Posudzovanie Miesta Bydliska (Daňovej Rezidencie) v Medzinárodnom Kontexte

V súčasnej dobe, keď migrácia ľudí za prácou alebo osobnými dôvodmi narastá, najmä po vstupe Slovenska do EÚ, sa čoraz častejšie diskutuje o otázke daňovej rezidencie. Tento koncept, známy aj ako daňový domicil, je kľúčový pre určenie daňových povinností fyzických osôb v konkrétnych krajinách. Rozpoznanie daňovej rezidencie má zásadný vplyv na to, akým spôsobom a v akej výške sú príjmy jednotlivca zdaňované. Daňová rezidencia určuje, v ktorej krajine je osoba povinná platiť dane, čo môže ovplyvniť nielen príjmy z domácich zdrojov, ale aj z tých, ktoré pochádzajú z iných štátov. Ak živnostník nevedomky platí dane v krajine svojho trvalého pobytu, ale dlhodobo žije a pracuje na Slovensku, môže byť vystavený povinnosti platiť dane aj z ostatných príjmov dosiahnutých mimo SR podľa slovenských predpisov. K správnemu určeniu rezidencie je nevyhnutné zohľadniť medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak sú medzi dotknutými krajinami uzatvorené.

Kto je daňový rezident v Slovenskej Republike?

Podľa slovenského zákona o dani z príjmov (ZDP) je daňovým rezidentom fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenska alebo sa tu zdržiava viac ako 183 dní v priebehu roka. Takýto rezident je zodpovedný za zdanenie svojich celosvetových príjmov na Slovensku. V zmysle § 32 ZDP daňové priznanie za rok 2013 bolo povinné podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP. Každá medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia má prednosť pred ZDP.

Dvojitá Rezidencia a jej Posudzovanie

V prípade, že je osoba považovaná za daňového rezidenta v Slovenskej republike a zároveň aj v inom štáte, hovoríme o dvojitej rezidencii. Tento jav sa musí posúdiť podľa medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ak existujú. V prípade, ak takáto zmluva existuje, na posúdenie daňovej rezidencie sa použije článok 4 zmluvy - daňový domicil, daňová rezidencia, ktorý stanovuje rozhodujúce kritériá pre stanovenie, v ktorom zmluvnom štáte je určitá osoba daňovým rezidentom. Zmluva rieši situácie, kedy naplnením niektorého z kritérií stanovenia daňovej rezidencie podľa vnútroštátnych predpisov štátov nastane situácia, že daňovník sa stáva rezidentom súčasne v obidvoch štátoch. V takýchto prípadoch sa používajú kritériá stanovené zmluvou.

Riešenie Konfliktu Dvojitej Rezidencie: Rozhraničovacie Kritériá

Dvojitá rezidencia sa stáva častým problémom, najmä pre jednotlivcov, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v jednej krajine, zatiaľ čo v inej majú trvalý pobyt. Ak sú splnené podmienky rezidencie oboch štátov, je nevyhnutné aplikovať rozhraničovacie kritériá. Tieto kritériá obvykle zahŕňajú:

• Stály byt: Prvým kritériom je vlastnenie alebo prenájom bytu, ktorý je prístupný na nepretržité použitie. Občan s trvalým pobytom v SR môže mať stály byt na území Slovenskej republiky aj v Nemecku. Napríklad, občan je vyslaný slovenským zamestnávateľom do Nemecka, za prácou dochádza na „týždňovky“. V takom prípade má stály byt na území Slovenskej republiky aj v Nemecku a pravidelne dochádza domov za rodinou, pričom je štátnym občanom Slovenskej republiky. Celková dĺžka pobytu môže byť napríklad 9 mesiacov.
• Stredisko životných záujmov: Toto kritérium zohľadňuje osobné a hospodárske väzby, ako sú rodinné vzťahy, zamestnanie či vlastníctvo nehnuteľností. Ak osoba pravidelne dochádza domov za rodinou, je to silný indikátor strediska životných záujmov v krajine pôvodu.
• Miesto obvyklého pobytu: Ak nie je možné určiť štát rezidencie na základe predchádzajúcich kritérií, určuje sa podľa miesta, kde sa osoba obvykle zdržiava.
• Štátna príslušnosť: Ak nie je možné stanoviť rezidenciu na základe predchádzajúcich kritérií, berie sa do úvahy občianstvo. V prípade, ak je osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.
• Vzájomná dohoda medzi úradmi: V prípade nezhody medzi rezidenciou dvoch štátov je možné dosiahnuť dohodu medzi príslušnými orgánmi.

