Nájomné bývanie pre Rómov na Slovensku: Výzvy, riešenia a diskriminácia

Bývanie je základnou ľudskou potrebou, ktorá poskytuje stabilitu, istotu a možnosť plnohodnotného života. Na Slovensku však prístup k dôstojnému bývaniu nie je pre všetkých rovnaký, najmä pre marginalizované rómske komunity. Tento článok sa zameriava na komplexnú problematiku nájomného bývania pre Rómov, poukazuje na ich sťažené podmienky a diskrimináciu, ktorej čelia pri hľadaní strechy nad hlavou, a zároveň predstavuje snahy o zlepšenie ich bytovej situácie.

Svrčinovec: Ekodukt a nové nájomné bývanie

V obci Svrčinovec sa rieši situácia obyvateľov rómskej osady, ktorí musia uvoľniť svoje doterajšie bývanie z dôvodu výstavby nového ekoduktu. Chatrče, ktoré stoja na mieste plánovanej diaľničnej stavby, musia ustúpiť pokroku. Štát, v súlade s medzinárodnými dohovormi a rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva, musí zabezpečiť náhradné ubytovanie pred vysťahovaním. Hoci sa problém rieši už viac ako päť rokov, konkrétne riešenia ako finančná kompenzácia, sťahovanie do štátnych budov či výstavba mobilných domov nepriniesli uspokojivý výsledok.

Ministerstvo dopravy však prišlo s novým prístupom. Súkromný developer získa dotáciu 400 000 eur na zabezpečenie náhradného nájomného bývania pre približne 40 evidovaných obyvateľov osady. Táto firma bola jedinou, ktorá na výzvu rezortu zareagovala. Keďže čas na výstavbu nových mobilných domov už nie je k dispozícii, Rómovia sa dočasne presťahujú do existujúcej budovy v regióne na základe nájomnej zmluvy, kde budú platiť prenájom.

Diaľničiari musia ekodukt postaviť do konca budúceho roka, inak hrozí štátu vrátenie 280 miliónov eur Európskej únii. Výstavba mosta, ktorú realizuje Národná diaľničná spoločnosť, bude stáť 13,6 milióna eur a mala by byť dokončená do konca budúceho leta.

Ilustračná snímka ekoduktu

Stropkov: Plány na moderné nájomné bývanie

V meste Stropkov, kde žije takmer desaťtisíc obyvateľov, z toho vyše 1 300 Rómov, sa plánuje zlepšenie bytovej situácie v osade Za jarkom. Táto lokalita je charakteristická starými, preplnenými domami bez základnej infraštruktúry, kde chýba kanalizácia a hygiena je na nízkej úrovni. Obyvatelia sa sťažujú na nedostatočné hygienické podmienky, keďže sa nemôžu ani poriadne okúpať a vykonávajú potrebu v prírode.

Mesto Stropkov v reakcii na tieto podmienky spúšťa prvý krok k riešeniu problému - prípravu projektovej dokumentácie na výstavbu troch bytových domov, každý s dvadsiatimi štyrmi bytmi. Tieto nové nájomné byty by mali vyrásť priamo v lokalite súčasnej osady a mohli by poskytnúť dôstojné bývanie pre približne 300 až 400 ľudí.

Právo na byt však nebude automatické. Budúcí nájomníci budú musieť splniť podmienky, ako je platenie nájomného a dodržiavanie pravidiel. Primátor mesta Ondrej Brendza zdôrazňuje, že hoci nie je možné garantovať byt pre každého, mesto vie garantovať vyššiu kvalitu bývania v danej lokalite.

Najväčšou otázkou zostáva časový harmonogram. V súčasnosti sú v teréne len plány. Rok 2027 až 2028 sú naplánované na samotnú výstavbu, pričom realitné dokončenie bytov sa očakáva o dva až tri roky neskôr. Napriek tomu obyvatelia osady, ako Anna Muchová, vyjadrujú nádej na zlepšenie, najmä kvôli deťom, ktoré dnes musia chodiť do školy cez rozbahnené ulice. Po rokoch sľubov však v komunite prevláda nedôvera.

Rómska osada Za jarkom v Stropkove

Žilina: Rekonštrukcia bytových domov

V Žiline poslanci schválili rekonštrukciu bytových domov v problémovej štvrti na Bratislavskej ulici, kde žije viac ako 200 obyvateľov. Plánuje sa odstránenie obytných kontajnerov a oprava vyhorených domov. Zrekonštruované byty by mali byť hotové do konca roka a náklady na rekonštrukciu, približne 200 000 eur, mesto získa z predaja jedného bytu a zo štátneho projektu na zlepšenie bývania.

Prví nájomníci sa nových bytov dočkajú, ak splnia podmienky ako platenie nájomného a dodržiavanie pravidiel. Zrekonštruované byty majú slúžiť ako motivácia na zlepšenie kvality života a ako prestupný bod do bežných mestských bytov.

