: Zlepšenie kvality života osôb s ŤZP
Život so zdravotným postihnutím predstavuje množstvo výziev, ktoré sa týkajú aj prispôsobenia bývania špecifickým potrebám. Slovenská republika poskytuje peňažné príspevky na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže s cieľom zlepšiť kvalitu života osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP).
O peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže môže žiadať fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné podmienky:
- Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP): Žiadateľ musí mať priznané ŤZP s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
- Odkázanosť na úpravu: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) musí v komplexnom posudku konštatovať, že žiadateľ je odkázaný na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. Tento posudok zohľadňuje zdravotný stav žiadateľa a bariéry v jeho bývaní.
- Príjem a majetok: Príjem žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb nesmie presiahnuť päťnásobok sumy životného minima (t.j. 1 420,65 €). Hodnota majetku žiadateľa nesmie presiahnuť 39 833 eur (do majetku sa nezapočítava nehnuteľnosť užívaná na trvalé bývanie a jedno osobné motorové vozidlo).
- Trvalý pobyt: Žiadateľ musí mať trvalý pobyt v upravovanom byte alebo rodinnom dome. V prípade úpravy garáže musí byť žiadateľ jej vlastníkom alebo musí byť garáž súčasťou nájomného bytu.
Výška peňažného príspevku sa určuje percentuálnou sadzbou z ceny úpravy a príjmu žiadateľa. Maximálna suma, ktorú môže štát vyplatiť za sedem rokov, je 6 638,79 eura na úpravu bytu alebo domu a 1 659,70 eura na úpravu garáže. Počas tohto obdobia je možné žiadať o príspevok aj opakovane, ale ďalší príspevok je možné poskytnúť až po vyúčtovaní predchádzajúceho.
Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na ÚPSVaR podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Žiadosť musí obsahovať odôvodnenie a k žiadosti treba doložiť lekársky nález, potvrdenie o príjme, čestné prehlásenie o majetku a ďalšie doklady, ktoré určí úrad. Na základe žiadosti úrad zabezpečí vypracovanie komplexného posudku, ktorý zhodnotí zdravotný stav žiadateľa a jeho odkázanosť na úpravu bývania. Pracovník úradu vykoná aj osobnú obhliadku upravovanej nehnuteľnosti. Po vypracovaní komplexného posudku úrad rozhodne o priznaní alebo nepriznaní peňažného príspevku. Lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 30 dní od vyhotovenia posudku.
Dôležité upozornenia: Peňažný príspevok sa neposkytne na úpravy, ktoré boli vykonané pred dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o peňažných príspevkoch. Ak osoba s ŤZP pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia príspevku zmení trvalý pobyt, predá, daruje alebo prenajme byt, rodinný dom alebo garáž, je povinná vrátiť poskytnutý peňažný príspevok alebo jeho pomernú časť.
Vykonať úpravu bytu, rodinného bytu alebo garáže treba do šiestich mesiacov od poskytnutia peňažného príspevku, najneskôr však do deviatich mesiacov, ak úpravu nie je možné vykonať z dôvodov na strane osoby, ktorá vykonáva úpravy.
Ďalšie peňažné príspevky pre osoby s ŤZP
Okrem peňažného príspevku na úpravu bývania existujú aj ďalšie peňažné príspevky pre osoby s ŤZP, ktoré slúžia na kompenzáciu ich zdravotného postihnutia a zlepšenie kvality ich života. Medzi ne patria:
- Príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
- Príspevok na osobnú asistenciu
- Príspevok na opatrovanie
- Príspevok na kúpu, výcvik používania a úpravu pomôcky
ŤZP alebo invalidita? Príspevky alebo invalidný dôchodok?
