Čína, kedysi krajina mnohých záhad, sa dnes stáva dostupnou destináciou, ktorú si môžeme pozrieť na vlastné oči. Ekonomický rozmach posledných desaťročí radikálne zmenil všetky aspekty života, vrátane bývania. Od moderných metropol plných mrakodrapov až po tradičné vidiecke usadlosti, bývanie v Číne ponúka fascinujúcu mozaiku životných štýlov a podmienok.
Čínsky sen: Mestské sídliská a rastúce štandardy
V súčasnosti aj v menších čínskych mestách môžeme vidieť sídliská plné činžiakov a obytných domov, ktoré sa líšia predovšetkým svojou veľkosťou. Priemerných 29 podlaží obytných domov, ktoré na Slovensku dosahujú iba najvyššie budovy, sú v Číne bežnou realitou. Pracovitosť Číňanov je známy fakt. Rozdiel však spočíva napríklad aj v tom, že domáci Číňania sa zvyčajne stravujú v reštauráciách alebo v rýchlych občerstveniach priamo na ulici. Varenie pre celú rodinu v tradičnej podobe, ako ho poznáme z našich končín, vo veľkých mestách nenájdete. Úroveň bývania vo veľkých mestách sa čoraz viac podobá európskemu štandardu a najväčší rozdiel býva najčastejšie v maličkostiach. Podobne ako pre nás, bývanie aj v Číne patrí k najväčším položkám rodinného rozpočtu. Rast cien v posledných rokoch zasiahol oblasť nehnuteľností, čo je spôsobené nielen ekonomickým rastom, ale aj citeľnou snahou mnohých ľudí dostať sa z vidieka do mesta.
Svet mrakodrapov: Shanghai Tower a ambiciózne projekty
Každého, kto v poslednom období pricestoval do najväčšieho mesta sveta, Šanghaja, upútala budova, ktorá vyniká medzi ostatnými mrakodrapmi v novej administratívnej oblasti Pudong. Shanghai Tower, ktorej výstavbu začali v roku 2008 firmy vlastnené čínskou vládou, s odhadovanou cenou nákladov na výstavbu neuveriteľných 2,4 bilióna dolárov, je symbolom moderného čínskeho urbanizmu. Celá konštrukcia má vysokú energetickú účinnosť a udržateľnosť, poskytuje oddelené kancelárske a obchodné zóny, ako aj miesta na rekreačné využitie. Veža má preto podobu deviatich valcov naskladaných na seba. Predpokladá sa, že po uvedení do plnej prevádzky bude v Shanghai Tower pracovať približne 16 000 zamestnancov. Neuveriteľné čísla nájdeme aj pri pohľade na 106 výťahov vrátane troch vysokorýchlostných. V Shanghai Tower je tiež umiestnený najdlhší výťah na svete.
Miniatúrny Hong Kong: Život v preplnených výškových budovách
O Hongkongu sa hovorí, že je to najbohatšie mesto na svete. Hneď pri príchode každého ohúri, ako sa také veľké mesto môže rozkladať na tak malom priestore. Mrakodrapy a obytné domy nahusto vyrastajú vedľa seba, preplnené chodníky domácich obyvateľov aj turistov. Ak trpíte pocitom osamelosti, v Hongkongu takýto pocit zaručene nehrozí. Ľudia sú všade, kam sa pozriete. Nie bez príčiny toto veľkomesto patrí medzi najviac zaľudnené miesta na svete. Odpoveď na otázku, kde a ako ľudia v Hongkongu bývajú, sa zdá byť jednoduchá. Tam, kde Číňania nemôžu postaviť budovu do šírky, postavia ju do výšky. Dolné poschodia výškových budov sú prerobené na veľké obchodné centrá svetoznámych značiek. Ak ste sa rozhodli ubytovať v Hongkongu, majte na pamäti, že hotelovú izbu európskych pomerov asi nenájdete. Často totiž pozostáva iba z malej chodbičky a postele. Steny hotelovej izby tak ohraničujú posteľ a súčasne aj miniatúrnu izbu. Nie je tu priestor na skriňu, stolík ani iné „európske vymoženosti“. Kúpeľňa s WC sú zariadené zväčša na veľmi slušnej úrovni. No nedostatok miesta však aj v tomto prípade vyriešili veľmi dômyselne. Napríklad sprchu v hotelovej izbe nájdete priamo nad WC.
Vidiek nie je Čína: Skromné príbytky a iný životný štýl
Iný pohľad na Čínu poskytuje vidiek. Uvidíte tam skutočnú tvár krajiny a obyvateľov, ktorí neraz žijú v neľahkých životných podmienkach. Skromné príbytky, kde obyvatelia nepremýšľajú nad tým, či daná farba ladí k nábytku, ale nad tým, aby im v zime bolo dostatočne teplo. Kúrenie nie je totiž čínskym štandardom. Rozdiel v kvalite života a bývania je tak priepastný, že sa vám chvíľami bude zdať, že to nie je tá istá krajina plná najvyšších mrakodrapov a najnovších elektronických vychytávok. Samozrejmosťou je vlastné dopestovanie čo najväčšieho objemu ovocia a zeleniny, prípadne ich predaj na miestnych stále obľúbených trhoch. Na známych svetových turistických stránkach zameraných na ubytovanie neraz nájdete ponuky, kde majitelia domu návštevníkovi ochotne prenechajú časť svojej domácnosti, lebo si tak výrazne zvýšia svoj mesačný príjem.