Posudzovanie Príjmov zo Závislej Činnosti

Základným pravidlom je, že príjem zo zamestnania sa zdaňuje v štáte rezidencie daňovníka. Východiskom pre posudzovanie štátu, ktorý zdaňuje príjmy daňovníka zo závislej činnosti, je zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia vo svojom článku 15. Príjmami zo závislej činnosti sú podľa tohto článku platy, mzdy a ostatné podobné odmeny zahŕňajúce príjmy v naturáliách v súvislosti so zamestnaním. Výraz „môže byť zdanený“ v žiadnom prípade neznamená pre daňovníka možnosť vybrať si štát, v ktorom bude jeho príjem zdanený, ale umožňuje (dáva právo) krajinám výkonu činnosti predmetný príjem zdaniť.

Existujú však výnimky, ktoré sa týkajú najmä situácií, keď odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo základne prevádzkovanej zamestnávateľom v štáte výkonu činnosti. V takom prípade bude uvedený príjem zdaniteľný v štáte rezidencie daňovníka.

Príklady z praxe:

• Sezónne práce v zahraničí: Občan s trvalým pobytom v SR vykonával počas roku 2013 sezónne práce v Rakúsku ako zamestnanec rakúskej spoločnosti. Taktiež občan s trvalým pobytom v SR vykonával počas roku 2013 sezónne práce v Thajsku. V týchto prípadoch je dôležité posúdiť, či tieto činnosti zakladajú daňovú rezidenciu v zahraničí a aké sú zmluvné podmienky medzi SR a danými štátmi.
• Vyslanie zamestnanca: Občan je vyslaný slovenským zamestnávateľom do Nemecka, za prácou dochádza na „týždňovky“. Z pohľadu pracovnoprávneho vzťahu je stále zamestnancom slovenského zamestnávateľa. Vzhľadom na jeho väzby na SR (trvalý pobyt, rodina) a dĺžku pobytu môže byť stále považovaný za daňového rezidenta SR.
• Zamestnanec u zahraničného zamestnávateľa: Občan SR je zamestnaný u nemeckého zamestnávateľa. V takom prípade nie je potrebné posudzovať dĺžku vykonávania činnosti, pretože je zamestnaný zahraničným zamestnávateľom, a teda príjem je už zdaniteľný na území štátu, kde daňovník vykonáva fyzicky činnosť.
• Služobná cesta do Maďarska: Občan SR, rezident Slovenskej republiky, je zamestnancom slovenskej spoločnosti a bol vyslaný na služobnú cestu do Maďarska za účelom preškolenia zamestnancov obchodného partnera. Školenie bude vykonávať jeden mesiac. Slovenská spoločnosť nemá v Maďarsku umiestnenú stálu prevádzkareň. Vzhľadom na to, že sú splnené podmienky stanovené zmluvou (napr. dĺžka pobytu, absencia stálej prevádzkarne zamestnávateľa), príjem zamestnanca nebude podliehať zdaneniu v Maďarsku.
• Práca v Holandsku: Zamestnanci slovenskej spoločnosti sú vyslaní na prácu do Holandska. Po dobu poskytnutia pracovníkov poskytuje odmeny slovenská spoločnosť. Holandská spoločnosť uhrádza náklady spojené s vyslaním. Holandská spoločnosť poskytuje pracovné pomôcky, ochranné pomôcky, riadi a kontroluje prácu pracovníkov. V takýchto prípadoch je dôležité skúmať podstatu prípadov pred ich formou - obsah nad formou, a určiť, ktorý subjekt je skutočným zamestnávateľom.

"Skutočný Zamestnávateľ" a Medzinárodné Prenajímanie Zamestnancov

Vzhľadom na častosť zneužívania výnimky zo všeobecného pravidla pri medzinárodnom prenajímaní zamestnancov - vysielaní - kratšom ako 183 dní charakterizuje zmluva a národné legislatívy pojem „skutočný zamestnávateľ“. Ten je definovaný ako osoba vlastniaca právo na poskytnutie práce, ktorá súčasne znáša s tým súvisiace povinnosti a riziká. V prípadoch zneužitia výnimky tieto funkcie vykonáva užívateľ pracovnej sily. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov je dôležité skúmať podstatu pred formou.

Príjmy z Podnikania a Inej Samostatnej Zárobkovej Činnosti

Daňovník, ktorý dosiahol príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu, ich musí uviesť v daňovom priznaní. Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek platných v zahraničí a uvádzajú sa spoločne s príjmami dosiahnutými v tuzemsku. Príjem zo zahraničia sa v daňovom priznaní musí prepočítať na eurá.

