Vodárenská veža v Prešove, týčiaca sa do výšky 29 metrov, je architektonickým dielom, ktorému dal podobu Viliam Glasz (1882-1957), architekt narodený v Segedíne. Glasz sa v Prešove usadil okolo roku 1910 a vodárenská veža patrí medzi jeho prvé stavby realizované na území mesta. Stavbu realizoval staviteľ Zajac z Prešova. Napriek rozsiahlemu archívnemu bádaniu sa presný dátum jej výstavby nepodarilo s definitívnou istotou stanoviť. Z dostupných publikovaných článkov a archívnych podkladov však vyplýva, že veža vznikla po roku 1910 a pred rokom 1918. Pôvodne slúžila na akumuláciu úžitkovej vody, pričom bola súčasťou projektu vodovodnej siete a obsahovala rezervoár s objemom 350 metrov kubických.
Architektonický a historický kontext
Vodárenská veža je situovaná v obytnej štvrti nazývanej Táborisko, na vyvýšenej severnej strane mesta. Nachádza sa uprostred malého námestia trojuholníkového tvaru, ktoré dnes nesie názov Námestie Národného povstania. Táborisko leží mimo mestskej pamiatkovej rezervácie, čím sa odlišuje od historického jadra Prešova. Výška veže, 29 metrov, ju predurčuje ako výrazný orientačný bod v panoráme mesta.
Po tom, ako objekt prestal plniť svoju pôvodnú funkciu, prešiel prestavbou. Táto transformácia prispela k jeho novému životu a verejnej prístupnosti. V dolnej časti veže bolo vybudované gastronomické zariadenie a obchod, zatiaľ čo na jej vrchole vznikli presklené vyhliadkové priestory, ktoré umožňujú návštevníkom vychutnať si pohľad na okolie.
Rekonštrukcia a súčasné využitie
Dňa 5. novembra 2013 bola úspešne ukončená rozsiahla rekonštrukcia Vodárenskej veže, ktorá ju opätovne sprístupnila verejnosti ako vyhliadkovú vežu. V tom istom roku bola veža zaradená medzi hmotné nehnuteľné pamätihodnosti mesta Prešov, čím sa potvrdil jej význam pre kultúrne dedičstvo mesta.
Od rekonštrukcie je veža v správe mestskej spoločnosti Prešov Real. V podnoži veže, ktorej pôdorysná dispozícia kopíruje trojuholníkový tvar námestia, sa nachádza spoločenský salónik a kaviareň s názvom „Veža“. Okrem relaxačnej a spoločenskej funkcie slúži kaviareň aj ako miesto predaja vstupeniek na vežu.
Pre návštevníkov je pripravených 135 schodov na prekonanie, avšak pre zabezpečenie dostupnosti je vo veži k dispozícii aj výťah s prístupom na jednotlivé poschodia. Z najvyššej terasy veže sa za priaznivého počasia naskytá dychberúci výhľad, ktorý v optimálnych podmienkach siaha až k Vysokým Tatrám. Priestory veže sú tiež využívané na organizovanie rôznych spoločenských podujatí, vrátane vernisáží, výstav, rodinných osláv, promócií, karov a iných firemných či súkromných akcií. Kaviareň so salónikom disponuje kapacitou 60 osôb. Prevádzka Vodárenskej veže je zabezpečená celoročne, čo z nej robí atraktívny cieľ pre návštevy v každom ročnom období.
[Celý príbeh] Vodárenská veža stála desaťročia nedotknutá - zrútila sa a odhalila šokujúce tajomstvo!
Kontroverzná výstavba bytového domu
Napriek historickému a spoločenskému významu Vodárenskej veže, jej okolie sa stalo predmetom sporu. Obyvatelia ulíc Vodárenská a Hviezdna v Prešove vyjadrili silné obavy a nesúhlas s plánovanou výstavbou nového bytového domu na Vodárenskej ulici. Investíciou a vlastníctvom pozemku je košická spoločnosť Tatry Investments, ktorej konateľkou je Svitlana Šostáková. Developerské zastúpenie má na starosti Igor Boros, ktorého minulosť spájajú s odsúdením vo Veľkej Británii za kupliarstvo.
