Pojem "svet" má v biblickom kontexte viacero vrstiev významu, ktoré sa môžu zdať na prvý pohľad protirečivé. Pochopenie týchto odlišností je kľúčové pre uchopenie kresťanskej identity a životného postoja. Tento článok sa ponorí do hĺbky biblického chápania sveta, od jeho prvotného stvorenia, cez jeho pád a následné vykúpenie, až po výzvu pre kresťanov žiť v ňom, ale nie byť z neho.
Svet v antickom a biblickom ponímaní
Pred priamym ponorením sa do biblického významu slova "svet" je užitočné nazrieť do jeho historických a filozofických koreňov. V gréckom jazyku sa na označenie všetkého, čo je zrakovo vnímateľné, a na označenie celého jestvujúceho bytia, sformoval pojem kozmos. V pôvodnom význame tohto slova je obsiahnutá predstava usporiadania, poriadku a krásy, kde všetko existujúce tvorí jeden kompaktný celok. Tento pohľad sa rozvíjal približne od 6. storočia pred Kr. v dielach prírodných filozofov, ktorí vnímali kozmos ako usporiadaný, jednotný a harmonický celok. Zdôrazňovali jeho zákonitosť, poriadok a jeho bytostné zjednotenie s ľudstvom, pričom človek bol považovaný za súčasť kozmu. Podobne aj grécki bohovia obývali ten istý kozmos ako ľudia. Filozof Platón definoval svet ako jeden celok zeme a neba, bohov a ľudí - svet vnímateľný zmyslami, ale zároveň aj ako obraz sveta ideí, postihnuteľného len vnútorným pohľadom mysle. Dôležité je poznamenať, že v gréckej filozofii sa neobjavila myšlienka nadradenosti Boha nad svetom ani myšlienka absolútneho stvorenia sveta z ničoho. Grécki myslitelia hovorili skôr o usporiadaní existujúcej pralátky, nie o stvorení zvrchovaným príkazom božstva.
V slovenskom jazyku sa popri pojme kozmos používa aj pojem vesmír. V najširšom filozofickom zmysle znamená vesmír súhrn materiálnych javov existujúcich v čase a priestore, a teda je synonymom slova kozmos. Užším významom slova vesmír je tá časť kozmu, ktorá je dostupná astronomickému skúmaniu.
Starozákonní pisatelia opisujú svet predovšetkým cez pojmy nebo a zem. Tieto pojmy sa vyskytujú vo výrokoch o tom, že nebo a zem stvoril Hospodin, ktorý sám nie je zahrnutý do tohto stvoreného celku. Jeho bytie je mimo ním stvoreného sveta. Starozákonné písma nepoznajú predstavu sveta ako jednoliaty celok bytia zahŕňajúci aj Boha, ako to poznáme z gréckej filozofie. Toto je dôsledok starozákonnej zvesti o úplnej a zvrchovanej nadradenosti večného, nestvoreného Stvoriteľa nad jeho stvorenstvom.
Novozákonný pohľad na svet
Nový zákon, spísaný v gréčtine, používa výraz kozmos vo viacerých významoch. V prekladoch sa často prekladá slovom "svet", ale nie je to pravidlo. Okrem toho sa môže prekladať aj pojmami ako "vek" alebo "pokolenie".
V Novom zákone môže slovo "svet" nadobúdať aj význam "obývaná zem" alebo "obyvatelia zeme". V tomto kontexte označuje prostredie, do ktorého sa človek rodí a žije až do svojej smrti. Keďže najdôležitejšiu súčasť sveta tvorí ľudstvo, slovo "svet" často označuje práve ľudské bytosti, ľudstvo, a stáva sa synonymom výrazu "obývaná zem". Poukazujú na to výrazy ako "príchod do sveta", "bytie vo svete", "človek sa rodí do sveta" alebo "na svet nič neprináša", a označenie smrti ako "odchodu zo sveta". V týchto výrazoch je slovo "svet" implicitným označením javiska, na ktorom sa odohráva ľudský život.
Nový zákon často hovorí o stvorení sveta, jeho učinení a predovšetkým o ustanovení alebo založení sveta. Svet je Božím dielom, Božím stvorením. Pred pádom bol svet (nebo a zem) dobrý a dokonalý, bez hriechu a smrti. Avšak pád archanjela Satana v nebesiach a následný pád Adama na zemi viedli k porušeniu celého stvoreného sveta. Vládu nad zemou Adam stratil a dostal ju satan. Od pádu je celý svet pod Božím súdom a kliatbou, nielen ľudia, ale aj zvieracia a rastlinná ríša a samotná zem. Preto bude tento stvorený svet mať svoj koniec, bude odsúdený a zanikne.
Mel Gibson: „Etiopská Bible popisuje Ježíše do neuvěřitelných podrobností a není to to, co očekáváte
Padlý svet a jeho dôsledky
Po páde do hriechu sa svet stal pominuteľným. Hriech a smrť vošli do sveta a zasiahli a zničili všetko. Každý človek sa rodí porušený hriechom. Nielen ľudia, ale celý svet potrebuje vykúpenie z porušenia v Ježišovi Kristovi, pretože sa pod Božím odsúdením stal presiaknutým porušením.