Byť držiteľom preukazu ŤZP (ťažko zdravotne postihnutý) znamená mať uznaný zdravotný stav, ktorý človeku dlhodobo alebo trvalo obmedzuje schopnosť žiť bežný život. Ťažkým zdravotným postihnutím sa podľa zákona rozumie taký stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať základné životné úkony o viac než 50 percent v porovnaní so zdravým človekom. O posúdení rozhoduje posudkový lekár úradu práce na základe predloženej zdravotnej dokumentácie. Žiadosť o preukaz ŤZP môže podať každý občan Slovenska, ktorý má dlhodobé alebo trvalé zdravotné postihnutie.
Po schválení žiadosti úrad vydáva preukaz ŤZP, prípadne preukaz ŤZP s označením ‚sprievodca‘. Ten sa priznáva v prípadoch, keď človek potrebuje pri pohybe a orientácii pomoc inej osoby. Tento typ preukazu otvára ešte širší rozsah výhod, vrátane bezplatnej prepravy v mestskej doprave alebo bezplatného cestovania vlakom pre sprievodcu.
Držiteľ ŤZP má nárok na praktické výhody, ako sú zľavy na cestovnom, parkovanie na vyhradených miestach alebo oslobodenie od niektorých poplatkov. Veľmi dôležitou súčasťou systému pomoci sú aj finančné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP. Tie vyplývajú zo zákona č. 447/2008 Z. z. a poskytuje ich štát prostredníctvom úradov práce. Zahŕňajú široké spektrum pomoci - od príspevku na osobnú asistenciu, cez príspevok na opatrovanie, až po zaplatenie nákladov spojených s úpravou bývania, kúpu kompenzačných pomôcok alebo aj motorového vozidla. Každý z týchto príspevkov má presne určené podmienky, výšku a spôsob výpočtu.
Značná časť výhod spočíva aj v daňových úľavách. Osoby s ŤZP si môžu uplatniť vyššiu nezdaniteľnú časť základu dane, čo v praxi znamená nižšiu daň z príjmu. V prípade, že ŤZP osoba pracuje alebo podniká, môže si odpočítať viac ako bežný daňovník. Zároveň platí, že ak má ŤZP osoba auto, môže požiadať o odpustenie registračného poplatku pri jeho prvej evidencii. Niektoré výhody sú nefinančné, no pre praktický život rovnako dôležité. Ide napríklad o prednostné vybavovanie na úradoch, možnosť parkovať na vyhradených miestach, vstupy do kultúrnych zariadení so zľavami alebo zdarma, či dokonca zľavy na mobilné služby a bankové produkty.
RE-PAS príspevok: Rekvalifikácia pre uplatnenie na trhu práce
RE-PAS je príspevok na rekvalifikáciu, ktorý poskytuje ÚPSVaR. O RE-PAS sa oplatí žiadať vtedy, ak máte ŤZP a vaša súčasná kvalifikácia vám neumožňuje nájsť si vhodné zamestnanie, chcete zmeniť svoje profesijné zameranie a potrebujete na to absolvovať rekvalifikačný kurz, alebo potrebujete doplniť vedomosti a zručnosti v oblasti, v ktorej už pracujete, aby ste si udržali zamestnanie alebo získali lepšiu pozíciu.
Podmienky pre získanie RE-PAS: Musíte byť evidovaný/á na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Rekvalifikačný kurz musí byť akreditovaný Ministerstvom školstva SR.