Diskriminácia v oblasti bývania: Prekážka pre integráciu

Diskriminácia v bývaní patrí medzi najvýraznejšie problémy, ktoré bránia Rómom v inklúzii. Aj tí, ktorí by si mohli dovoliť platiť komerčný nájom, narážajú na silné predsudky. Ak prenajímateľ zistí, že žiadateľ je Róm, často sa mu už neozve.

Príbehy ako ten pána Kolomana Dinka z Banskej Bystrice, ktorý opisuje lepšiu situáciu pred rokom 1989, či Kamila Súkeničku z Tisovca, ktorý napriek zamestnaniu a schopnosti platiť nájom nedokáže nájsť byt, ilustrujú túto realitu. Helena Šimčíková zas priamo konfrontovala prenajímateľa s otázkou, či mu neprekáža rómsky pôvod.

Realitní makléri potvrdzujú, že prenájom bytov je najviac diskriminačnou oblasťou. Problémom nie je vždy len prenajímateľ, ale aj susedská komunita. Niektoré realitné kancelárie sa snažia situáciu riešiť "preklepávaním" záujemcov, no aj napriek tomu si prenajímatelia často vyberajú nerómov.

Ilustračný obrázok s nálepkou

Karol Langstein z Mestského úradu Banská Bystrica navrhuje vytvorenie agentúry, ktorá by byty prenajímala a následne ich prenájom zabezpečovala aj Rómom, podobne ako to funguje v Českej republike.

Nové nájomné byty v Prešove

V Prešove získa takmer sedemdesiat mladých rodín možnosť zabezpečiť si vlastné bývanie v nových nájomných bytoch na ulici Antona Prídavku. Mesto získalo úver od Štátneho fondu rozvoja bývania. Nájomné byty sú primárne určené pre tých, ktorí si z rôznych dôvodov nemôžu dovoliť kúpiť vlastný byt. Žiadatelia musia spĺňať podmienky ako garantovaný príjem, trvalý pracovný pomer a trvalý pobyt.

Súčasný stav bývania Rómov zo sociálne vylúčených spoločenstiev (SVS)

Bývanie najchudobnejšej vrstvy Rómov zo SVS je alarmujúce - chatrče, rozbité bytovky, odpadky, špina, potkany, infekcie, čierne stavby na cudzích pozemkoch bez povolenia a v rozpore s hygienickými predpismi.

Riešenia pre zlepšenie bytovej situácie Rómov z SVSEkonomické dôvody a financovanie

Výstavba nového bývania pre Rómov môže byť financovaná z prostriedkov Európskej únie a zároveň zvýšiť zamestnanosť, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Ročne by sa malo postaviť 3 až 4 tisíc bytov alebo domov pre najchudobnejších, aby sa problém vyriešil v priebehu desať až pätnásť rokov. Nové nájomné zmluvy a cenovo dostupné bývanie by mali zabezpečiť lepšiu disciplínu v platení nájomného a energií.

Riešenie nelegálneho bývania a definícia bývania pre najchudobnejších

Základným problémom je absencia riešenia bývania pre najchudobnejších a možností výmeny bývania. Je potrebné definovať stavebné a hygienické normy pre bývanie najchudobnejších, ktoré by neposkytovali taký komfort ako bývanie pre majoritnú vrstvu, aby bola motivácia k zlepšeniu.

Navrhované kategórie bývania:**

  • Kategória A: Vodovod, elektrina, sporák na pevné palivo, vonku suchý záchod. Sprchovanie a pranie v komunitnom centre za poplatok.
  • Kategória B: Elektrina, sporák na pevné palivo, bez vodovodu. Vonku spoločná studňa, suchý záchod. Sprchovanie a pranie v komunitnom centre za poplatok.
  • Kategória C: Len sporák na pevné palivo, bez elektriny a vodovodu. Vonku spoločná studňa, suchý záchod. Sprchovanie a pranie v komunitnom centre za poplatok.

Režimové ubytovne existenčného minima (haly): Pre neplatičov, asociálov a bezdomovcov, ktorí by neboli schopní platiť nájom v kategóriách A, B, alebo C.

Moje romské děti (dokument)

Vzorové projekty, financovanie a štátna bytová politika

Je potrebné vytvoriť vzorové projekty pre bývanie najchudobnejších a financovať ich z európskych fondov. Štátna bytová politika a právne predpisy by mali upravovať podporu rozvoja bývania pre sociálne ohrozené skupiny obyvateľov, s cieľom riešiť problematiku bývania príslušníkov sociálne vylúčených komunít.