Príklad živnostníka v ČR: V ČR pracoval počas roku 2013 ako živnostník. Príjem zo živnosti bol 176 000 CZK (6 406,52 €) a náklady 79 000 CZK (2 875,65 €). Tieto príjmy a náklady sa uvádzajú v oddiele VI, riadku 2 DP.

Zdaňovanie Príjmov z Predaja a Prenájmu Nehnuteľností v Zahraničí

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom „Zisky zo scudzenia majetku“ v príslušnej zmluve. Príjmy z prenájmu nehnuteľností sú v SR v zmysle zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 €.

Predĺženie Lehoty na Podanie Daňového Priznania

Daňovník, ktorý poberal v roku 2013 príjmy zo zdrojov v zahraničí, má možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania prostredníctvom oznámenia, ktoré podá svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania. V prípade, ak ale rezident Slovenskej republiky súčasne poberá aj iné zdaniteľné príjmy, je povinný podať daňové priznanie. Spôsob vysporiadania daňovej povinnosti z celosvetových príjmov určuje § 45 ZDP.

Stála Prevádzkareň a Jej Posudzovanie

Zahraničné osoby môžu na území iného štátu vykonávať ekonomickú činnosť za rovnakých podmienok a v rovnom rozsahu ako domáce spoločnosti. Podnikanie zahraničných osôb definuje § 21 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Podnikaním zahraničnej osoby na území SR sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území SR. Organizačná zložka nie je samostatnou účtovnou jednotkou.

Všeobecnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne v zmysle článku 5 ods. vzorovej zmluvy OECD sú:

• Miesto na podnikanie: Akékoľvek priestor, zariadenie alebo prevádzkové prostriedky, ktoré podnik používa na vykonávanie svojich činností. Nie je rozhodujúce, či sú tieto priestory vlastnené, prenajaté alebo inak dané podniku k dispozícii. Miesto podnikania jedného podniku môže byť situované dokonca v priestoroch inej osoby.
• Charakter miesta na podnikanie: Miesto na výkon činnosti by malo mať charakter hmotného majetku, ktorý má podstatný význam pre účely podnikania.
• Trvalosť: Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činností presiahne šesť mesiacov v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.

Príklady:

• Zamestnanec nemeckej spoločnosti používa dlhé časové obdobie kanceláriu v centrále druhej spoločnosti s cieľom preveriť plnenie zmluvy novonadobudnutou pobočkou.
• Obchodný zástupca pravidelne navštevuje svojho zákazníka za účelom vypracovania objednávok.
• Holandský podnik zaoberajúci sa cestnou dopravou používa nakladaciu plošinu v zákazníkovom sklade každý deň určitý počet rokov.
• Nemecká obchodná spoločnosť zriadila svoju obchodnú kanceláriu v Nitre s cieľom vykonávania konzultačných služieb pre klienta. Spolupráca bola ukončená po troch mesiacoch.

"Stavebná" Stála Prevádzkareň

Medzi činnosti daňovníka spadajúce do rámca „stavebnej“ stálej prevádzkarne je potrebné zahŕňať stavebné, montážne, inštalačné, resp. iné činnosti a práce. Stavebná stála prevádzkareň vznikne na území SR len v prípade, ak výkon týchto činností na stavenisku presiahne obdobie šiestich mesiacov. Do posudzovaného časového obdobia sa nezapočítavajú činnosti vykonávané na mieste projektu, ktoré nespadajú do rámca daného projektu.

Príklad: Talianska spoločnosť uzatvorila zmluvu o zabezpečení stavebných prác so slovenským hlavným dodávateľom stavby na obdobie 40 mesiacov, s prerušením stavebných prác počas zimných mesiacov. V zmysle medzinárodnej zmluvy a § 16 ZDP stavba alebo projekt vzniká dňom začatia činnosti, sezónne alebo iné dočasné prerušenie sa započítava do doby trvania stavby.

"Službová" Stála Prevádzkareň

V zmysle novozavedenia definície tzv. službovej stálej prevádzkarne do § 16 ZDP sa za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne považuje aj činnosť vykonávaná na území SR pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami preňho pracujúcimi. Aj v prípade službovej stálej prevádzkarne je potrebný časový test.

Príklad: Francúzska spoločnosť udelila svojmu zamestnancovi kompetenciu uzatvárať obchodné zmluvy na území SR v priebehu celého roka 2013. Vzhľadom na predmet a dĺžku výkonu činnosti francúzskej spoločnosti na území SR prostredníctvom svojho zamestnanca vzniká francúzskej spoločnosti tzv. službová stála prevádzkareň.