Invalidných dôchodcov, ale aj zdravotne znevýhodnených ľudí pribúda. Ich problémy, aspoň čiastočne, zmierňujú viaceré výhody a zľavy. Zdravotne postihnutých (ZP) a invalidných občanov zákon chráni, aj pokiaľ ide o ich zamestnávanie. "Žiadateľ ŤZP môže získať úver vo výške sto percent z obstarávacích nákladov na výstavbu alebo kúpu bytu s maximálnym limitom úveru 120 000 eur na byt, s lehotou splatnosti maximálne 40 rokov a s 1 % úrokovou sadzbou,“ približuje podmienky Rastislav Lackovič, hovorca Štátneho fondu rozvoja bývania. Potrebu zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím osobitnú starostlivosť vo všetkých oblastiach života zakotvuje aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Cieľom je vytvoriť optimálne podmienky pre implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dôležitým bodom je aj implementácia nástrojov podpory a pomoci zameraných na zvýšenie zamestnateľnosti a zamestnanosti občanov so zdravotným postihnutím, ale aj zmeny v zákone o sociálnom poistení, pokiaľ ide o určovanie invalidného dôchodku, teda upraviť percentuálnu mieru poklesu schopnosti pracovať pri niektorých ochoreniach tak, aby presvedčivo zodpovedala závažnosti poškodenia zdravia, a zaradiť nové druhy ochorení (v súlade s aktuálnymi medicínskymi poznatkami), čo bude mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp. uznanie invalidity s vyššou percentuálnou mierou poklesu schopnosti pracovať, a tým aj vplyv na nárok na invalidný dôchodok a jeho výšku. Zdravotne znevýhodneným ľuďom pomáhajú prekonávať bariéry, aj keď len čiastočne, rôzne výhody a zľavy. "Pokiaľ ide o príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, môže o ne žiadať každý, kto je držiteľom preukazu osoby s ŤZP. Zdravotne postihnutých (ZP) a invalidných občanov zákon chráni, aj pokiaľ ide o ich zamestnávanie. Majú ale oveľa menej príležitostí zamestnať sa ako zdraví jedinci. Na zlepšenie ich pracovných možností slúžia viaceré príspevky na podporu zamestnávania týchto občanov alebo na začatie ich samostatného podnikania.
Predaj nehnuteľnosti a daňové povinnosti pre osoby s ŤZP
V súvislosti s predajom nehnuteľnosti je dôležité zorientovať sa aj v daňových povinnostiach. Zákon o zdravotnom poistení ukladá povinnosť platiť poistné aj z tzv. ostatných príjmov, do ktorých spadá aj príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľností. Povinnosť platiť poistné sa však nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktoré sú od platenia dane oslobodené.
Príjem z prevodu nehnuteľnosti je oslobodený od dane vtedy, ak uplynulo 5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti. Oslobodenie sa rovnako vzťahuje aj na príjmy z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa.
Z vymeriavacieho základu sa platí poistné vo výške 14 % (ak je platiteľom poistného osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je vo výške 7 % z vymeriavacieho základu).
Príklad: V roku 2020 ste predali nehnuteľnosť za 130 000 eur. Obstarávacia cena (t.j. cena, za ktorú ste nehnuteľnosť kúpili) bola 110 000 eur. Na nehnuteľnosti ste vykonali menšie stavebné úpravy v hodnote 5 000 eur a mali ste aj ďalšie výdavky súvisiace s predajom nehnuteľnosti vo výške 200 eur.
Výpočet: 130 000 - 110 000 - 5 000 - 200 = 14 800 eur.
Suma 14 800 eur predstavuje základ dane, z ktorého sa odvádza 19 % daň z príjmov FO, a zároveň z tejto istej sumy, t.j. zo sumy 14 800 eur sa platí poistné na zdravotné poistenie vo výške 14 %, čo predstavuje v tomto prípade sumu 2 072 eur.
Postup pri platení zdravotných odvodov pri predaji nehnuteľnosti: Ak ste dosiahli príjem z predaja nehnuteľnosti, vzniká Vám povinnosť podať daňové priznanie. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Údaje, ktoré ste uviedli v daňovom priznaní, zašle daňový úrad príslušnej pobočke zdravotnej poisťovne a tá následne vykoná sama ročné zúčtovanie poistného. Ročné zúčtovanie poistného vykoná a zašle do 30.9. zdravotná poisťovňa. Ak zdravotná poisťovňa zistí, že máte nedoplatok na poistnom, vydá výkaz nedoplatkov, kde okrem iného uvedie aj sumu dlžného poistného, ktorú máte zaplatiť. Proti výkazu nedoplatkov možno podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu.
Pozor! Po vykonaní platby do zdravotnej poisťovne je možnosť podať opravné daňové priznanie s doložením dodatočného nákladu, ktorým je odvod do zdravotnej poisťovne.