Integrácia, komunitné centrá a štatistiky

Integrácia Rómov do spoločnosti je kľúčová. Komunitné centrá zohrávajú dôležitú úlohu pri osvete, poradenstve a sociálnych službách. Podľa sčítania obyvateľov sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 obyvateľov, no sociografické mapovanie odhaduje ich počet na približne 320 000. Mnohé rómske osídlenia sú segregované na okrajoch miest a obcí.

Riešenie problémov v segregovaných osídleniach a spolupráca s EÚ

Je potrebné naplánovať obnovu nevyhovujúcich obydlí a chatrčí v spolupráci s mestami, obcami a mimovládnymi organizáciami. Štát by mal pomôcť s výkupom pozemkov a riešením vlastníckych vzťahov. Problém bývania Rómov z SVS sa dá riešiť prostredníctvom eurofondov, na ktoré obce a mestá vypracujú projekty.

Stavebná polícia a príspevok na bývanie

Na riešenie problémov a stíhanie páchateľov v oblasti bývania sa navrhuje vytvoriť Stavebnú políciu. Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním, pričom výška príspevku je 297,40 eura mesačne pre domácnosť s viac ako štyrmi členmi alebo pre nájom bytu či rodinného domu s viac ako štyrmi nájomcami.

Príklady dobrej praxe

V Breznici postavili nájomné byty pre tri rodiny s kritickými podmienkami na bývanie.

Výzva pre zlepšenie podmienok bývania v obciach z Atlasu rómskych komunít PSK-UV-009-2024-DV-EFRR

Táto výzva sa týka poskytovania podpory na rozvoj bývania, pričom sú stanovené konkrétne podmienky a lehoty:

  • Právoplatné stavebné povolenie: Je potrebné predložiť v rámci dožiadania, nie je nutné ho mať pri podaní žiadosti o NFP.
  • Asistent bývania (kherutno/kherutňi): Povinnosť zamestnať alebo zabezpečiť činnosť asistenta bývania najneskôr v deň ukončenia stavebných prác a poskytovať sprievodné sociálne služby do 31.12.2029.
  • Harmonogram projektu: Musí byť nastavený do 31.12.2029.
  • Počet asistentov bývania: Maximálne traja asistenti na 36 a viac bytov, s možnosťou polovičných úväzkov. Jeden asistent na každých 12 bytov.
  • Benchmarky: Sú stanovené pre rôzne typy stavebných prác a prípojok.
  • Definícia bytového domu: Všeobecná definícia v zmysle zákona, dispozičné riešenie je vecou projektu.
  • Hlavná aktivita: Rekonštrukcia zahŕňa aj nadstavby a prístavby.
  • Merateľný ukazovateľ Kapacita nového alebo modernizovaného sociálneho bývania: Stanovuje sa ako maximálny počet osôb, ktoré je možné ubytovať.
  • Technická vybavenosť a ostatné objekty: Oprávnené sú napr. osvetlenie a sadové úpravy v rámci odstavnej plochy, elektrická prípojka (vnútorné rozvody sú súčasťou stavby), príprava územia, žumpa (ak nie je k dispozícii verejná kanalizácia).
  • Rekonštrukcia nájomného bytu: Oprávnená je aj komplexná rekonštrukcia bytového domu.
  • Projektový manažér: Oprávnený výdavok v rámci nepriamych výkladov.
  • Nákup obytných buniek: Nie je oprávneným výdavkom.
  • Refundácia výdavkov: Oprávnené sú výdavky od 1.1.2021, ak práce neboli ukončené pred podaním žiadosti.
  • Počet podporených bytov: Limit platí spoločne pre rekonštrukciu aj dostavbu.
  • Minimálny počet bytov: Pri výstavbe alebo rekonštrukcii sú minimálne dva byty.
  • Priemerná podlahová plocha: Záväzná pri prístavbách, prestavbách, nadstavbách, vstavbách a prestavbe nebytových budov na bytové. Pri zateplení či výmene okien sa abstrahuje od tejto podmienky.
  • Benchmark na obstaranie nájomného bytu novou výstavbou: Zahŕňa čistú podlahovú plochu bytu, vrátane lodžií, balkónov a terás. Do celkovej plochy bytového domu sa započítavajú aj spoločné priestory, pivnice, garáže a nebytové priestory, ale nie výťahy a schodiská.
  • Výstavba dvoch bytových domov v dvoch lokalitách: Možná, ak spĺňajú podmienky počtu bytov a podielu MRK (minimálne 30% bytov pre MRK v každom objekte) a princíp 3D (3D priestorové usporiadanie, 3D vizualizácia a 3D model).

Tieto iniciatívy a legislatívne rámce predstavujú snahy o riešenie komplexnej problematiky nájomného bývania pre Rómov na Slovensku, pričom zdôrazňujú potrebu kombinácie štátnej podpory, súkromných investícií a citlivého prístupu k marginalizovaným komunitám.

tags: #byty #pre #romov #najom