Výpočet Základu Dane Stálej Prevádzkarne

V zmysle článku 7 medzinárodnej zmluvy platí, že pre výpočet základu dane stálej prevádzkarne sa použije spôsob uplatňovaný v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza. Pri stanovení zisku vychádzame predovšetkým z účtovníctva, pričom sa od zdaniteľných príjmov povoľujú odpočítať náklady preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie.

Zdaňovanie Dividiend a Úrokov

• Dividendy: Spôsob vysporiadania daňovej povinnosti z dividend určuje článok 10 medzinárodnej zmluvy. Dividenda je charakterizovaná ako rozdelenie ziskov akcionárom. Článok definuje zdaňovanie iba tých dividend, ktoré vypláca spoločnosť, ktorá je rezidentom zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu. Štát zdroja dividend má právo zdaniť dividendy, pričom sadzba dane je obmedzená na 15 %. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sú podmienky zdaňovania predmetných príjmov riešené v Smernici Rady 90/435/EHS.
• Úroky: Úrok definuje medzinárodná zmluva v článku 11 ako odmenu za požičané peniaze. Na rozdiel od dividend úrok nie je zdaňovaný ako v rukách dlžníka, tak aj v rukách veriteľa. Ak nie je ustanovené inak, platba dane účtovanej na úrok spadá na príjemcu.

V zmysle ZDP sú predmetom dane z príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky len príjmy zo slovenských zdrojov, a to v rozsahu stanovenom ZDP a medzinárodnými zmluvami. Pre účely zdanenia vyššie uvedených odplát sú okrem medzinárodných zmlúv relevantné aj ustanovenia ZDP.

Koncept "Daňového Nomáda"

Koncept nomáda dane sa v posledných rokoch zásadne presadzuje v oblasti medzinárodného podnikania, predovšetkým medzi digitálnymi nomádmi, startupistami a podnikateľmi, ktorých podnikateľské aktivity nie sú viazané na jediné konkrétne miesto. Nomád dane je označenie pre stratégiu, v ktorej podnikateľ alebo freelancer využíva flexibilitu práce na diaľku a vedome si vyberá daňovú rezidenciu v krajine s výhodnejším daňovým prostredím.

Nomádske zdaňovanie pritom nie je len o znížení daňovej povinnosti. Ide o sofistikovaný prístup k medzinárodnému podnikaniu, ktorý zahŕňa pochopenie rozdielov v daňových systémoch, znalosť pravidiel daňovej rezidencie a správne odhadnutie možných rizík i prínosov. Pri zavádzaní stratégie nomád dane je kľúčové dôkladné plánovanie a pochopenie základných legislatívnych požiadaviek rôznych krajín. Každý krok v oblasti nomád dane by mal byť konzultovaný s profesionálmi, ktorí majú skúsenosti s danou problematikou a rutinou v medzinárodných štruktúrach. Správne nastavenie nomád dane vám umožní využiť legitímne daňové optimalizácie a ochrániť váš biznis pred zbytočnými rizikami.

Záver

Otázky týkajúce sa daňovej rezidencie sú komplexné a vyžadujú dôkladné zváženie individuálnych okolností každého daňovníka. Vzhľadom na narastajúcu mobilitu obyvateľstva je potrebné byť si vedomý svojich daňových povinností v rôznych krajinách a riadne sa orientovať v legislatíve, aby sa predišlo problémom so zdanením. Na záver je dôležité zdôrazniť, že správne pochopenie daňovej rezidencie a s tým súvisiacich povinností môže zásadne ovplyvniť vaše finančné záležitosti. V prípade akýchkoľvek nejasností je rozumné obrátiť sa na odborníka v oblasti daní. Daňový poradca vám môže poskytnúť cenné rady a asistenciu, čím zabezpečí, že vaše daňové záležitosti budú v súlade s legislatívou a optimalizované pre váš prospech. Efektívna optimalizácia podnikania s využitím nomád dane si vyžaduje viac než len výber správnej jurisdikcie. Je to komplexný proces, ktorý zahádza nastavenie vhodných podnikateľských štruktúr, dôsledné dodržiavanie legislatívnych požiadaviek, pravidelnú komunikáciu s odborníkmi a neustálu aktualizáciu znalostí podľa vývoja zákonov v jednotlivých krajinách.

tags: #posudzovanie #miesta #bydliska #rezidencia