Obyvatelia poukazujú na nedostatočné skúsenosti developera s podobnými stavbami a na potenciálne riziká spojené s výstavbou v svahovitom teréne. Pozemok, na ktorom má bytovka vyrásť, sa v minulosti využíval ako zeleň a záhrady. Miestni obyvatelia sa od roku 2017 snažia výstavbe zabrániť, a to prostredníctvom iniciatív na zmenu územného plánu a podaním dvoch petícií.
Podľa radnice je zámer výstavby v súlade s platným územným plánom, pričom je potrebné dodržať všetky normy a stavebné postupy. Investor tvrdí, že k zosuvu pôdy nedôjde a stavba bude realizovaná pomocou takzvanej milánskej steny, čo je podľa neho štandardný konštrukčný prvok - podzemný tesniaci múr ukotvený v podloží. Stavebník má navyše za úlohu pred začatím prác odstrániť nezrovnalosti, na ktoré upozornil architekt zastupujúci dotknutých obyvateľov.
Obavy z dopadov na infraštruktúru a statiku budov
Klára Bystřická, hovorkyňa dotknutých obyvateľov, poukázala na technickú správu z roku 1972, ktorá uvádza, že bytovky v ich lokalite stoja na sprašovom podloží, ktoré je náchylné na zosuvy a rozdrobenie. Okrem toho v oblasti už existuje výstavba a dve školy, pričom miestna komunikačná sieť je podľa nej nedostatočná pre zvládnutie ďalšej záťaže. Bystřická by uvítala, keby bol pozemok vyňatý z územného plánu a určený pre zeleň.
Zástupca investora, Igor Boros, sa vyjadril, že pozemok kúpil v súlade s platným územným plánom s cieľom výstavby a je ochotný sa ho vzdať a predať za sumu milión eur.
Obyvatelia sa obávajú, že výstavba nového bytového domu môže negatívne ovplyvniť ich nehnuteľnosti. Súčasné praskliny na stenách jedného z domov v susedstve len zvyšujú ich obavy. Podľa predsedu komisie pre územné plánovanie, Rastislava Mochnackého, je lokalita charakterizovaná úzkou uličkou, ktorá nie je dostatočná pre zvýšený pohyb vozidiel.
Spoločnosť Tatry Investments však oponuje a tvrdí, že pozemok kúpila na základe informácií od radnice a je určený na výstavbu bytového domu podľa územného plánu. Na obavy zo zosuvov pôdy nevidia dôvody, pričom sa odvolávajú na vlastný inžiniersko-geologický prieskum, ktorý podľa nich potvrdil vhodnosť prostredia na výstavbu. Investor je zároveň ochotný spolupracovať na úpravách cesty, ktorá je vo výlučnom vlastníctve mesta.
Rozporuplné stanoviská mestského úradu
Primátor Prešova, František Oľha, opísal situáciu ako zložitú. Kým zastupiteľstvo mesta a útvar architekta mesta preferujú najprv vyriešenie otázky cesty, odbor výstavby už vydal súhlasné stanovisko k výstavbe bytovky. Primátor poukázal na zvláštny stav, keď úradníci na tom istom mestskom úrade vydávali rozporuplné stanoviská, čo komplikuje ďalší postup a vyžaduje vyriešenie vnútorného konfliktu na úrade. Obyvatelia neúspešne požiadali o stavebnú uzáveru a proti tomuto rozhodnutiu sa odvolali. O ich odvolaní momentálne rozhoduje okresný úrad.
Táto situácia poukazuje na komplexnosť urbanistického plánovania a stret záujmov medzi developermi, obyvateľmi a mestskými inštitúciami, kde historické dedičstvo a potreba rozvoja stoja proti sebe.
tags: #bytovka #na #vodarenskej #v #presove