Novozákonné texty používajú výraz "svet" aj v zmysle padlého, porušeného prostredia, ktoré je presiaknuté telesnosťou a hriechom. Predstavuje pre Božie deti nepriateľskú sféru, zvod a pokušenie. V tomto zmysle pojem "svet" môže označovať aj telesných, hriešnych, nespasených ľudí. Apoštol Ján píše: "Keby ste boli zo sveta, svet by mal rád svoje vlastné, ale preto, že nie ste zo sveta, ale že som si ja vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí." (Ján 15:19)
Svet je prostredie nepriateľské voči Bohu i voči jeho deťom. "Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta." (1. Ján 2:15-16)
Padlý svet je pre Božie deti nepriateľskou sférou, avšak v Kristovi Božie deti nad svetom víťazia, pretože Kristus svet premohol a ony sú v ňom. "Na svete budete mať súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet." (Ján 16:33) "Lebo všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom, a toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom - naša viera. Kto iný je tým, kto víťazí nad svetom ako ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží?" (1. Ján 5:4-5)
Svet ako dejisko spásy
Svet je priestor, miesto prejavu ľudského vzťahu k Bohu. Písmo vypovedá, že svet leží v zlom, nenávidí Boha a Božie deti. Je protikladom všetkého, čo pochádza z Božej vôle, pravdy a múdrosti. Pojem "svet" označuje aj nespasených ľudí, ľudstvo odpadnuté od Boha. Hriešnosť sveta nie je náhodný poklesok, ale falošná orientácia ľudstva a jednotlivca, ktorý sa odovzdáva do moci zla. Svet je ľudstvo vo svojej hriešnej jednote, ktorá sa prieči Bohu a Božiemu ľudu.
V Starom zákone je Boh predstavený ako sudca celej zeme. V Božom súde ide o zakročenie proti zlu. Písmo hovorí o dvoch druhoch súdov, napríklad časných súdoch ako bol súd nad Sodomou a Gomorou.
Keď sa v Písme hovorí o tom, že Kristus vstúpil do sveta, prišiel na svet, alebo bol na svete, slovo "svet" nadobúda zvláštny význam. Svet je dejiskom dejín spásy a miestom Kristovho zjavenia. V tomto prípade závisí chápanie sveta od toho, či sa vie o Spasiteľovi sveta.
Byť vo svete, ale nebyť z tohto sveta
Kresťanská existencia je plná napätia. Na jednej strane je to existencia hlbokej radosti, na druhej strane vedomie odcizenia, pretože "svet proti nim pojal nenávisť" práve preto, že nie sú zo sveta. "Veď nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta." (1. Ján 2:16)
Kresťania by sa nemali stotožňovať s hodnotami a spôsobmi tohto sveta, ktoré sú v rozpore s Božími normami. Nemali by sa nechať pohltiť svetskými starosťami, majetkom, peniazmi či kariérou na úkor večného života.
Avšak, rada "zachovať sa bez poškvrny od sveta" neznamená, že sa kresťania majú stať pustovníkmi a doslova opustiť ostatných. Ježiš sa modlil: "Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému." (Ján 17:15) Kresťania majú žiť vo svete, ale nie byť z neho. Majú milovať svet, ale zároveň ho pretvárať silou kresťanskej viery, nádeje a lásky.
Čo to znamená v praxi? Znamená to žiť v komunite, pracovať, zaujímať sa o blížnych, ale s vedomím, že tento svet je pominuteľný. Znamená to byť "soľou zeme" a "svetlom sveta", nie však v zmysle povrchného úspechu či sebavýšenia, ale v zmysle autentického života podľa evanjelia, ktorý odráža Božiu lásku a pravdu.
Ako hovorí pápež Benedikt XVI., kresťania budúcnosti budú tvorivou menšinou. Budú žiť vo svete, ale nebudú z neho. Ich výnimočnosť nespočíva v nejakej špecifickej kultúre či intelektuálnych schopnostiach, ale v uvedomení si, že ich skutočná vlasť je u Boha a že tu na zemi sú len dočasnými pútnikmi.
Dom kresťanskej formácie: Miesto hľadania povolania
V kontexte hľadania vlastného miesta vo svete a zároveň nebyť z neho, vznikajú aj iniciatívy ako Dom kresťanskej formácie. Tento projekt ponúka mladým ľuďom možnosť spoznávať Boží plán so svojím životom v komunite zasväteného života. Ide o priestor na modlitbu, rozhovory a duchovné sprevádzanie, kde mladí ľudia môžu slobodne hľadať svoje povolanie - či už v zasvätenom živote, manželstve, alebo v inom životnom smerovaní. Cieľom nie je zaväzovať ich k určitej forme života, ale pomôcť im urobiť dobré a rozvážne rozhodnutie na základe hlbšieho spoznania seba a Božej vôle.
V uponáhľanom svete, v nepokoji a pod tlakom moderných kultúrnych a morálnych výziev, Dom kresťanskej formácie predstavuje oázu pokoja a hľadania zmyslu. Ponúka možnosť zastaviť sa, uvedomiť si svoje túžby a smerovanie, a nájsť odpovede na základné otázky života.
Záver
Pochopenie významu "byť vo svete, ale nebyť z tohto sveta" je neustálym procesom. Vyžaduje si kritické myslenie, sebapoznanie a predovšetkým hlboký vzťah s Bohom. Svet, ako ho poznáme dnes, je miestom stvoreným Bohom, ale poznačeným hriechom. Kresťania sú povolaní žiť v tomto svete, ale s inou perspektívou, inými hodnotami a iným cieľom - s cieľom večného života s Bohom. Toto napätie medzi "byť vo svete" a "nebyť z neho" je základným charakteristickým znakom kresťanskej existencie, ktorá sa snaží žiť podľa evanjelia a byť svetlom pre ostatných.