Ako sa znižuje počet obyvateľov v čínskych menších mestách a dedinách, znižujú sa aj nároky na ubytovanie. Častejšie sa môžete stretnúť s hotelmi, ktoré nemajú výťah a vynášanie batožiny napríklad na štvrté poschodie tak môže byť nemilým prvotným zážitkom z neznámeho mesta. Medzi ďalšie nástrahy pri ubytovaní môže patriť nezvyčajne silná vrstva prachu v izbe. Tak ako vo veľkých mestách, o to viac v tých menších je potrebné si izbu, v ktorej chcete stráviť niekoľko nocí, najskôr overiť. Bývanie na vidieku sa riadi inými pravidlami ako vo veľkých mestách. Častejšie sa tam stretnete s tým, ako členovia rodiny, ich kamaráti a známi na ulici pred domom hrajú karty, kocky alebo iné spoločenské hry. Mnoho ľudí má totiž spojený zdroj obživy s vlastným bývaním. Na prízemí prevádzkujú obchod, reštauráciu, a priamo nad nimi bývajú aj s celou rodinou.
Kultúrne zvyky a verejný život
Zaujímavý je aj vzťah Číňanov k malým deťom. Je považované za dar a požehnanie, a tak často môžete vidieť, že aj neznámi Číňania sa pristavujú pri malých deťoch, pozdravia ho alebo prinajmenšom mu veselo zamávajú. Dieťa má v Číne výsadné postavenie, má dovolené prakticky čokoľvek, o čo požiada. Veľkým a nesporným kultúrnym znakom Číňanov je tiež to, že všetko radi robia verejne. Pri prechádzke mestom často stretnete skupinky ľudí tancujúcich na melódiu z rádia, alebo precvičujúcich Taiji s cieľom relaxovať po namáhavom dni. Viacerí sprievodcovia tvrdia, že zvyk cvičiť, tancovať aj spievať karaoke priamo na uliciach pramení z toho, že ich príbytky slúžia primárne na prespatie, a nie na prijímanie návštev alebo organizovanie večierkov. Či je to naozaj pravda, neviem posúdiť. Viem iba to, že kultúrny šok, ktorý pri prvom vstupe do tejto nezvyčajnej krajiny dostane asi každý, skoro pominie, keď zistíte, že sú to obyčajní ľudia ako my, ktorí sa snažia žiť najlepšie, ako sa dá.
Čínsky nový rok a marketingové excesy: Prípad Snehovej dediny
Čínsky cestovný ruch je každoročne ožíva vďaka lunárnemu novému roku. Aj tento rok cestovali domov a za oddychom stovky miliónov ľudí, takže sa dalo očakávať, že mnohí si vyberú destinácie, ako je „snehová dedina“ Čcheng-tu v provincii S'-čchuan. Tento rok však v nedávno vytvorenej turistickej dedine nešlo s počasím všetko podľa plánu, a tak organizátori vzali veci do vlastných rúk. To sa ukázalo ako zlý krok, keďže ich teraz úrady vyšetrujú za podvod.
Čínsky nový rok tento rok pripadol na obdobie od 29. januára do 12. februára, ale táto udalosť sa zvyčajne vyznačuje 40-dňovou turistickou horúčkou. Väčšina Číňanov cestuje v rámci hraníc svojej domoviny a mnohí ľudia prichádzajú zo zahraničia, aby oslavovali spolu so svojimi blízkymi. Podľa portálu Statista sa tento rok na domácu cestu vydalo viac ako 500 miliónov ľudí, pričom niektorí z nich sa vydali vychutnať si krásy zimnej krajiny do „snehovej dediny“ Čcheng-tu.
Organizátori turistickej dediny si to dobre uvedomovali, ale bol tu len jeden problém: v dedine tento rok nezvyčajne nebol žiadny sneh. Organizátori sa však v obave zo straty príjmov nakoniec rozhodli, že fotografie zasneženej krajiny budú na sociálne siete nahrávať aj bez snehu. Čínsky nový rok síce prilákal do dediny veľký počet návštevníkov, tí však začali svoju dovolenku dosť nepríjemným zážitkom: namiesto snehu boli budovy ozdobené vatovými guľôčkami zmiešanými s mydlovou vodou.
Samozrejme, správa o pochybnom marketingu sa neskôr dostala k úradom, ktoré organizátorov stíhajú pre podozrenie z podvodu a atrakciu zatvorili na neurčito. Vysvetlili, že v regióne ešte nikdy nebol rok bez snehu, preto každoročne propagujú snehovú dedinu zasneženými fotografiami. Tento rok dúfali, že sneh skôr či neskôr napadne, ale počasie im neprialo. Bolo prisľúbené, že všetkým sklamaným cestujúcim budú peniaze vrátené.
Univerzitné internáty: Rozdielne podmienky pre domácich a zahraničných študentov
V Šanghaji boli univerzitné internáty pre zahraničných študentov zahrnuté v štipendiu a ponúkali všetko, čo potrebovali. Na druhej strane, čínski študenti boli stiesnení v izbách po šiestich a väčšinu svojich vecí si museli uchovávať v kufroch, pretože sa nikam nezmestili. A tiež si museli platiť za ubytovanie. Neboli to obrovské sumy, ale aj tak, najmä v porovnaní s luxusom, v ktorom žili cudzinci, to bolo pre niektorých trochu otravné. Len niektorí študenti magisterského štúdia alebo profesionálni športovci, ktorí reprezentovali univerzitu a mali dobré výsledky, mali nárok na lepšie izby pre dvoch. Tento rozdiel v podmienkach poukazuje na komplexnosť sociálnych a ekonomických rozdielov, ktoré prebiehajú aj v rámci vzdelávacieho systému v Číne.